ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Stará Pazova, 20. marca 1941 — to je dátum!

Pohlo sa!!

Po 46 mesiacoch, po prípravách, po premýšľaní, po viacmesačných pauzách, ba ročných konečne dnes — pohlo sa!!!

Zárodok pohnutia bol dňa 21. februára roku 1941 a bola daná devíza:

„Dráma bude hotová, keď SLOVENSKO bude žiadať.“

Vtedy ešte nebolo rozhodnuté, že s Petrovcom trhám.

Dnes teda, vec sa pohla z mŕtveho punktu, vec sa odkrúca… Všetko doteraz napísané a zaznačené dostáva reálnu formu.

Viďme, čo je doteraz fixované.

Kratučký obsah hry:

Väzeň vracia sa po osemročnom väzení domov, k rodine. Rodina pozostáva: Žena, dcéra, synček (8-ročný) a teda On, väzeň. Ostatní v dráme sú: Švagor, mládenec (pytač dcérin) a mysteriózny Zámočník. Všetci sú reálni, len tento posledný je výpomoc pre takzvané monológy, t. j. aby neboli monológy. Ináč i on je reálny — a to ešte ako! A predsa je mysteriózny, a to hlavne preto, aby poslucháčom odhaľoval dušu a vnútro účinkujúcich. To je dramatická potreba, alebo, ak chcete, dramatický knif a šikovnosť — ale to sa musí ukázať.

Čo sa stáva (deje!!!) v dráme?

Povedzme najprv mená i účinkujúcich i meno samej hry.

Účinkujúci sú:

Tobor, muž, 40-ročný, Lia, jeho žena (36-ročná), Niada, ich dcéra, 16-ročná, Enad, synček, Pag, švagor, Ber, mládenec, pytač Niadin a — Zámočník…

Deje sa niekde na zemeguli (!), cez tri dni. Javisko zariadené v podobe trojuholníka (vrch v úzadí, kostýmy excentrické, len Zámočník má svoju typickú tmavozelenú zásteru. Teda zaujímavosť: všetci od 1 — 6 sú reálni a predsa excentrickí — jediný, ktorý je vlastne nereálny, on je úplne dnešný, má žargón, má spôsoby dneška a skorože je prifarbený.)

Tento knif, že som odfarbil tých, ktorí sú vlastne (tu to môžem povedať…) — Pazovania, a že som „prifarbil“ toho, ktorý je vlastne len to druhé „ja“ účinkujúcich, ako by som povedal svedomie účinkujúcich, myslím, že pochopia poslucháči — alebo aspoň kritici (ale ja sa nebojím ani jedných, ani druhých…) a že moja hra bude mať náter dramatika, ktorý nebýva na dedine…

Ale dajme i zhustený obsah hry.

Obsah hry je tento:

Nadväzujem k hore povedanému:

Teda, väzeň sa vracia po osemročnom väzení domov. Prečo tam bol? Zabil soka (zdanlivého), svojho najlepšieho priateľa, odpykal svoj trest a keď sa vrátil domov, aby žil novým životom, s hrôzou začína badať, že sa sklamal, a zabil (zdanlivého) nevinného človeka! Jeho hriech je však úradne odpykaný, sedel osem rokov v žalári — — a naučil sa hlbšie myslieť a hľadať príčinu akýchkoľvek skutkov. Avšak, keď príde zasa do svojho domu, toto poučenie prináša mu nový bôľ. Svedomie počína ho hrýzť, že vykonal odporný skutok a zabil nevinného priateľa. Lebo pravý vinník zdá sa, že je — jeho švagor!! V prvom dejstve, po návrate domov, táto pochybnosť a presvedčenie prichádza pomaly, ale mocne do popredia.

V druhom dejstve už dostáva istotu, že správne konkluduje, totiž, že jeho žena ho zrádzala i vtedy, keď prišiel zločin za následok — — a i teraz s jeho švagrom…

(Majú dve sestry za ženy, švagor slabú, chorľavú a on mocnú a bujnú…)

A vzkypí… Ale myšlienka na škripot zámky, na ktorý bol po osem rokov zvyknutý, zmohutnie uňho — a on ho nechce viac počúvať… Nie, nie, on nebude čiahať ani na život svojho soka, švagra, ani na život tej biednice ženy, ani na život svojich (?) dietok, ale —

Prichádza tretie dejstvo s rozhodnutím: On sa obesí.

Môžeme teraz povedať i meno hry: „Zámka škripí…“

Do deja vplýva ešte i zamilovaný pár, jeho Niada a Ber, mládenec, a pravdaže i Zámočník, ktorého remeslo je spojené so zámkou… Teda: do práce, menovite teraz, keď je i začiatok už rozkolísaný.