ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mikuláš Dohnány: Podmanínovci

Hra v štyroch dejstvách

Upravila Božena Čahojová

Zodpovedná redaktorka Ľuba Lesná

Korigovala Dagmar Mehešová

Počet strán 50

LITA

Bratislava

1986

Venované: Drahému Jankovi Rimavskému

Z dramatickej činnosti Mikuláša Dohnányho

Medzi prvými štúrovcami, ktorí sa zaoberali teoreticky i prakticky otázkami drámy, bol Mikuláš Dohnány. Vo svojom teoretickom príspevku Slovo o dramate slovenskom vychádza z myšlienok a náhľadov Ľudovíta Štúra. Vznik a vývin drámy národa je podľa Dohnányho podmienený jeho hrdinskou minulosťou. Dráma vzniká vtedy, keď začal národ hrať svoju „svetohistorickú úlohu“. Medzi teoretikmi slovenského divadla Dohnány prvý programovo nadväzuje na ľudovú tvorivosť a jej pokrokové tradície. Jeho hry Odchod z Bratislavy a Podmanínovci nám slúžia na ilustráciu požiadaviek uvedených, v štúdii.

V nedeľu 3l. decembra 1843 sa zišiel v Bratislave smutne preslávený konvent, ktorý pozbavil Štúra profesorskej katedry. Študenti — radikálnejší sa rozhodli demonštratívne opustiť bratislavské lýceum (bolo ich 22 — medzi nimi bol i M. Dohnány); a miernejší chceli zostať v Bratislave. Ovzdušie i náladu bratislavskej mládeže v tých pamätných marcových dňoch roku 1844 ako očitý svedok vyjadril Mikuláš Dohnány v dráme Odchod z Bratislavy (na rukopise originálu je uvedený rok 1846 a v zátvorke, dátum a rok 1844 5. 3.). V zátvorke je uvedený dátum odchodu z Bratislavy — 5. 3. 1844 - a rok 1846 je dátum uvedenia hry v Levoči — 5. 3. 1846. Veľká škoda je, že z hry Odchod z Bratislavy sa zachoval (v LAMS) len štrnásťstránkový rukopisný fragment, nedokončeného prvého dejstva. Z hry vidíme, že Dohnánymu išlo o zachytenie pravdivej historickej prítomností, hra mala viac zmysel národnovýchovný ako umelecký. Na uvedenie hry si po rokoch P. Dobšinský spomína takto: „Mikuláš Dohnány predstavil, tuším v troch dejoch, znamenité výstupy a výjavy bratov našich bratislavských, rozlučujúcich sa so zapadlým Ústavom a jeho odstráneným vodcom Ľudovítom Štúrom, ako ich sám videl a zažil… Dojímavá to bola zábavka, bárs predstavenie nesnadné: prológ zarečnil sám básnik. Osobu Ľudovíta Štúra predstavoval Rimavský.“

Významnejšia je Dohnányho dráma Podmanínovci (1848 v Levoči.) Po Matuškových Sirotách (1846) je to druhá štúrovská dráma v štyroch dejstvách, ktorej námet čerpá z roku 1543 O dvoch bratoch — lúpežných rytieroch na Považí - Rafaelovi a Jankovi Podmanínovcoch. Ideový zámer hry je podľa požiadaviek úvahy Slova… v potrestaní lúpežných rytierov. V dejinách dramatickej tvorby a literatúry hra zohrala pozitívnu úlohu, nevyhnúc sa chybám, vyplývajúcim z dobovej obmedzenosti. Dramatické dielo Mikuláša Dohnányho má dokumentárnu hodnotu, hoci nesplnilo tie vysoké ciele, ktoré kládol sám autor v teórii drámy.

Karol Ďurech