Spis 12. „Epicédiá na smrť Martina Rakovského.“

Spomedzi živých sa odobral slávny Rakovský Martin,
starý a slávny bol jeho vznešený zemiansky rod.
Z Rakova v Turci odvodzoval slávny svoj pôvod,
postupom času si získal nesmiernu slávu a česť.
Kedysi bol aj oddaným pisárom Komory kráľa,

tam, kde z Bratislavy dovidieť panónsky breh.
Za istý čas aj funkciu zástupcu župana mával
v Turci, ktorý je jednou z početných uhorských žúp.
Ohľadne uhorského práva a verejných sporov
často ho o radu žiadal nejeden význačný muž.
Keď ho o radu požiadal niekto, kto nepoznal právo,
vždy mu dôkladnú radu vhodne a ochotne dal.
Túžba uchvátiť cudzie sa natoľko zmohla, že ten, čo
nepoznal právo, si nemal uchrániť majetok svoj.
Získal si mnohé prednosti vzácne a prednosti tie ho
vyzdvihli nad iných mužov nesmiernou slávou a cťou.
Ak sa na činy dívam, nik nespravil slávnejšie činy,
ak si zásluhy všímam, nik si ich nezískal viac.
Bol vždy úprimný, tichý, bol ochrancom práva a pravdy,
ochotne ujal sa hájiť správnu a počestnú vec.
Odmietal spory a hádky, bo vždy mu protivné boli,
veľmi po mieri túžil, nesmierne miloval mier.
Vynikal skvelými mravmi a pre tieto príjemné mravy
všetci ľudia ho radi prijali všade a vždy.
Bol to vážny a rozvážny muž a ozajstný ctiteľ
bezúhonnosti a pravej viery tiež vyznávač bol.
Počestný život sa zvykol dobrým uzavrieť koncom,
v celom živote svojom nespáchal hanebný čin.
V mladosti útlej sa naučil umeniam Atény božskej,
každý učiteľ jeho vynikal v umení múz.
Okrem iných ho učil aj Filip, čo prednášal živo
základy pravej viery, učenia rozličných vied.
Preto tiež spomedzi svojich bratov bol najučenejší,
hoci brat jeho Matej tak isto učený bol.
Lebo veď riadil opraty slávnej moravskej školy
v Jihlave meste, kde neskôr skosil ho záhubný mor.
Štúdiom čestných a šľachetných vied tiež Mikuláš prešiel,
ktorého Kutná Hora u seba chová a ctí.
Diplóm a vznešený titul magistra získali traja
bratia zásluhou svojho ducha a zásluhou škôl.
Nebohý Martin napísal mnohé prekrásne básne
o slávnych činoch vodcov, o tom, čo robiť má kráľ.
Vtedy, keď kráľovský úrad a kráľovskú korunu prevzal
potomok Aemiliov u teba, panónska zem,
vtedy tiež napísal, Maximilián, na tvoju chválu
hold, čo vzdali ti múzy, osláviac takto ich zbor.
Krásnou a pôvabnou básňou opísal mestečko Louny,
ktoré je v kráľovstve tvojom, česká ty vznešená zem.
Ba čo viac, latinským veršom zbásnil aj učenie Prokla,
ktorý nás učí poznať sústavy nebeských hviezd.
Spomenúť všetky ostatné vznešené básnické skladby,
ktoré krem toho zložil, dlhý by trvalo čas.
Jeho sláva ostáva preto aj po jeho smrti;
Zásluhou učenej múzy básnikom slávnym sa stal.
Zanechal manželku milú a dvoje maličkých detí,
ktoré bôľne a s plačom znášajú otcovu smrť.
Buď im, sirotám, Mikuláš, ochrancom dobrým a verným,
ochraňuj milé deti, splodil ich vlastný tvoj brat.
Musíš si uvedomiť, že ochrana táto ti patrí
ľudským i svätým právom, a že aj zákon tak chce.
Ochranu túto od teba žiada pokrvné puto,
zákon prírody žiada, žiada ju konečne Boh.
Žiada ju od teba láska tvojho mŕtveho brata,
ktorý ťa zahŕňal láskou, dokiaľ tu na svete žil.
Pri svojej smrti sa zveroval v ochranu Ježiša Krista,
vzývajúc večného Boha pokorne zo svojich úst.
Preto tiež jeho telo už užíva svätého mieru,
duša však v náručí božom plesá a prežíva slasť.
Pretože čas a hodina smrti nieje nám známa,
nech sa pripraví každý na čas, keď príde poň smrť.
Neboj sa smrti, veď jedine ňou sa bolesti končia,
posvätný zákon núti každého zanechať svet.
Tento náš život sú len samé slzy a vzdychy,
ak sa uzavrel dobre, možno byť spokojný s ním.