Spis 12. „Epicédiá na smrť Martina Rakovského.“

Už si sa konečne bremena ťažkých starostí zbavil,
vyrvaný zemi sa vraciaš ku hviezdam, drahý môj brat.
Prial som si skorej ta vidieť a prial som si isteže skorej
pravicu svoju si s tvojou pravicou stisnúť, môj brat,
ako aby buď ja, buď ty si umrel a išiel
do neba, ku tomu trónu, kde vládne najvyšší Boh.
Vôľa večného božstva však toto nezvolí nikdy,
aby som prehovoril s tebou tu niekoľko slov.
Keďže ťa uvidím, premilý brat, až v kráľovstve božom,

tam ťa budem môcť vidieť, rozhovor s tebou tiež viesť.
Tam, keď bude nám milé sa zhovárať o rôznych veciach,
ktoré nijako ľudský nemôže pochopiť um,
učiť nás bude tam Kristus a otcovia, proroci, svätí,
budú tam apoštolovia, celý ich presvätý zbor.
Vtedy, hej, vtedy mi bude sladké sa zhovárať s tebou,
ako aj s ostatnými bratmi tam rozhovor viesť.
Spoločne so zbormi svätých a so zbormi anjelov v nebi
teba, večný náš Otec, Synu a svätý tiež Duch,
budeme jednohlasne a sladkým velebiť hlasom,
Že si jediný, večný, pravý a láskavý Boh.
Ty si radosti večného žitia pripravil všetkým,
ktorí ťa, Kriste náš svätý, s vierou a nádejou ctia.
Vďaka, život, spasenie večné a nebeský pokoj,
to je kráľovstvo naše, toto nám, Kristus, ty dáš.
Sláva a ozdoba všetka a všetka nádej a viera
v tebe sa nachodia pre nás, najlepší Spasiteľ náš.
Ty si nám, Kristus, jedinou bránou, čo do neba vedie,
lebo len skrz teba môžme život a spasenie mať.
Od teba jediného závisí sľúbená spása,
bez teba nijakej cesty k večnému životu niet.
Pre tvoje presväté rany, ó Kriste, náš Spasiteľ svätý,
život a spravodlivosť dáva nám otec náš Boh.
Umrieť v tebe je iste, Kriste, najlepšou smrťou,
kto chceš žiť spolu s Kristom, priprav sa na svoju smrť.
Včas a s úprimnou mysľou premýšľaj o svojom Bohu,
pamätaj na neho stále, príkazy jeho vždy plň.
Urob to prv, než k tebe kruté životné skúšky
prídu a nečakane zavíta ku tebe smrť.
Pamätaj na náhlu smrť, tak Kristovu ako aj svoju,
smrť totiž znenazdania príde, keď nečakáš ju.
Posledný súd, klam sveta a nebeskú slávu
ako aj pekelné muky, všetko to na mysli maj,
ako aj červov a tmu a oheň a zimu a peklo,
zápach fúrií strašných, všetko to na mysli maj,
ďalej ohavné telá tých, čo pykajú v pekle
všetky pekelné tresty, všetko to na mysli maj.
Veľkou je potechou myslieť, že smrť je života bránou,
ktorú si želajú dobrí, ktorej však boja sa zlí.
Dávam bratovi svojmu túto básnickú tryznu,
ktorú mi bratská láska kázala naposled vzdať.
Napísal som ju nedávno s bolesťou nesmierne veľkou,
ktorú mi spôsobila zahubná bratova smrť.
Večný a láskavý Boh nech dopraje, aby mu telo
pokojne odpočívalo v rakvi, čo určili preň.