Spis 12. „Epicédiá na smrť Martina Rakovského.“

Keby zbožnosť a cnosť a učenosť veľká a viera
mohli čo najďalej od nás odsunúť osudu moc,
sudičky iste by boli Martina ušetriť mohli,
lebo si zaslúžil predsa dlhý čas na svete žiť.
V našich ľudských však veciach niet nič trvalé nikde,
rýchle zrúti sa všetko, silné čo bývalo prv.
Takto zhynul aj on, keď slabosť mu zničila telo,
dušu však, láskavý Kriste, odovzdal do tvojich rúk.
Pre Boha ži, kto žiť chceš pravý a ozajstný život,
najlepší život je, ver mi, jedine pre Boha žiť.