Rozprávky o zvieratách
Autor: Jiří Polívka
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Zuzana Berešíková, Monika Kralovičová
1. V Slovenských Pohľadoch XIII, 522, je tento výklad:
Žid nemá rád čajku, pretože kričí „psí žid.“
Inde sa inakšie vykladá volanie čajky. Viď Dähnhardt IV, 376, 383, 401.
2. Verchratskyj, str. 120, má výklad zo Zemplínskej stolice.
Havran kričí „trup, trup“, pretože priniesol kus ľudského trupu do archy Noemovej.
Inakšie sa vykladá krik havraní vo Francúzsku, viď Dähnhardt IV, 204.
3. Z rukopisnej sbíerky J. Ľ. Holubyho, str. 86, je toto:
„Krepelica najprv volá: ,poď polom!‘, potom ,poďte pleť!‘, konečne ,poďte žať!‘“
Inakšie vykladá Dähnhardt IV, 368, 369.
4. Verchratskyj, str. 119, zo Šarišskej stolice.
Prepelica kričí na chriašteľa „hoň teľa.“ Chriašteľ ženie a kričí „ptuc, ptuc.“
5. Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, 8°, str. 76:
„Vyškované nemôžu vystáť kukučku, keď na nich vždy vykrikuje: ,kupuj! ku-puj!‘ že začo budú kupovať, keď nemajú peňazí! Za to ale jich obľúbeným vtákom je chriašteľ, ktorý vo dne v noci medzi lúčnou trávou a šachovinou pokrikuje: ,krásť! krásť!‘“
Inakšie vykladá Dähnhardt III, 149, 362, 375 ad. 397.
6. Verchratskyj, str. 120, zo Šarišskej stolice.
Lastovičky smejú sa gazdom: „orali, sili, prišli vtáci, posbirali, neni nič.“