Pohádky a poviedky I

Hans Christian Andersen: Pohádky a poviedky

Súborné vydanie vydal: Anton Macht

Diel I.

1930

Nákladom „Slovenskej krajiny“

Žilina — Košice

Hans Christian Andersen

Veľký majster modernej pohádky, Hans Christian Andersen narodil sa dňa 2. dubňa 1805 v Odense na ostrove Fyen, z rodičov veľmi chudobných. Otec bol obuvníkom. Chlapec bol bystrý a čulý a čoskoro javil veľké nadanie, sám si sostrojoval divadelné hry pre detské, bábkové divadlo. Z ťažkých začiatkov prepracoval sa k štúdiu a dostal sa pomocou šľachetných priaznivcov na vysoké školy; dlho hľadal cestu rozličnými pokusmi v rozličných oboroch poezie i prózy, ale nemohol sa dlho domôcť väčšieho prenikavejšieho úspechu. Potom cestoval, pobudnul v Paríži i Ríme, vydal sväzok básní, niektoré cestopisy i romány, i o dráma sa pokúšal, ale všetko minulo, zapadlo bez väčšieho ohlasu a bez veľkého, pravého dojmu.

Jeho veľké umenie objavilo sa len v povestiach, pohádkach, kde vedel spojiť mäkký cit, bohatú obraznosť a vtipnú satiru v malé, okúzlujúce obrázky, ktoré, pôvodne pre deti určené, staly sa skoro hľadanou a cenenou lekturou dospelých. Jeho dobrota spojená s ľahkou ironiou a nad nimi zvláštné kúzlo poezie prostonárodnej, vytvorily z pohádky pre deti celú ríšu bezhraničnej obraznosti, v ktorej sa zrkadlila nielen súčasnosť, ale celý život ľudský ako v pestrom kaleidoskope. Sám nadaný bohatou vynaliezavosťou, oprel ju Andersen ešte o zkazky a povesti domáce, a kde ani to nestačilo, pribieral pramene a motívy cudzie, ktoré však vždy svojím jemným humorom pretvoril. Celkový jeho názor na svet je optimistický. Prvé báchorky a pohádky i doma zostaly bez väčšieho povšimnutia a boly to práve najlepšie a najkrajšie zo všetkých. Len ich rozmnožené vydania a hlavne uznanie cudziny učinilo Andersena slávnym a svetovým. Jeho pohádky a povesti boly prekladané do všetkých kultúrnych jazykov. Andersen zomrel zahrnutý neobyčajnými poctami roku 1875 po trojročnej ťažkej chorobe vo ville v blízkosti Kodane, hlavného mesta dánskeho.

Z veľkého jeho životného diela mnohosväzkoveho a vo všetkých toninách poezie, od lyriky cez román až k dramatu sa rozpínajúceho, zostanú jeho Pohádky a povesti vždy svieže a vždy mu uchovajú nesmrteľnosť. Je v nich toľko prirodzenosti, naivnosti, poezie, hlbokej múdrosti životnej, obraznosti pod závojom ľahučkej ironie, dobroty srdca, ľudskosti, krásy a pravdy v detskom rúchu a podaní, a predsa i pre dospelých veľkej váhy a hĺbky, že len z tohoto pokladu pohádok, z tejto jednej struny jeho všestrannej vlohy možno tušiť veľkého básnika a ušľachtilé srdce ľudské. On v pohádke umelej až dosiaľ najdokonalejšie sa vedel priblížiť pôvabnej poezii povestí národných, obsahom i formou. Látky k svojim rozprávkam načiera z prostredí najrozličnejších, z ríše fantastickej i z najbližšieho, najvšednejšieho okolia, kde svojim svojráznym spôsobom učiní zaujímavými i predmety najobyčajnejšie. V rozprávkach všetko žije a hovorí, každý tvor, každá vec; pre všetko vie vzbudiť záujem tým, že veci, ktorou sa zaoberá, vtisne zvláštnu charakteristiku. Osoby jeho rozprávok, či veci, či bytnosti nadprirodzené, konajú čiste ľudsky, podliehajú ľudským slabostiam — a básnik, oberajúc sa nimi, karhá ich a odpúšťa im, smeje sa im a omlúva ich, lebo jeho srdce je vždy predchnuté povznešeným súcitom dokonalého umelca.

A knihy jeho pohádok sú pre malých i veľkých. Malých zaujímajú svojim obsahom, veľkých spôsobom, akým sú podávané — a tu i tu zažiari v nich pre každého iskierka, ktorá uvedie čitateľa na stopu ušľachtilého poučenia, ktoré je dokonalo zahalené krásnou formou umeleckou. Je to najmä satira, veľmi jemná a samopašná, ale predsa výstižná, ktorá je špecialitou Andersenovou a ktorou dosahuje veľký ten básnik skvelých účinkov a dojmov.

V slovenskom rúchu vychádzajú Andersenove pohádky po prvý raz kompletne len teraz, a vydávajúc ich, sme presvedčení, že i naša slovenská mládež sa oduševní živými, dokonalými obrazmi Andersenovými, obrazmi nedostižnej krásy.

V Bratislave, v r. 1930

Ant. Macht.