ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bol to najlepší i najhorší čas, vek múdrosti i šialenstva, bola to doba viery i nevery, obdobie Svetla i Tmy, bola to vesna nádejí, ale aj zima zúfalstva; mali sme pred sebou všetko a nič, šli sme priamo do nebies, ale šli sme aj zrovna opačnou cestou — zkrátka, doba sa natoľko podobala našej prítomnej dobe, že jej najvehlasnejší znalcovia hovoria o nej v dobrom i zlom smysle len v superlatívoch.

Na anglickom tróne vládol kráľ s veľkou čeľusťou a kráľovná s tučnou tvárou; na francúzskom tróne panoval kráľ s veľkou čeľusťou a kráľovná s krásnou tvárou. Držiteľom moci a vlastniteľom práv a majetkov v obidvoch ríšach zdalo sa nad krištál jasnejším, že beh vecí v celku je navždy ustálený.

Bolo to leta Páne 1775. V tejto milostnej dobe v Anglii pripúšťali práve tak zjavenie Ducha ako v dnešnej. Mrs. Sauthcottová práve vtedy dosiahla 25-ty požehnaný deň svojho narodenia, o ktorom istý prorocky nadchnutý pospolitý vojak telesnej stráže predpovedal, že všetky znamenia svedčia o tom, akoby Londýn a Westminster maly byť pohltené. Od dvanástich rokov utiahol sa aj Cock-lane-ovský duch, keď (nadprirodzene nepôvodným spôsobom), práve tak ako aj duchovia tohoto pominulého roku, sdelil svoje odkazy. Z kongresu britických poddaných v Amerike však cele obyčajným, zemským spôsobom dolietly ku anglickému panovníkovi a národu zvesti, ktoré — dosť podivná vec — ohľadom na ľudstvo v svojej jednoduchosti dokázaly sa byť o veľa dôležitejšími, ako všetky odkazy Cock-lane-ovských duchov.

Francia, ktorá ohľadom na duchov bola vo väčšej nevýhode, ako jej sestra so štítom a trojrohou vidlicou, vydajúc a potroviac papierové peniaze, s bezpečnou pomalosťou kĺzala sa dolu svahom. Pri tom všetkom však pod vedením kresťanského duchovenstva zabávala sa takým ľudomilným spôsobom, že mladíka, ktorý v daždi nevzdal úctu pokľaknutím špinavej mníšskej processii, pochodujúcej od neho vo vzdialenosti 50-60 yardov, odsúdila, aby mu odťali ruky, kliešťami vyrvali jazyk a jeho telo spálili za živa. Je to pravdepodobné, že keď tento trpiteľ zomieral v smrteľných mukách, v lesoch Francie a Norvegie rástly stromy, ktoré Rubač-Osud vybral k tomu, aby ich skácali, porezali na dosky a potom z nich zhotovili v dejinách hrúzou preslávené, pytlom a palošom opatrené, pohyblivé lešenie. Je pravdepodobné, že v ten istý deň v okolí Paríža v ošarpaných humnách ťažkej, vidieckej zeme už stály pouličným blatom zafŕkané ťažké vozy, ktoré oňuchávaly ošípané, na nich sa čepírila drôbež, ktoré si vyvolil Roľník — Smrť, aby sa stali tragačmi Revolúcie. Ale ten Rubač a Roľník, hoc pracovali neprestajne, pracovali v tichu, aby nik nepočul ich chôdzu, lebo vzbudiť najmenšie podozrenie, že bdejú, bolo by znamenalo neznabožstvo a velezradu.

V Anglii nepanoval poriadok, nevládla bezpečnosť, ktorá by bola ospravedlnila prílišnú, národnú hrdosť. Ozbrojencami spáchané vlámania, prepadnutia na hradských cestách, vyskytovaly sa každú noc ešte aj v samom sídelnom meste; rodiny boly verejne vystríhané, aby neopúšťaly mesto prv, kým neumiestia zariadenie bytu v bezpečných skladištiach obchodníkov s náradím; nočný pocestný lupič vo dne bol kupcom v City a keď ho jeho druh, ktorého pristavil v hodnosti „kapitána“, poznal a oslovil, vrazil mu zdvorile guľku do čela a odjazdil; poštu raz prepadlo sedem zbojníkov, sprievodca zastrelil troch, on sám bol zase ostatnými štyrmi zastrelený „pre nedostatok nábojov“: potom bola pošta pokojne vyrabovaná; vznešený hodnostár, sám Lord Mayr londýnsky, bol pristavený istým pocestným lupičom pri Turnhom Greene, ktorý na vidom očí sprievodu olúpil túto vynikajúcu osobnosť; v londýnskych väzeniach väzni bojovali s žalárnikmi a jeho veličenstvo Zákon dal do nich strieľať zbraňami, ktoré boly nabité brokmi a guľkami; pri dvorných prijímaniach zlodeji odrezávali s hrdiel vznešených lordov diamantové kríže; strelci vytiahli do St. Giles-u, aby pátrali po nejakom podludníckom tovari a luza pálila do strelcov a strelci do luzy; a takéto veci nepovažoval nik za mimoriadne zjavy. Pri tom všetkom kat bol nepretržite zaujatý a stále hľadaný; tu obesil celý rad rozličných zločincov; v sobotu zase popravoval vlamača, ktorého chytili v utorok; buďto v Newgate na tucty vypaľoval ľudom znak na rameno, lebo spaľoval pri bráne Westminster Hall-u pamflety, dnes odňal život vrahovi-ukrutníkovi a zajtra bedárovi, ktorý sedliackemu chlapcovi ukradol šesť penny.

Všetko toto a tomu podobných tisíc vecí odohralo sa okolo dobrého, starého roku 1775 a v ňom. Týmito udalosťami otočení, kým Rubač a Roľník konali svoju prácu bez prekážky, tí dvaja s veľkou čeľusťou a tie dve, jedna s tučnou a druhá s krásnou tvárou, narobili dosť šarapaty a uplatňovali svoje božské práva s povznesenou rukou. Takto viedol rok 1775 svoje veličiny a myriady drobných bytostí — medzi nimi aj bytosti tejto povesti — cestami, ktoré sa stlaly pred nimi.