Robotníci mora III. Déruchetta

Viktor Hugo: Robotníci mora

1931

Časť tretia. Déruchetta

Melantrichovej Slovenskej Knižnice sväzok IX. (brož. 29 — 31)

Preložil Vl. Roy

Tlačou Melantricha v Moravskej Ostrave

Nákladom účast. spoločnosti Melantrich

Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom.

V. H.

Náboženstvo, spoločnosť, príroda; to sú tri borby človeka. Tieto tri borby sú zároveň jeho troma potrebami; musí veriť, ztadiaľ chrám; musí tvoriť, ztadiaľ obec; musí žiť, ztadiaľ loď. Ale v týchto troch rozlúšteniach taj a sa tri vojny. Mysteriózny trud života pochádza z všetkých troch. Človek naráža na prekážku vo forme povery, vo forme predsudku a vo forme živlu. Trojité ananké ťažko na nás dolieha: ananké dogmat, ananké zákonov, ananké vecí. V chráme Matky božej v Paríži poukázal pôvodca na prvé; v Biednikoch označil druhé; v tejto knihe určuje tretie.

K týmto trom osudovosťam, ktoré obkľučujú človeka, druží sa osudovosť vnútorná, ananké najvyššie, ľudské srdce. —

V Hauteville-House, marec 1866