Pod Malými Karpatmi
Autor: Ján Klempa
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Tibor Várnagy
Slováci tohoto okolia sú teraz prevažnou vätšinou katol. náboženstva a patria pod Arci-Biskupstvo Ostrihomské; len v slobod, kr. mestách: v Prešporku, Sv. Juri, Pezinku, Modre a Trnave, v mestečkách: Račisdorfe a Grinave, v osadách: Čataj, Grób, Kráľová (pri Modre), Švancpoch, Trlinek sú miešaní, katolického a evanjel. náboženstva.
V 16. a 17. stol. Evanjelici mali tu početné cirkve, menovite:
1. Opaj už r. 1575 prijal evanjel. náboženstvo. R. 1661. Valentin Sárosy tu bol kazatelom, ktorý potom prešiel do Majcichova.
2. Hrubé Brestovany. Superintend. Vagner vysvätil r. 1648 Ondreja Urbanoviča za tunajšieho kňaza.
3. V Kerestúri a k nemu patriacej filiálke Farkašine, ktoré k Fraštackému braterstvu patrily, boly kostoly na rozkaz zemepána gr. Eszterházyho Evanjelikom odňaté.
4. Majcichov 40 rokov bol v moci Evanjelikov. Sl. b. kazatelia boli tu: r. 1615. Štefan Sághy, r. 1616. Juro Rastocanus, r. 1625. Ondrej Fabricius, r. 1632 Michal Prilesky, r. 1662. Valentin Sárosy, superintendent, ktorý r. 1670. utiahol sa do Pezinku na pokoj. Ferdinand Pálffy, biskup Čanádsky, vypudil r. 1673. evanjel. kňaza proti vôli tamejších zemanov Szegedy.
5. Sv. Abrahám, za staradávna už fára teraz filiálka k Hrub. Máčadu patriaca, bola tiež evanjel. Pod Ferdinandom III. kr. uhor. r. 1647. mal sa s inými 90. kostelmi i Abrahámsky Evanjelikom navrátiť.
6. Savar, patril tiež k frajštackému evanjel. braterstvu. R. 1618. bol Jonáš Fabri za zdejšieho evanj. kňaza vysvätený. R. 1629. bol Mikuláš Cyranius zdejši evanj. kňaz, pre kalvinismus obžalovaný. R. 1636. bolo tuna evanjel. náboženstvo skrz zemských pánov utlačené.
7. Špačince. R. 1620. dali si tunajší zemania Štefana Clementisa skrz Seredského Superint. vysvätiť.
8. Smolenice maly za evanj. kňaza Štefana Radyho.[14]
Okrem týchto boly sloven. evanj. cirkve: v Račisdorfe, kde jim po r. 1608. skrz Frant. Kegleviča bol odobraný evanj. kostol. V Seredi, Ivánke s filiálkou Tafárna (Papfalva), Veľkom a malom Kermešde. V Nebojsi odobral Balaša r. 1615. evanjelikom kostol.[15]
