Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok)

Prostonárodné slovenské povesti — zbierka deväťdesiatich slovenských rozprávok od Pavla Dobšinského (1828 — 1885), ktorá vychádzala v rokoch 1880 — 1883 v ôsmich zväzkoch nákladom autora. Obsahuje všetky folklórne prozaické žánre: čarovné rozprávky (Zakliata hora, Mahuliena zlatá panna, Janko Hraško, Traja zhavranení bratia, Nebojsa a i.), rozprávky o zvieratách (Kozliatka, Medveď a komár, O vlku, čo si dal šiť boty), humoristické a novelistické rozprávania (Prorok rak, Drevená krava, Múdry Maťko a blázni a i.), ako aj povesti (Sitno, Salaš na Čertovici). Dobšinský tu publikoval viacero rozprávok známych zo starších zbierok — z Francisciho Slovenských povestí z roku 1845 či Němcovej Slovenských pohádek a pověstí z roku 1863, ale aj rozprávky, ktoré dovtedy tlačou nevyšli. Rozprávky z dostupných prameňov buď s drobnými jazykovo-štylistickými zmenami prebral, alebo sa inšpiroval ich látkami a nanovo ich zoštylizoval, prípadne sa na pozadí viacerých variantov snažil vytvoriť reprezentatívny model určitej rozprávky. Prostonárodné slovenské povesti spolu so Slovenskými povesťami, ktoré Dobšinský vydal spolu s Augustínom Horislavom Škultétym v rokoch 1858 — 1860 (spoločne vyšli v roku 1958 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry pod názvom Prostonárodné slovenské povesti), predstavujú výnimočnú zbierku rozprávok, reprezentujúcu slovenský rozprávkový materiál a zachytávajúcu vývin rozprávky v slovenskej literatúre 19. storočia. Stali sa dôležitým prameňom etnológie aj literatúry pre deti a mládež, vo fonde slovenskej literatúry majú nezastupiteľné miesto — vďaka početným a mimoriadne obľúbeným adaptáciám (najmä prerozprávaniam Márie Ďuríčkovej, ktoré sú vo vydavateľstve Mladé letá knihou s najväčším počtom reedícií) dodnes patria k najvydávanejším a najčítanejším dielam slovenskej literatúry. Preložené boli do mnohých svetových jazykov, okrem iného napríklad do čínštiny, v čase svojho vydania napríklad do francúzštiny.