Fi donc!
Autor: Gustáv Maršall-Petrovský
Digitalizátori: Viera Studeničová, Peter Krško, Anna Cisariková
[1]
Ó, ty jemné, krásne pohlavie, vy ženy, ako ľúbim vás ja! Veru! A ľúbil by vás i bez pálených vlasov, i bez turnierov,[2] a síce preto, poneváč neľúbil by vás ani teraz, keby mali ste len tie okrasy a vnady!
Ó, vy krásne, jemné ženy! Koľko myšlienok zamlčal a koľko sprostostí pohovoril som pod vplyvom vaším! A vy usmiali ste sa. Tak podľa pravidla „Umgang mit Menschen“,[3] aby zo zúbkov nebolo vidieť ani veľa, ani málo. Ó, tie zúbky! Malé ako myšacie a biele ako sneh!
A tie pery! Čerstvé ako poľná malina, sladšie od medu — tie, tie ako červenajú sa stred tváre! Človek-laik nazdal by sa bohviečo; môžbyť i to, že je to prirodzené…
A tá hladká, lištiaca sa bielunká tvár! Ako keď na zrelú bystrickú slivu vysadne peľ, tak milo belejú sa drobulinké krištále najjemnejšieho ryžového prachu.
A tie nadočia! Aké štíhle sú ony! Ani inžinier nemohol by ich lepšie vykrojiť. Oh, oh! Koľko horkých sĺz stálo to pekné očká, kým vlas za vlasom, tento tiskal sa hore, ten dolu a tie nemilosrdne vytrhali sa — a to všetko zato, aby ja, aby sme my požívať mohli štíhlosť, krásu ich!
No či ďalej ísť? Či opísať, ako vyzerá pyšná šija vzdorovitá hruď modernej Venuše?[4] Či opísať, ako graciózne a predsa silno kráča moderná Diana[5] v ľahunkých botách, vyvýšených nad zem decimetrovým podkladkom…? Či opísať všetko to…? Nie, nemožno mi… Fi donc!
[1] Fi donc! (franc.) Fi, teda! (Znamená pohŕdanie, opovrhovanie.)
[2] turnierov (z nem.), vankúšikov, ktoré si dámy kládli pod vrchnú sukňu.
[3] Umgang mit Menschen (nem.), obcovanie s ľuďmi.
[4] Vzdorovitá hruď modernej Venuše Venuša, rímska bohyňa lásky, je symbolom krásnej ženy.
[5] Ako kráča moderná Diana moderná žena. (Diana bola rímska bohyňa lovu).
