Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Peter Krško, Anna Cisariková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 77 | čitateľov |
Dali sme sa na cestu — medovú. Loď viezla nás dolu k poludniu.
Hneď na prvej stanici vystúpil mladý poručík.
„Ach, pán poručík!“ vítala ho moja žena.
Dolunižšie vystúpil stotník.[8]
„Ako ma teší, pán stotník!“ vítala i tohoto Kuna.
Pri Pešti vysadol mladý muž v civilnom obleku.
„Skadiaľ vy, pán advokát?“ pýtala sa ho moja pani.
A všetkým trom dala si bozkať ruky a všetci traja tešili sa, že pôjdeme spolu do C.
Vyšiel som na palubu.
„Koľko siah je tu hlboký Dunaj?“ pýtam sa matróza.[9]
„Skoro bez dna, pane!“
„Ale predsa!“
„Azda i desať siah,“ mienil matróz.
Pozrel som hore. Nebo bolo jasné a dolu vlnila sa modrá voda od slabunkého vetra.
Vyzdvihol som ruku. Lúče slnečné vlnili sa na drahokamoch mojich prsteňov a na prsiach lišťala sa skvostná reťaz. Okrem toho tiskal ma bočný vačok: hrúza peňazí bolo v ňom.
Nad loďou zavýskal vták „rybár“; prešiel ma mráz.
„Desať siah!“ šomral som cez zuby. „Predsa kus veľa!“
Vydul som prsia, vztýčil som hlavu a kráčal som dolu z paluby.
Najvzácnejšie nápoje dal som si doniesť a zabudol som na svet.
Sluhovia pokorne stáli za mnou a na najmenší pokyn leteli plniť rozkazy moje. Nebolo im zadarmo.
Podvečer kukla i Kuna, no rýchlo skočila zas nazad. Oči boli mi mútne, na líca vysadli mi ruže; zato ale čisto počul som z úst ženy svojej:
„Fi donc!“
— realistický prozaik, šíriteľ osvety medzi vysťahovalcami Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam