ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

čo jar i leto zmeškali
Na chlieb nám napršalo
ako do zásoby
plesajú plesne
bujnie bolehlav
no hrozno nedozrieva
a víno bude kyslé
Nanovo sa učíme
umeniu umelého prisládzania
vsúvame úsmev do súvetí
z ktorých nám tŕpnu zuby —
s odkazom na nepriazeň počasia

Rozbíjam vopred zrkadlo
pred svojou presladenou tvárou —
v črepoch sa na mňa kyslo škerí
naoko usmievavá lebka

Prvý žltý list
z javora oproti oknu
lenivo klesá k zemi
ktorá sa usilovne krúti
okolo svojej osi
Už sa to stane
Teraz Už
Pád Výbuch
Zrážka svetov
Zem a list
Môj dom je v troskách
Celý zostáva
oblok oproti javoru
za ním rozbitý vesmír —
a ja
ktorá sa ešte krútim
okolo svojho ja
môžem už ísť

pod naším príčinlivým náhlením
akoby chceli nazrieť
do temných zásob pivníc
Pivnice závistlivo svetielkujú
že nikdy nedovidia
na vlastnú strechu

Nepríčinlivo sedím
vo svojom nenáhlivom podstreší
jedno oko v cudzej pivnici
druhé na vlastnej streche
a žičlivo sa radujem
kam až nikam
dovidím

Aj zo silného zrna
po plytkej orbe slabé korene
nízka raž pováľaná pšenica
zvlčený jačmeň ovos pod vozom
tátoše súce na bitúnok
býky ani na bifteky
chlieb pre hrabošov
víno pre vinných
a ktovie či ešte aj sneh
ktorý nám hojne padá
na hlavy a na plecia
nezaodieva vlkov v nás
do barančieho rúcha — ?

Stávam sa pod bielym príkrovom
čiernou obetnou ovečkou
a hladno bľačím
po žírnych pastvinách
až do korienkov spasených
v tomto čase
mimoriadne sucha

s nami doteraz
na počudovanie spoľahlivo
ba akoby aj navzdory
našej nedochvíľnosti načas
so svedomitou presnosťou
prekračuje bod slnovratu
aby sme neprepásli
plodné obdobia
jalovým okamihom

Zem — ako nás len unesieš
keď sme aj sami sebe na ťarchu
ako to že ti naše nánosy
nevychýlili os — ?

Čudujem sa a nechápem —
či stojím
ležím
alebo sa pohnem
zem je doteraz
podo mnou

utratené do vetra
menia sa práve tak
ako para z vody
na dážď závažné
ľahké na sneh

Lebo tohto roku
sme nahovorili asi
navospust sveta
keď nám tak hrubo nasnežilo

Ale to hrozivé zadunenie nad hlavou
a temné burácanie pod oknami
spôsobil zatiaľ iba odmäk
keď spúšťal zo striech
malé lavíny

čo aj na tri zámky
zo strachu pred vlamačmi
Zdanlivo mŕtvi
každý vo svojej hrobke
čakáme výzvu —
Lazar vstaň — !

Každú noc sa mi vláme
túžba po ľudskej nehe
do súkromia
Každé ráno
nachádzam svoje srdce
verejne
pred zamknutými dverami
na cudzom prahu
dokorán