ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Preberaj, preberaj na píšťalce dierky,
nech ťa počúvajú abelovské^[1] dievky!

Preberaj, preberaj, bodaj si si prebrau,
aby si takú zau, čo by si s ňou žebrau.

Na píšťale píska, na dromli dromluje,^[2]
a to všecko preto, že druhé miluje.

Predám ja drumličky,^[3] kúpim si husličky,
puojdem meno hrati, keď bude Aničky.

Načo ja mám tvrdo robiť,
keď ja muožem takto chodiť
od dediny do dediny
s husličkami tynydyny.

Gajdujte, gajdičky,
z tej sivej kozičky,
čo sa utopila,
keď vodičku pila.

Jeden:
Lebo mi zadudaj, lebo mi dudy daj,
nech si ja zadudám cez ten zelený háj!

Všetci:
Ej, bou to gajdoš,
gajdovau za groš:
a to všecko tyny dyny,
od dediny do dediny.

Gajdoško s gajdami, zmiluj sa nad nami,
jak si sa zmiluval nad svými ovcami.

Lepší otec ako mať,
šou na Uhry gajdovať,
vygajdovau barana
so zlatýma rohama.

Zagejduj mi, gejdoško, pekne,
už sa moje peniažky v pekle.

Keď ja puojdem čertovi mlátiť,
musí mi on peniažky vrátiť.

Gajdujte, gajdence, kade voda hučí,
že sa moja žena od zlosti rozpučí.

Šel tudy, mel dudy, ani nezadúchal,
čo by mu ty dudy o chrbát obúchal.

Šel tudy, mel dudy, ani nezapískal,
čo by mu ty dudy o hlavu roztrískal.

U richtára svieťa, majú peknuo dieťa;
a u Vojtu hrajú, ešte krajšie majú.

Hraj, muzika, hraj,
pani, piva daj!
Pani piva natočila
i pečienky predložila,
hraj, muzika, hraj!

Zahraj mi tú!
„Braček, kterú?“
Zahraj mi hajdúsku
pre tú našu Zuzku,
zahraj mi tú!

Nechcem ja tej
flandry špatnej:
za pásom ploštice,
v hlave motolice,^[5]
nehraj mi tej!

Keď puojdem z Ľubele, musia mi hudci hrať,
budú za mnou volať: Vráť sa, šuhajko, vráť!

A ja sa nevrátim, ani krok nekročím,
kto za mnou banuje, nech so mnou vandruje.

Zahrajte mi, hudci, ako hora hučí,
veď sa moje srdce od žiaľu rozpučí.

Keď som išiou cez Baračku,^[7]
dali mi tam groš do vačku,
zahrajte mi marš,
veď ja prídem zas!

Keď som išiou cez Hrabovce,^[8]
dali mi tam chvostík z ovce,
zahrajte mi marš,
veď ja prídem zas!

Keď som išiou cez Tri Lúky,^[9]
dali mi tam uzol^[10] múky,
zahrajte mi marš,
veď ja prídem zas.

Keď som išiou cez Levice,
dali mi tam dve palice,
zahrajte mi marš,
neprídem ta zas!

Keď ja ztato povandrujem,
komuže sa požalujem?
Hrajte mi,
trúbte mi,
hrajte mi marš,
už ja idem preč od vás!

Požalujem sa ja otci,
ten mi povie: Choď mi z očí!
Hrajte mi atď.

Požalujem sa materi,
tá mi povie: Choď mi z dverí!
Hrajte mi atď.

Zahrajže mi na tých husliach!
„Štidridom, štidridom!“ Tak idú mé husle.

Zahrajže mi na tej harfe!
„Citara, citara!“ Tak ide má harfa.

Zahrajže mi na tých bubnách!
„Putipum, putipum!“ Tak idú mé bubny.

Zahrajže mi po židovsky!
„Izašar, Benbachar!“ To je po židovsky.

Zahrajže mi po olasky!
„Džupune, Rumune!“ To je po olasky.

Zahrajže mi po cigánsky!
„Ukradni, dobre skry!“ To je po cigánsky.

Zahrajže mi po maďarsky!
„Ki látta? Ebadta!“ To je po maďarsky.

Zahrajže mi po nemecky!
„Potztausend, Spitzbub, Hund!“ To je po nemecky.

Zahrajže mi po slovensky!
„Sto vozov, sto bohov!“ To je po slovensky.

Vyletela kukulenka ze skaly,
kdybych já mel plné vrecka tolary,
poslal bych si pre muziku do Prahy,
muzika by pekne hrala,
má milá by tancovala,
a já s ní.

Vyletela holubička ze skaly,
kdyby sme to švárné devče dostali,
nebyla to holubička, než byl pták,
keď ma nechceš milovati,
ani se mnou tancovati,
nechaj tak!

Židovka, príďže k nám!
Neprídem, šábes mám!

Aj včera si šábes mala,
a predsa si tancovala.

Kúdelečka kúdeľná, nebudem ťa priasti,
radšej puojdem na tanec nožičkami triasti.

Nerada ja robím, nerada pracujem,
rada pekne chodím, rada i tancujem.

Nerada robila, rada tancovala,
ani si košieľku nevyrancovala.^[11]

A ja rada robím i rada tancujem,
ešte si košieľku pekne vyrancujem.

Ej, pod dubom, pod dubom,
dáva dievča holubom.
Nasypalo žaludu,
samo išlo, kde budú.


Ej, pod dubom, pod dubom,
dáva dievča holubom.
Nasypalo troskáču,^[12]
samo išlo, kde skáču.

Ej, pod dubom, pod dubom,
dáva dievča holubom.
Nasypalo semenca,
samo išlo do tanca.

Keď jej prišou pondelok:
Jaj, mamička, bolí bok!
Inon dánom, ej inondánom,
šemega bánom, zajom bánom.

Keď jej prišou utorok:
Jaj mamička, druhý bok!
Inon dánom atď.

Keď jej prišla tá streda:
Jaj mamička, prebeda!
Inon dánom atď.

Keď jej prišou ten štvrtok,
urobila paškvrtok.^[13]
Inon dánom atď.

Keď jej prišou ten piatok,
urobila si sviatok.
Inon dánom atď.

Keď jej prišla sobota,
smrdela jej robota.
Inon dánom atď.

Keď jej prišla nedeľa,
do tanečka letela.
Inon dánom atď.

Za vrchstola sedela,
štyri groše hodila,
Inon dánom atď.

Hrajte, hudci, vesele,
za milého mozole!
Inom dánom, ej inondánom,
šemega bánom, zajom bánom.

Na Rybníku^[14] zakázali,
aby kyseľ nevarili,
len halúšky pytľované,
pre té diovky cifrované.

Cifrujú sa od dňa do dňa,
kravy stoja do poludnia.
Vyžeňže ich, stará mati,
a ja puojdem tancovati!

Té turčianske diovčičky
majú biele ručičky,
oči čierne ako trnky,
skáču v tanci ako srnky.

Tá Zuzička, tá malá,
rada by sa kochala,^[15]
ako v háji pod dubom
holubička s holubom.

Ej, Zuzičko, slyšíte,
jak sa vy mne páčite.
Aj tá vaša podoba,
že ste herská osoba.

Mala som frajerov ako na nebi hviezd,
prišla som na tanec, nemau ma kto vyviesť.

Diovčatko z Bystričky^[16]
predává hniličky.
Dajže mi koštovať,
pojmem ťa tancovať.

Odkiaľže si? Z Malachova.^[17]
Čiaže si tam? Richtárova.
Richtárova Anča,
poď se mnou do tanca,
duša moja!

Nech parom zabije takého frajera!
Čo s druhou tancuje a na mňa pozerá.

Na tom našom mostenečku, na tej našej na tani
tancujú tam šuhajíci v peknej bielej kabani.

Jak tam pekne hudci hrajú, jak tak pekne tancujú,
čie to diovča, Lechtárovo, do tanca ho neberú.

Má brusľačok^[18] zlatohlavý a sukničku zelenú,
čie diovča, Lechtárovo, do tanca ho neberú.

V tom hámorskom komorhofe^[19] lipka zelená,
tancujú mládenci
s pannami pod venci,
muzika im hrá.

A tá naša stará pani peknú dcéru má,
poďme my mládenci,
všetci sme jednací,
asnaď nám ju dá.

A tá naša stará pani nám ju nedala,
v širokom klobúčku,
v hodbavnom lajblíčku,
tomu ju dala.

Ništ to na tom nezáleží, že ty pekne tancuješ,
len si pozri do police, jako hrnce pucuješ.

Ništ to na tom nezáleží, že ty pekné pero máš,
len si pozri do maštale, jaké ty tam kone máš.

Teraz som sa rozihrala, terazže mi hrajte,
najlepšího tanečníka do tanca mi dajte!

Tancuj, diovča, tancuj, čižmičky drlancuj,
máš frajera šovca, veď on ti popláca.

Kázala si čižmy podšiť,
aby mohla dobre skočiť;
kázala si aj podkuvať,
aby mohla aj tancuvať.

Podkovičky moje zo samej ocele,
nebudete kresať chyba do nedele.

Išly dve panenky z Turca,
najaly sebe tam hudca,
stratily čižmičky v rose,
musely tancovať bosé.

Hop hop hop, nič nerob,
otrhaný, bosý choď!
Hopsa chasa!
Zajtra zasa!

Krúť sa, diovča, krúť sa,
parom ti do srdca!

Však sa ti dosť krútim,
až si hlavu zmútim.

Zvrtniže sa sedem ráz,
či široký kinteš máš?
Či široký, či úzky,
posekám ho na kúsky.

Čo by si mi ho sekau,
veď si ty mne naň nedau,
dala mne naň moja mať,
keď ma mala za muž dať.

Zavrť sa mi ešte raz,
či široký rubáč^[20] máš?

Čo by nebol široký,
priadla som naň tri roky.

Neplač, diovča, neplač, už nebude ináč,
že sa ti rozdrapiu tvoj bielený rubáč.

Pomaly ma zvrtaj, moje potešenia,
nak mi nevypadne z môjho vienka zelia.

Jak mi to vypadne len jedna hranuočka,^[21]
potom viac nebudem tvoja frajeruočka.

Vyzvrtaj ju, vyzvrtaj
len jej piecku nezrúcaj!
Veď je piecka od zimy,
kerá nemá periny!