Národnie spievanky 2 – Hudba a tanec

Každá má milého,
já nemám žadného,
já nemám nic.

Kdybys herská byla,
moc penez bys mela,
mela bys milého
jako jiná.

Má milá má herskú
sukničku panenskú,
má milá má herskú
šnúrovačku.

Keby moje rúčky
nerúbaly bučky,
vedely by gajdovať;
ale moje rúčky
musia stínať bučky,
nuž nevedia gajdovať.

Keby moje nuožky
nechodily vršký,
vedely by tancovať;
ale moje nuožky
musia chodiť vršký,
nuž nevedia tancovať.

Hopsasa, rasasa, nuožky moje!
Išly by do tanca, neskoro je.

Tancovala putňa s baňou
a paštrnák cup, cup za ňou,
cibuľa sa len čuduje,
čo tá cvikla vykazuje.

Škoda mojích pekných črievic, čo som si ich zodrala,
keď som s tebou falešníkom po tancách chodievala.

Šuhajko hybký,
neboj sa bitky!

Veď sa ja nebojím,
ešte si postojím!

Keď som išiou od muziky
a muoj mešťok šiky miky;

Ej, poniže Štvrtku,^[25] poniže Šmykanca,
na zelenom vršku krčma murovaná.

Keď prvý raz hrali, mládenci sa bili,
i mojho milého do smrti zabili.

Veď ho nezabili, ešte kúšťok dýcha,
veď mi ho vyniesla tá vodička tichá.

Tá vodička tichá, čo brehy podmýva,
kde je veľká ľúbosť, rada žalosť býva.

Ani tuto nebudem,
ani domov nepuojdem!
Moja duša, veselosť,
kedyže ti bude dosť.

Hopže! tu nocuj,
len ma netrucuj!
Trebárs celú noc
se mnou pretancuj!

Ešte jednu na rozchodnú!
Vinšujem ti takú vernú,
ako som ja tebe bola,
vinšujem ti, duša moja.

V levockym haju
drevo rubaju,
až do Levoče
tresky padaju.

Nasbieraj tresek
a zduchaj ohňa,
vyper košeľku,
v nedzeľu do dňa!

Jak ju vypereš,
daj mi ju oblec,
pojdem na tanec
až na Šarvanec.

Šuhaju, šuhaju, tvoja mac me laju,
najbarźej v nedzeľu, kedy v karčme hraju.

Nelajce, nebice moju frajeročku,
nerobce cežky žaľ mojomu sardečku.

Nechodz do nas, nepytam ce,
nevybijam s tebou tance.

Tance s tebou nevybijam,
za frajera ce netrimam.