Národnie spievanky 2 – Hudba a tanec
Autor: Ján Kollár
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Sedliaková, Karol Šefranko, Katarína Maljarová
Pri tomto tanci chytia sa tancujúci na bedrách za šaty. Predný, ktorý káčera predstavuje, prevádza celý dlhý rad za sebou z jednej chyže do druhej, do pitvora, do komory atď., a to podľa ľúbosti hneď rovno, hneď zákrutami. Usiluje sa spleteným ručníkom ostatného udrieť; ten sa mu zas usiluje vyhnúť a ručník obratne odňať. Keď sa ostatný zmocní ručníka, zaujme ako nový káčer predné miesto.
Ide káčer po šašine,
šije čižmy Katerine.
Jeden šije, druhý pára,
tretí diovča nahovára.
Nemluv, nemluv, nenamluvíš,
čo málo máš, všetko strovíš.
Už som strovil dvesto zlatý,
ešte k tomu dva dukáty.
Ešte by to nič nebolo,
keby diovča moje bolo.
Ale diovča neni moje,
zo Zvolena páterove.
Bodaj páter čerta zjedou,
keď on diovča na to zviedou.
(Takt i tanec sa zmení)
A ja som si poskočila,
sukňu som si urosila,
na lúce, na lúce!
Ide muoj milý z Bystrice, z Bystrice,
donesie mi on črievice, črievice.
Ja črievice rada nosím,
za milého Boha prosím,
na lúce, na lúce!
O autorovi
Ján Kollár
slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu
