Zlatý fond > Diela > Zrínsky na Sihoti


E-mail (povinné):

Jozef Miloslav Hurban:
Zrínsky na Sihoti

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Katarína Sedliaková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Eva Štibranýová, Marián André, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 73 čitateľov

I. Pri západe


Už len zapadni, ty slnco, za horu!
Darmo milostným na mňa okom hľadíš,
darmo vežičky zlátiš na obzoru,
ach! marným bleskom darmo blen mi sladíš!

Len si zapadni, nenatískaj sa mi,
nezvábia laňku plače krokodíla;
zradnes’ hralo sa neraz s nádejami,
čo moja duša pri tebe zrodila!

Zapadni, slnco, po nádeji stratách,
mne slnce iné v oblakoch vychodí,
čo sem sa tiahnu v Solimana[1] čatách —
to v mojej krvi k sláve sa prebrodí.

A to mi aj má svietiť bez západu,
na ňom sa budú potomci zohrievať,
historik, junák, básnik, muž úradu,
jednako v jeho má blesku okrievať.

Veď ja viem, kto to na vlasť sa zastrája,
znám opachu tú, znám dravca východu,
i sám som meral u Tisy, Dunaja
meč s ním i čúvam novom pochodu!

Dobyl Temešvár[2] a Pätikostolov,[3]
zarúcal valy a zváľal Ostrihom,[4]
Belehrad,[5] perlu kresťanských prestolov,
chvostom konským zhyzdil okamihom!

Cieli na Viedeň a v torbe má Paríž,
i cirkev svätá mu je už pod koňom,
i symbol viery bohočloveka — kríž,
pod alkorána[6] má zblednúť zákonom!

A do pásma tých plánov si vosnoval
dravec východu ešte i Zápoľu,[7]
aby s kresťanskou krvou si budoval
panstvo háremov a ľudu nevoľu!

Biedny Jan Žigmond![8] turských bašov[9] lovec,
po horách našich Osmanom[10] poľuješ,
pýšiac sa menom, že si Zápoľovec,
meno kopova[11] Turkov zasluhuješ!

Aby si pánom stal sa Sedmihradov[12]
a ľud vycical ako pijavica,
ta zadals’ dušu neslýchanou zradou,
paholok bašov, polopoturica.[13]

Neprenikla ťa láska boha večná,
ani hlas vlasti polopoturčenej,
ani budúcnosť národov konečná,
ani stonanie Európy učenej.

Darmo zomieral tebe boh na kríži
a smrťou vlastnou otvára ti nebe,
tebe je Kristus i vlasť ovca v stríži,
zisk, vládybažnosť dušu tvoju strebe.

Pekné kresťanstvo! V ďalekých storočiach
na zapľuvanie bude len potomkom!
Soliman veľkým bude sluť v mešitách,
pidimužíckym ono len holomkom!

Tak, hľa, tá dravá sa šelma východu
mocou, ľsťou, zradou na nás vyzbrojila,
aby nám vieru, dŕžavu, slobodu
na odrobiny márne rozdrvila!

A pán môj, kráľ Max,[14] Turka pažravosti
podhodil túto hŕstku ku zábave,
hŕstku junákov, korisť malú dosti —
ale, zdá sa mi, podobnú otrave!

Pätnásť sto mužov sic na Solimana
a hniezdo toto proti delám jeho,
nezdá sa múdrym byť inšie, než rana
smrteľná v tele kráľovstva padlého!

Možná! No boh má ešte i tajnosti,
ktoré hriešnemu človeku nezjavil:
neraz On už pád v chatrnej kreposti
a v hŕstke hrdín tyranom pripravil!

V bohu je skrytá i moja sudbina,
v dôvere v Neho i sudba dŕžavy,
Šubičov[15] naňho spolieha rodina,
i jeho verní spoločníci slávy!

Chorváti moji, statní vojvodovia,
súdelné deti osudného boja,
kdeže si toľko vaše srdcia hovia,
kým v mojom toľké myšlienky sa roja?

Kde kosec Turkov, jarý Praputovič,
kade sa tára Drak, Bosniak, Potocký?
Sokoli moji, Potoš, Ochárovič,
Juranič — bez vás pustý hrad Sihotský![16]

Niet ich! Dobre, veď dosť nám času zbude
spolu byť na tom skalnatom ostrove,
na ktorý našich sotvy viac pribude,
kde hostia budú bomby Osmanove.

Zapadni, slnce, bez môjho súcitu,
jako bez tvojho moje zvädli kvety,
na krásu rána, večera dvojitú
nedbám, keď vražda s poludním doletí!

Obeť jednoho, osoh miliónov,
rana jednoho, celých dŕžav sláva,
smrť bohatierska, hrob je Solimanov!
Z pádu Sihote vlasť vnove povstáva.

To, hľa, môj počet, som so svetom hotový,
nezbýva mi nič, iba budúci vek
a v ňomže položí veniec vavrínový
na tieto skaly slaviansky potomek.

Nuž dobýjaj sa Soliman do hradu,
ktorý junácka Chorváta hruď chráni,
však ho nemáš mať, kým jeden muž v radu
a jeden tlie lunt[17] v sihotskej prachárni.

Driev ty sa skrútiš do prachu ako had
a zhynieš v tôňach čiernych bášt sihotských,
než Šubičových ustúpi hrdín rad,
než zlomíš myseľ hrdinov chorvátskych!


[1] Soliman — Sulejman (Süleyman) II., turecký sultán v r. 1520 — 1566. Za jeho vlády dosiahlo Turecko najväčší mocenský rozmach. Upevnil tureckú nadvládu na Balkáne a prenikol do strednej Európy (bitka pri Moháči r. 1526, obliehanie Viedne r. 1529, dobytie Budína r. 1541 a i.).

[2] Temešvár — mesto v rumunskom Banáte

[3] Pätikostolie — dnes Pécs, mesto v juhozápadnom Maďarsku

[4] Ostrihom — najstaršie mesto v uhorských dejinách. Od roku 1708 bolo slobodným kráľovským mestom a od roku 1750 ho dostali do daru arcibiskupi, ktorí tu od r. 1279 korunovali uhorských kráľov.

[5] Belehrad — srb. Beograd, v stredoveku pevnosť, r. 1521 obsadený Turkami; kľúčová pevnosť na juhu

[6] alkorán — korán, základná náboženská kniha moslimov

[7] Zápoľa — Ján Zápoľský (1487 — 1540), sedmohradský vojvodca, od r. 1526 uhorský kráľ súčasne s Ferdinandom I., bol pod „ochranou“ Turkov

[8] Ján Žigmond — syn Jána Zápoľského. Keď r. 1540 J. Zápoľský zomrel, vystúpil sultán ako ochranca jeho rodiny. Žigmund sa stal sedmohradským kniežaťom a vazalom Turkov.

[9] baša — paša, pôvodne titul vojenských veliteľov, neskôr aj iných hodnostárov v Osmanskej ríši

[10] Osmani — Turci, podľa Osmana I., zakladateľa tureckej ríše

[11] kopov — druh poľovného psa; prenes. špehúň, vyzvedač, konfident

[12] Sedmihrady — Sedmohradsko (Transylvánia, rum. Ardealu), historické územie v severozápadnom Rumunsku. V prvej polovici 16. stor. za bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským, ktoré sprevádzal turecký vpád, Sedmohradsko sa stalo samostatným kniežatstvom pod tureckým protektorátom.

[13] polopoturica — poturica, poturčenec; prenes. každý, kto sa odcudzil vlastnému národu

[14] kráľ Max — Maximilián II. Habsburský (1527 — 1576), cisár rímsky, kráľ nemecký, český a uhorský (od r. 1564). O osudy Uhorska sa veľmi nezaujímal, nepodnikal opatrenia na organizovanie boja proti Turkom.

[15] Šubič — Mikuláš Šubič Zrínsky (1508 — 1566), príslušník starého feudálneho chorvátskeho rodu, chorvátsky bán a hrdinský bojovník proti Turkom, od r. 1561 kapitán hradu Sigoť

[16] Sihotský hrad — Sigoť (maď. Szigetvár), známa protiturecká pevnosť juhozápadne od Pécsu, ktorú r. 1566 proti Solimanovi II. hrdinsky bránil Mikuláš Šubič a jeho hradná posádka

[17] lunt — lunta, zápalná šnúra, knôt

nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.