Zlatý fond > Diela > Zrínsky na Sihoti


E-mail (povinné):

Jozef Miloslav Hurban:
Zrínsky na Sihoti

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Katarína Sedliaková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Eva Štibranýová, Marián André, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 73 čitateľov

III. Soliman


Pod Sihoťou na pažiti
Solimanov stan rozbitý,
blíž sultána stan vezírov,
a v ňom rada tých barbírov,
čo zimnicu žlčovú
liečili sultánovu.

— Vravte, čo je bieda pána
veľkého Suleimana? —
Tak porúča a barbírov
ostro káľa zrak vezírov.
— Strašnou smrťou padne ten,
kto zlyhá bár slovom len. —

— Veľkýs’ Alah! a Suleiman
prorokov meč a sveta pán!
Devätnásť ráz liekov sila
nemoc strašnú prelomila.
Neverím dvadsiaty raz
by zahnal sa smrti mráz.

Po každé, čo padli naši
pri tomto biednom salaši,
sultán najprv v bes upádal,
potom s sebou sám sa hádal,
potom bil nás palicou,
potom omdlel zimnicou.

Čo len bolo v našej moci
robili sme vo dne, v noci,
čím diaľ ale rednú naši
a Šubič už v snách ho straší,
tým hroznejšie stoná Pán
a skrúca sa Suleiman.

Náš veliký meč prorokov
mohol by žiť desať rokov! —
No sihoťská jedna rana
ešte — a niet viac sultána!
Sihoť zváľať, džaurov[19] zbiť,
musíš — má-li sultán žiť! —

Tak hovoril barbír prvý,
v tom tábor sa razom zmrví.
— Chorvát, Chorvát, Šubičári! —
revú kolom janičiari.[20]
Barbierov[21] volá sultán
a vezír naháva stan. —

Pod Sihoťou na pažiti
janičiari sú pobití,
Osmani i poturice
nemusia viac holiť štice!
Zrínsky Šubič Nikola
oholil ich dohola.

A Soliman vospust hľadí,
so sebou sa zase vadí,
zasa palicou barbírov
bije a kľaje vezírov.
Hrozné slová na Krista
púšťa huba nečistá.

Tvár plameňom strašne horí,
metá sebou po šiatori,
vozvýš spína sa, v zem vrhá,
turban hádže, šatstvo trhá,
reve, sipí a škrečí
a otrokom zlorečí.

— Zhyňte, biedni otrokovia,
barbíri i vezírovia!
Vy znali len život pánov
a nie hniezdo psov Slovanov,
Šubičových rozdrobiť,
a Štambulu[22] podrobiť.

Stíchne a v stĺp oči zvráti,
žlč mu skypí, dych sa skráti,
päsť zaťatá, brada zvislá —
šiator smradí, para skyslá. —
A niet viac Suleimana
Európy Tyrana.

No vezír šelma vie, čo je Suleiman
čatám osmanským; vraždu i lož zmyslí
a rozkaz vydá, že už sám veľký pán
v boj vyšiel, aby všetky vojská vyšli.

A tábor Turkov, čo ešte ostali
po ranách morných šubičovských mečov,
vezíri k boju novému zobrali,
hroznou sihotským hroziac baštám sečou.


[19] džauri — turecká prezývka kresťanov

[20] janičiari — nové vojsko, ktoré postavil sultán Urchan (1326 — 1359) z pešiakov; do 14. stor. tvorili tureckú armádu predovšetkým jazdecké oddiely. Janičiari vynikali fanatizmom, ktorý ich udatnosť stupňoval do krajnosti. Janičiarske oddiely tvorili najmä poturčenci z obsadených krajín.

[21] barbier — (nem.) holič; tu v širšom význame ako človek zaoberajúci sa liečením

[22] Štambul — Istanbul, starobylé mesto pri Bosporskom prieplave, nové hlavné mesto Rímskej ríše (vybudované v r. 324 — 330 Konštantínom I.). Roku 1204 ho dobyli križiaci, r. 1453 Turci, odvtedy je hlavným mestom Turecka.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.