Zrínsky na Sihoti

Pod Sihoťou na pažiti
Solimanov stan rozbitý,
blíž sultána stan vezírov,
a v ňom rada tých barbírov,
    čo zimnicu žlčovú
    liečili sultánovu.

— Vravte, čo je bieda pána
veľkého Suleimana? —
Tak porúča a barbírov
ostro káľa zrak vezírov.
    — Strašnou smrťou padne ten,
    kto zlyhá bár slovom len. —

— Veľkýs’ Alah! a Suleiman
prorokov meč a sveta pán!
Devätnásť ráz liekov sila
nemoc strašnú prelomila.
    Neverím dvadsiaty raz
    by zahnal sa smrti mráz.

Po každé, čo padli naši
pri tomto biednom salaši,

sultán najprv v bes upádal,
potom s sebou sám sa hádal,
    potom bil nás palicou,
    potom omdlel zimnicou.

Čo len bolo v našej moci
robili sme vo dne, v noci,
čím diaľ ale rednú naši
a Šubič už v snách ho straší,
    tým hroznejšie stoná Pán
    a skrúca sa Suleiman.

Náš veliký meč prorokov
mohol by žiť desať rokov! —
No sihoťská jedna rana
ešte — a niet viac sultána!
Sihoť zváľať, džaurov^[19] zbiť,
    musíš — má-li sultán žiť! —

Tak hovoril barbír prvý,
v tom tábor sa razom zmrví.
— Chorvát, Chorvát, Šubičári! —
revú kolom janičiari.^[20]
    Barbierov^[21] volá sultán
    a vezír naháva stan. —

Pod Sihoťou na pažiti
janičiari sú pobití,
Osmani i poturice
nemusia viac holiť štice!
Zrínsky Šubič Nikola
    oholil ich dohola.

A Soliman vospust hľadí,
so sebou sa zase vadí,
zasa palicou barbírov
bije a kľaje vezírov.
    Hrozné slová na Krista
    púšťa huba nečistá.

Tvár plameňom strašne horí,
metá sebou po šiatori,
vozvýš spína sa, v zem vrhá,
turban hádže, šatstvo trhá,
    reve, sipí a škrečí
    a otrokom zlorečí.

— Zhyňte, biedni otrokovia,
barbíri i vezírovia!
Vy znali len život pánov
a nie hniezdo psov Slovanov,
    Šubičových rozdrobiť,
    a Štambulu^[22] podrobiť.

Stíchne a v stĺp oči zvráti,
žlč mu skypí, dych sa skráti,
päsť zaťatá, brada zvislá —
šiator smradí, para skyslá. —
    A niet viac Suleimana
    Európy Tyrana.

No vezír šelma vie, čo je Suleiman
čatám osmanským; vraždu i lož zmyslí
a rozkaz vydá, že už sám veľký pán
v boj vyšiel, aby všetky vojská vyšli.

A tábor Turkov, čo ešte ostali
po ranách morných šubičovských mečov,
vezíri k boju novému zobrali,
hroznou sihotským hroziac baštám sečou.