ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Edičná poznámka

V našom výbere sú zaradené Mitrovského literárne práce rôzneho žánru. Podstatu výberu tvorí najznámejšia Mitrovského próza Pani Helène. Toto dielo malo doteraz niekoľko reedícií, a preto sme do jazyka textu zasahovali minimálne, v súlade s dnešným pravopisným úzom. Ďalšie krátke prózy preberáme z knižného vydania Pani Helène z roku 1932. Pri týchto prózach sme okrem zvyčajných pravopisných úprav zasiahli do lexiky v prípadoch, kde išlo o zjavné bohemizmy, ktoré by dnes narúšali čitateľnosť diela; no pritom sme sa usilovali zachovať v najvyššej miere dobový ráz týchto próz. Najviac jazykových zásahov do textu si vyžiadali publicistické články, črty, fejtóny, uverejňované v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch. Pri tejto úprave vychádzali sme z úsilia odstrániť v Mitrovského jazyku okrem bohemizmov niektoré archaizmy, ktoré dnes pociťujeme v jazyku ako cudzie a znejasňujúce text. Do štylistiky sme zasiahli len ojedinele, podľa zásad, ktoré sa bežne uplatňujú pri vydávaní starších textov.

Bibliografické poznámky

Do výberu z próz Milana Th. Mitrovského okrem výberu z jeho jedinej knihy Pani Helène zaraďujeme novely, črty, fejtóny, články a state. Dávame mu názov podľa prózy Viola d’amour a jednotlivé celky, okrem knihy Pani Helène, pomenúvame podľa ich charakteru. Výber má tieto časti:

I. M. TH. M.

II. Pani Helène

III. Intonácie jari

IV. Z listov bratislavským felibrom

V. Maiestas artis

VI. Zo zápisníkov

K jednotlivým častiam uvedieme bibliografické záznamy a poznámky, týkajúce sa vzniku a „osudov“ jednotlivých prác, reakcie literárnej kritiky a pod.

Pani Helène. Prvé vydanie vyšlo pod názvom Kniha rozprávok v Martine v roku 1930, strán 106, ako 11. zv. Knižnice redigovanej Štefanom Krčmérym. Obálku nakreslil sám autor. Druhé vydanie vyšlo v jeseni roku 1932 ako 11. zv. Knižnice Slovenských pohľadov v Martine, strán 108, v redakcii Andreja Mráza s autorovou obálkou. Vydanie obsahovalo sedem próz (Pani Helène, Sopra Minerva, Amore Sacro, Pieseň na slnce, Cyntia, Lipka, Dubček). Roku 1957 vyšla v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry osobitne novela Pani Helène s doslovom Andreja Kostolného, strán 95. Táto novela tvorí jadro celej knihy. Prvý raz vyšla v Slovenských pohľadoch XLV (1929), s. 378 — 400. V našom výbere uverejňujeme tieto novely Sopra Minerva, vyšla v SP XLIII (1927), s. 59 — 60, Lipka (Alegória), v SP XLV (1929), s. 66 — 69, Dubček, v SP XLVI (1930), s. 168 — 9.

Prvé recenzie knihy priniesli „martinské“ časopisy — Slovenské pohľady, Národnie noviny a Živena. V Slovenských pohľadoch XLVI (1930), s. 267 uverejnil kladnú recenziu Andrej Mráz. Podľa neho „svet Mitrovského rozprávok je bohatý na myšlienkové a citové vznety“. Rovnako kladne hodnotí nepodpísaná recenzia, uverejnená v Živene XX (1930), č. 5, s. 123 — 4 a značka H. B. v Národných novinách LXI (1930), č. 47 (19. 4. 1930). Celkove Mitrovského kniha nevzbudila nijaký mimoriadny ohlas. Stalo sa tak až po tom, čo Mitrovskému 28. 10. 1930 minister školstva a národnej osvety (vtedy dr. Ivan Dérer) udelil štátnu cenu „pre umenie slovesné“ na rok 1930. V porote pre literatúru zúčastnili sa rokovania Pavol Bujnák, Hana Gregorová, J. S. Machar, Arne Novák, A. M. Piša, Karel Toman a Jindřich Vodák. Mitrovský bol jediným slovenským autorom, odmeneným r. 1930 štátnou cenou. Štátna cena udelená Mitrovskému vzbudila nielen prekvapenie, ale aj nevôľu, vyslovenú aj verejne. Už 6. novembra 1930 zvoláva Ottovo nakladateľstvo diskusiu o štátnych cenách s úvodným slovom prof. dr. A. Pražáka. Podľa referátov tlače išlo o výklad dovtedajšej praxe, o nedostatky kritérií, o politické vplyvy a pod. (Referát o Pražákovom prejave uverejnila príloha Slovenské hlasy v Národnom osvobození — 13. 11. 1930 ) D. Okáli sa v závere tiež pripojil k radu nesúhlasiacich s udelením št. ceny. K udeleniu št. ceny sa kriticky postavili i Robotnícke noviny v č. 260 (13. 11. 1930), v č. 266 (20. 11. 1930) z pera Fr. M. Komzalu. Veľmi kriticky sa vyjadril Alois Gregor (?) pod značkou A. G. v Rozpravách Aventina VI (1930) č. 13 — 14, 166 — 7. Na druhej strane pokojne sa k udeleniu št. ceny postavil Elán I. (1930 — 31) č. 2. Proti kritériám D. Okáliho postavil sa polemicky A. Kostolný v Slovenskom večerníku v č. 305 — 16. 11. 1930 — článkom Diela, ktoré zasahujú do života, keď predtým v č. 298 (9. 11. 1930) uverejnil o Mitrovského knihe kladnú recenziu, vyzdvihujúc najmä Mitrovského centrizmus. Národnie noviny LI (1930), č. 135 (14. 11. 1930) v článku Bratislavský riport pod značkou jh kritizovali rozruch okolo udelenia ceny, postavili sa za Mitrovského umenie a kritizovali najmä fakt, že Slovensko dostalo len jednu jedinú cenu.

Humorne sa vyporiadal s udelením štátnej ceny sám autor v causerii Preto, že som ranostajom, uverejnenej v Eláne I. (1930 — 31) č. 3. str. 6, priznajúc, že sám s udelením ceny nepočítal. Členka poroty Hana Gregorová zotrvala na svojom názore a v ankete Lidových novín (Vianoce 1930) uviedla ju medzi najobľúbenejšie knihy. Spor o Mitrovského knihu mal znaky literárno-umeleckého a politického zápasu. Útok proti tejto knihe vychádzal i z toho, že vtedajšie štátne orgány nedocenili také diela, aké vytvoril P. Jilemnický, J. C. Hronský, dielo Urbana a slovenskú kultúru brali na ľahkú váhu. V tomto smere kritika bola oprávnená. Neoprávnená bola tam, kde postavila Mitrovského dielo proti uvedeným autorom, pretože v podstate rozširovalo možnosti slovenského umenia, kým kritici Mitrovského diela tieto možnosti zužovali. Druhé vydanie r. 1932 podobný rozruch už nevyvolalo.