Vrásky času

Koľko rečí! — a vo vesmíre nijaká zmena.
Čas zahráva sa s ľuďmi,
aby necítili,
keď hlboké brázdy ore im do čela.

Rok… dva roky… mnoho rokov —
zopiate ruky nariekajú — ach,
ako letí ten čas…

A čas oklamal ľudí —
s ním nijaká nestala sa zmena,
iba omámil ľahkoverný svet,
aby necítil bolestí,
keď mu na čelo píše
krížiky zašlých liet…

Nepekná hra času!
Ach… keď sa svet raz prebudí
pocíti ťarchu jeho na dusiacej sa hrudi
a zriekne sa i nádejí;
preklínať bude všetko,