ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Anton Prídavok: Vrásky času: Poézia. Próza. Dráma. Publicistika. Korešpondencia. Bibliografia

Edícia Spisy Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej 4

Svitá. 1944

Anton Prídavok: Svitá. Verše 1938 — 1944. Vydal Jozef Stanovský v Prešove, 1944, 60 s.

Tiráž: Verše Antona Prídavka pod názvom Svitá vydal v 2 000 výtlačkoch Jozef Stanovský v Prešove, vytlačila Kníhtlačiareň Ivan Benko a spol. v Prešove v deň príchodu sovietskych a československých vojsk na pôdu východného Slovenska v jeseni 1944. Pod tirážou je poznámka nakladateľa: Verše Antona Prídavka Svitá boli prichystané do tlače koncom augusta 1944. Hotovú sadzbu zakopali sme v pivnici kníhtlačiarne, keďže tlačiť sme už nemohli. Teraz, keď sme prekonali rozličné ťažkosti rázu technického, môžeme ju konečne odovzdať do rúk našej československej verejnosti. V máji 1945. Na oboch stranách prebalu je stručná, ale výstižná úvaha o živote, činnosti a najmä o literárnej tvorbe A. Prídavka od neznámej autorskej skratky j. l. Výber z vojnovej tvorby A. Prídavka zostavil a na vydanie pripravil básnik Július Lenko. Z pôvodných 22 básní A. Prídavka a 11 preložených básní, do našej publikácie sme zaradili 9 básní a 5 prekladov z básnickej tvorby sovietskych autorov. Z nezaradených básní uvádzame: Signal, Vojak, Zborov, Odkaz, Máj 1944, Spoveď, Francia, Partizánka, Omyl, Kolaborant, Tuka, Arizátor; a z prekladov: V. Ščurat: Stalin, Janickij: Vodca, Vlasť sovietov — ruská povesť, S. Alymor: Pieseň, M. Golodnyj: Partizán Železniak a A. Prokofiev: Sovietski kozáci.

Poznámky k textovej úprave

Publikácia Anton Prídavok: Vrásky času predstavuje výber z básnickej, prozaickej a dramatickej tvorby, ako aj z jeho publicistických článkov, do ktorých zrejme zasahovali redakčné úpravy; korešpondenciu (výber 51 listov od 17 pisateľov); bibliografiu s bibliografickými poznámkami, poznámkou k textovej úprave a štúdiu.

Zjednocujúcim činiteľom je úsilie v čo najväčšej miere sa priblížiť k súčasnej pravopisnej norme všetkých druhov a typov jazykového prejavu. Najlepšiu jazykovú úroveň majú texty literárnej tvorby Antona Prídavka, hoci aj v jeho textoch sa v niekoľkých prípadoch objavujú anachronizmy, bohemizmy, dobové pravopisné a štylistické prejavy. Značná jazyková rôznorodosť i rozkolísanosť sa najviac prejavuje v korešpondencii. Každý pisateľ listu uplatňoval taký jazykový úzus, aký si osvojil vlastným pričinením, alebo pôsobila naňho jazyková kultúra prostredia, v ktorom sa nachádzal. Treba však uviesť, že jazyková a štylistická podoba Prídavkových textov i pri všetkej dobovej poplatnosti, predstavuje dosť vyhranený individuálny štýl. Jazykovú úroveň Prídavkových textov, ako aj pisateľov listov majú oveľa nižšiu úroveň v 20. ako v 30. a ďalších rokoch, najmä po jazykových normách H. Barteka. Zdôrazňujeme však, že aj pri týchto zásahoch sme nenarušili hlavnú autorovu myšlienku.

Spomedzi mnohých zásahov do textov upravovali sme napr.: vznášaly sa — vznášali sa, so dňa na deň — zo dňa na deň, sbiera orgovány — zbiera orgovány, bozky boly horúce — bozky boli horúce, duše sa im shovarali — duše sa im zhovárali, zpočiatku — spočiatku, sovrie päste — zovrie päste, na sborenom mieste — na zborenom mieste, pieseň starého Sylvestra — pieseň starého Silvestra, sopár liet — zopár liet, ztratené duše — stratené duše, svet sa shromažďuje — svet sa zhromažďuje, ballada — balada, do mŕtvych akkordov — do mŕtvych akordov, jaseň — jeseň, sostup s neba — zostup z neba, všetko zpäť — všetko späť, dosavadný — doterajší, svoboda — sloboda, vliv — vplyv, Bardiov — Bardejov, Ňaršany — Ražňany, Gombáš — Hubová, Židov Maďari celkom trovili a spravili si z nich služobníkov — Židov Maďari celkom pretvorili, asimilovali a spravili z nich služobníkov. Imrich Sedlák