Kľúč od srdca

Je mnoho ciest a všetky majú účel svoj
a cestu najkrajšiu má bzučných včeliek roj
a od púpäťa k ruži ďaleko je vždy
a od zeme je ešte ďalej po hviezdy
a naďalej je cesta najbližšia,
čo vedie k srdcu do milého zátišia — —

Sú cesty tŕnisté a plné skália sú
a oči na nich lahodou sa napasú.
Kto hľadí, vidí krásu kvetov jabloní:
plod dozrie, vetev ku zemi sa nakloní
a strniskom sa pohne vietor potichu,
bo hrudy vydali chlieb a spia si v oddychu,
vtač nebeská už čuje zvanie južných ciest —
kto bude pre mláďatá teplé hniezda striezť??

Svet bludiskom je večným, zle sa vynájsť v ňom
a cesty mýlia, vedú ku lákavým snom,
blud vedie do bludu a mýlka neplatí:
kto ísť chcel, musí ísť a viac sa nevráti
a pomätený zo storakých ošaľov
si vyplače prúd riečny zo sklamaní a zo žiaľov.

Je mnoho ciest a jedna z nich je istá len
a na nej život horí ako večná pochodeň — —