Horký chlieb

Páni došli konečne pred piatou a Mara referujúc, že sa deti sotva prebudily cez noc, obdržala štyridsať krajciarov; zavrúc ich do dlane a stískajúc ich, naradostená bežala domov.

„Ako ma previalo.“ Zima ju zdrgľovala, ačkoľvek hneď na oheň priložila, deti pobudila a tešila sa v nich. „Ale čo mi je taká zima?! Huj,“ striaslo ju.

* * *

Dnes je už druhý týždeň po bále, každú noc sa tisne Turjanka k drobným trom svojim deťom, ona štvrtá na biednu posteľ, a len sa nemôže zahriať. Už aj zelín

sa napila, aj sa vypotila, ale keď sa večer z roboty vráti alebo aj doma je, len ju zima drví. Kašle, má ju zadusiť a v bokoch ju kole.

„Bože, ešte vari ochorieť idem…“ myslí si každý večer a len jej neprechodí…