ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Horký chlieb

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Horký chlieb

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Miriama Oravcová, Daniela Kubíková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

1006

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Horký chlieb
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Bohumil Kosa
Miriama Oravcová
Daniela Kubíková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo II.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1953
Počet strán: 373

Editori pôvodného vydania:

dr. Jozef Felix [rediguje]
Ivan Kupec [šéfredaktor]
Mariana Prídavková [zodpovedná redaktorka]
Rudolf Totka [technický redaktor]
Zlata Dônčová [korigovala]
Karol Rosenbaum [bibliografické poznámky, vysvetlivky a poznámky k textovej úprave]
Dr. Ján V. Ormis [bibliografické poznámky a vysvetlivky]

POZNÁMKY:

Dennica R. 11, 1909, str. 42 — 44

Zpod kosy, Budapešť 1910, str. 35 — 43

Spisy (prvé vydanie) - 4, str. 35 — 43

Rozprávka „Horký chlieb“ zobrazuje dva svety, život chudobnej vdovy a život pánov. Vo videní oboch svetov vystupuje život chudobnej vdovy ako mravne vyšší, krajší a ľudskejší. Tajovský zobrazením životného štýlu rozdelil obidva svety, a svetu bohatých nedáva nijaké pozitívne vlastnosti. František Votruba napísal o rozprávke „Horký chlieb“ v Sborníku slovenskej mládeže r. 1909, str. 106 — 7: „Máme i kresbu ,Horký chlieb‘ smutnú, s čiernou perspektívou. Za kus toho chlebíka ženička stráži deti pánov (sú na zábave), kým jej vlastné samy bez dozoru doma spia. A to srdce materské pokoja nemá. Koľkoráz ona prebehne v mrazivej noci zadychčaná, v strachu domov pozrieť, či sa im dačo nestalo, kým je po bále a ona môže bežať domov s vyslúženými štyridsiatimi krajciarmi. — „Ako ma previalo.“ Zima ju zdrgľovala, ačkoľvek hneď na oheň priložila, deti prebudila a tešila sa v nich. „Ale čo mi je taká zima?! Huj!“ striaslo ju. — A po dvoch týždňoch „len ju zima drví. Kašle, má ju zadusiť a v bokoch ju kole. „Bože, ešte vari ochorieť idem…“ František Votruba, ako sme na to poukázali v štúdii i v poznámkach k prvému sväzku Diela, správne vysoko oceňoval realizmus Tajovského diela a jeho kritika bola pre autora posmelením. Hodnotenie rozprávky „Horký chlieb“ zaradil do článku: „Z novej literatúry“ bezprostredne po jej uverejnení v Dennici r. 1909, teda toho istého roku, ako vyšiel Sborník slovenskej mládeže, hoci v článku si všímal len rozprávky, uverejnené v knižných vydaniach.