Horký chlieb

Dennica R. 11, 1909, str. 42 — 44

Zpod kosy, Budapešť 1910, str. 35 — 43

Spisy (prvé vydanie) - 4, str. 35 — 43

Rozprávka „Horký chlieb“ zobrazuje dva svety, život chudobnej vdovy a život pánov. Vo videní oboch svetov vystupuje život chudobnej vdovy ako mravne vyšší, krajší a ľudskejší. Tajovský zobrazením životného štýlu rozdelil obidva svety, a svetu bohatých nedáva nijaké pozitívne vlastnosti. František Votruba napísal o rozprávke „Horký chlieb“ v Sborníku slovenskej mládeže r. 1909, str. 106 — 7: „Máme i kresbu ,Horký chlieb‘ smutnú, s čiernou perspektívou. Za kus toho chlebíka ženička stráži deti pánov (sú na zábave), kým jej vlastné samy bez dozoru doma spia. A to srdce materské pokoja nemá. Koľkoráz ona prebehne v mrazivej noci zadychčaná, v strachu domov pozrieť, či sa im dačo nestalo, kým je po bále a ona môže bežať domov s vyslúženými štyridsiatimi krajciarmi. — „Ako ma previalo.“ Zima ju zdrgľovala, ačkoľvek hneď na oheň priložila, deti prebudila a tešila sa v nich. „Ale čo mi je taká zima?! Huj!“ striaslo ju. — A po dvoch týždňoch „len ju zima drví. Kašle, má ju zadusiť a v bokoch ju kole. „Bože, ešte vari ochorieť idem…“ František Votruba, ako sme na to poukázali v štúdii i v poznámkach k prvému sväzku Diela, správne vysoko oceňoval realizmus Tajovského diela a jeho kritika bola pre autora posmelením. Hodnotenie rozprávky „Horký chlieb“ zaradil do článku: „Z novej literatúry“ bezprostredne po jej uverejnení v Dennici r. 1909, teda toho istého roku, ako vyšiel Sborník slovenskej mládeže, hoci v článku si všímal len rozprávky, uverejnené v knižných vydaniach.