Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 43 | čitateľov |
Meno autora: Jakub Jakobeus
Názov diela: Obraz premien českých evanjelických cirkví v prekvitajúcom Kráľovstve českom
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2010
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5
License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Poznámky a vysvetlivky
Vo výbere z Jakobeovej tvorby latinské básne uverejňujeme s paralelným slovenským prekladom. Prózu Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum podávame len v slovenskom preklade. Pri prekladaní sme sa neusilovali len o zrozumiteľnosť a čitateľnosť prekladu, ale aj o jeho maximálnu vernosť a presnosť. Básne prekladáme do príslušného prízvučného metra. V snahe zachovať čo najviac zo slovesných hodnôt Jakobeovho humanistického diela usilovali sme sa zachytiť všetky typické štylistické prostriedky, ktoré sú markantné predovšetkým v poézii. Máme tu na mysli obľúbené topické zvraty, synonymiku, metaforiku, rôzne typy amplifikačných prostriedkov a rozmanité druhy zvukových efektov a slovných hračiek, najmä aliteráciu, adnomináciu, homoioteleutické dvojice a rýmy: flos et dos (kvet i med), post nubila jubila (za chmáru žiaru), tangit et angit (vábi i trápi), lectum selectum (lože môže), pro cruce luce (slasťou, nie strasťou), crepitus et strepitus (ryk i krik), faveant foveantque (praje a je priaznivé), habeas, aveas (maj si… maj sa dobre), vireas, vigeas (rozkvitáš, prekvitáš), respexit… despexit (dbala… nezanedbala), lumina columinaque (chvála i skala, resp. bralá), Martis et artis (borby a tvorby), ore et more (slovom i mravom), non sorte aut morte (ni hrobom ni hrozbou), omnia somnia (pletky snov všetky), pectore et ore (duchom i dychom), ut vivitur, itur (ako kto koná, tak skoná), fluctibus et luctibus (v zmätkoch i smútkoch), voveo voto sub pectore foto (želaním z duše ti želaným želám) a pod.
Pri úprave textu sme v podstate šetrili charakter súvekej latinčiny. Preto sme ponechali j na začiatku aj uprostred slov — jam, cujus, ajunt (v niekoľkých prípadoch sme týmto tendenciám prispôsobili začiatočné a medzihláskové i), medzispoluhláskové ae — faedere, caepi, Camaena, Phaebus, zdvojené spoluhlásky ss, ll — caussa, relligio a „neklasické“ tvary — charus, coties, quum, pulcerrimus. Podľa dnešného úzu sme upravovali interpunkciu a písanie malých a veľkých písmen. Interpunkcia bola zväčša nesystematická a nezodpovedala obsahovej náplni a neraz ani zmyslu básní. Veľké písmená boli pravidelne na začiatku veršov a temer u všetkých substantív. Napokon sme opravili zjavné tlačové chyby (prote — pro te, in clyte — inclyte) a rozpísali sme skratky v textoch, najmä pravidelne sa vyskytujúcu postpozitívnu spojku que (proq; — proque, atq; — atque, mutaruntq; — mutaruntque, strepitusq; — strepitusque atď.) a iné zaužívané skratky (cru?ta — cruenta, genitu — genitum, qu? — quem, largiss.q; — largissimaeque). Ostatné opravy a úpravy uvádzame u príslušných básní, resp. skladieb v kritickom komentári. Pred hranatú zátvorku dávame incipit básne (v súvislosti so skladbou Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota číslo verša, v súvislosti s prózou Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum číslo strany) a tvar, ako je v latinskom origináli, za hranatú zátvorku upravený alebo opravený tvar, resp. poznámku o nejasnom alebo pokazenom texte (Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum).
V originálnych textoch i prekladoch vynechávame stránkové kustódy. Koniec jednej a začiatok druhej strany v origináli označujeme v textoch zvislou čiarou. Signatúry originálu prenášame do textov na pravú stranu, a to na začiatok, nie na koniec strany.
V skladbe Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota meníme pôvodné typografické usporiadanie veršov. Verše, ktoré boli rozdelené do odsekov nerovnakej dĺžky, pretláčame v súvislom celku. Verše číslujeme sami. Čísla veršov sú na ľavej strane.
V próze Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum uvádzame i čísla stránok originálu (na ľavej strane) i signatúry (na pravej strane). Pri citácii v štúdii, v kritickom komentári a vo vecných vysvetlivkách používame čísla stránok originálu.
Kritický komentár
Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum
Idea mutationum Bohemo-evangelicarum ecclesiarum má úplnú titulnú
stranu: Idaea Mutationum Bohemo-Evangelicarum Ecclesiarum, In Florentissimo Regno Bohemiae a
Traditionibus Humanis Pragae Reformatarum, a Christianae Fidei in eodem Regno jactis
fundamentis, usq; ad moderna tempora ex Annalibus et Historiis, breviter, et simpliciter
decerpta: atq; Studio et opera M. Jacobi Jacobaei Guttebergeni, Olim Ad D. Michaelis Arch
Angeli Palaeo-Pragae Pastoris, jam vero ita Christo disponente illius Exulis, conscripta, et
anno exilii tertio evulgata. Iohannis 20. v 29. BeatI qVI non VIDerVnt et CreDIDerVnt.
Lectori Sincero. Fors odio fuerit nimis haec Idaea prophanis? / Esto:
sit modo nil perniciosa piis, / Vera mihi fuerat semper mens dicere, cur non / Missus in
Exilium dicere vera queam? / Parce igitur vitiis, si quae sunt, Candide Lector, / Exilium,
non mens, praestitit illa, meum. / Amsterodami, Typis Lippoldianis. — Tlač obsahuje
predhovor-venovanie Gašparovi Illésházymu, vlastnú historickú rozpravu
a modlitbu. Podľa chronosticha vyšla r. 1624. Ako miesto vydania figuruje na titulnej strane
Amsterdam. Podľa toho uvádza dáta väčšina autorov, napr. A. Ch.
Pescheck, c. d. Geschichte der Gegenreformation in
Böhmen I, 17. Miesto tlače je však s najväčšou pravdepodobnosťou fingované, čo
bolo, najmä z bezpečnostných dôvodov, dosť častým zvykom tlačiarov. Tlač mohla vyjsť v
niektorej nemeckej tlačiarni v Sasku (A. Voigt, Acta litteraria Bohemiae et Moraviae, vol.
I, pars I, Pragae 1771, 339; E. Weller, Die falschen und fingirten Druckorte I, Leipzig
1864, 221; J. P. Cerroni, c. d. Scriptores regni Bohemiae X, 23b), možno však i v niektorej
sliezskej alebo potulnej exulantskej tlačiarničke, a to pred sklonkom r. 1624. Má oktávový
formát, [A1] — [A3] + 51 str. (A3b — G4b) = 56 str., latinský text antikvou, ornamentálne
ozdoby, rukopisné glosy, signet (?). Zachovala sa v troch exemplároch: Ungarische Bibliothek
v Universitätsbibliothek v Halle (sign. H. VI. 52. 9; porovnaj M. Bucsay, c. d. Régi magyar
könyvek, 48), Christian Weise Bibliothek v Zittau (sign. Hist. 4°
347
V tejto próze sme upravovali odseky, interpunkciu a niektoré nedôslednosti. Skratky sme v preklade rozvádzali: M. — magister, d. — divus, dominus, doctor, S. C. C. — Sanctissima Caesarea Majestas. Ostatné úpravy: A2 S. P. P.]srdečne pozdravujem — A2b Auctuarii hoc loco pro me militabit]Miesto ďalších mojich slov bude hovoriť výrečne to — A3 V.]Buďte zbohom! — 2 Jeremiae 12. v 7]Jeremiáš 12, 7; Joh. 15]Ján 16, 33; I. Cor: 4.]I. Korinťanom 4, 9 — 3 Isaiae 57. v 14.]Izaiáš 57, 14 — 8 venissent]venisset — 9 post… plurimorum]post plurima (autor prevzal z Kolína len vedľajšiu vetu zo súvetia, preto porušil zmysel i gramatický tvar) — 11 et a Panormitano]A Panormitano; quidam]quidem; adjuverunt… fideles synergi]adjuvit fidelis synergus (autor prevzal z Kolína prvú časť súvetia v množnom čísle, druhú časť dal do jednotného čísla) — 12 praefui]praefuit — 13 ceu]a; 1451]anno 1451 — 14 et Vencesilaus]Vencesilaus — 17 et Jacobus]Jacobus; Marchionatus]et Marchionatus; praesidentibus]et praesidentibus — 19 veniam]et veniam — 24 1576]anno 1576; 1677]anno 1577 — 27 1575]anno 1575 — 30 1611]anno 1611 — 34 ministrorum]aliorum ministrorum — 35 II]2. (nejasné miesto!) — 37 militi]militis — 42 functus]munere functus — 43 tria]quattuor.
— český exulant, ktorý od roku 1625 žil a tvoril na Slovensku, humanistický básnik a autor cirkevnohistorickej i náboženskej prózy Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam