ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[40]

Západný svet dlho sa díval na krajiny slovanské tak ako na dajaký Uruguay, nevšímajúc si ich docela. Bola tomu na príčine sčiastky nenávisť národná, sčiastky my sami. Nebolo medzi nami vyššieho hýbania, zaujímania sa za záležitosti čisto ľudské, a preto nemalo ani čo obracať na nás pozornosť cudzincov. Medzi krajinami slovanskými boli ale najmä dajedny, v ktorých už od století nič sa nepohlo, nič znamenitejšieho sa nevykonalo, ale žilo sa zo dňa na deň; tí, čo mali niečo, veselili sa, ostatní živorili a trpeli. K takýmto zemiam prináležalo hlavne i Chorvátsko. V susednej uhorskej krajine vystúpili čo len načas vyššie záujmy (interesy) ľudské, to sa ale Chorvátska nedotklo. Bola tam hlboká tichosť, ale i úplné živorenie, drepenenie na starom; zemianstvo hodovalo a veselilo sa a ľud bol v úplnej temnosti a v potlačení.

Ale rušenie k životu dotklo sa i tejto zeme a národa tohoto sviežeho, ale zastatého. Život vyšší sa začína od obrátenia pozornosti na samého seba, a tak aj v Chorvátsku ako znak vzmáhajúceho sa života vystúpila národnosť. Národnosti alebo bytnosti národnej najhlavnejším znakom je reč národa a tak i v Chorvátsku celá pozornosť a celá usilovnosť obrátila sa na reč, na ujednostajnenie sa v reči, na jej zachovanie, rozšírenie.^[41] Bez tohoto nie je možný ďalší krok, bo keď niekto žiť má, musí si byť toho života vedomým. Tým väčšmi ale ešte musela pozornosť na hlavnú túto stránku národnosti byť opretá, že jej nastávalo nebezpečenstvo. Stadiaľto toľké boje a hádky o reč. Všetko ale toto je len prvá staň^[42] v behu života národného. Bo ako človek čírym slovom sa pri živote neudrží, tak ani národ samou rečou sa nevyživí. Snaženie toto musí prísť ďalej, musí národu, ktorý sa k životu vzbudí, prinášať osvetu, potrebné popravy v každej stránke života; musí hľadieť národu, ako možno, pomôcť, obľahčiť, k majetnosti, k dobrobytu, napospol k šťastiu a k sláve dopomáhať. Toto sa i v Chorvátsku stane, tým istejšie, že už, ako myslíme, reč národná má pevné, nepodvratné základy a tohoto prechodu do druhej stane života národného máme už aj isté znaky a úkazy.

Založili sa tam už rozličné ústavy ku všeobecnému dobrému, a na čo hlavnú váhu kladieme, obrátila sa už raz pozornosť i na ľud, ktorý, ako sme povedali, v Chorvátsku bol vo veľkej temnosti a v utlačení. V najnovších časoch v stolici Varaždínskej,^[43] teraz čo sa národnosti týka, v Chorvátsku mužne predok vedúcej, robí sa zbierka ku vydávaniu kníh pre ľud pospolitý, v Križovskej ustanovil sa výbor, o zakladanie a naprávanie škôl dedinských starosť vedúci, ktorý, ako v novinách čítame, s hodným osohom v práci svojej pokračuje; v semenisku záhrebskom,^[44] ktoré už viac časov v peknom chýre stojí, ako počujeme, pripravujú sa mladí pilní títo ľudia ku spisovaniu potrebných a užitočných kníh pre ľud pospolitý, a tak chystajú sa za opravdivých, hodných kňazov svojho národa; založila sa tiež nedávno hospodárska spoločnosť pre Chorvátsko a Slavóniu,^[45] ktorá už od viac časov k napomoženiu hospodárstva a priemyslu napospol mesačný časopis vydáva a s týmto rokom práve i kalendár pre ľud vydávať počala. Predsedníkom tejto spoločnosti je sám osv. biskup záhrebský Ďorď Havlík,^[46] náš krajan, rodený Slovák, ktorý že sa tak za veci chorvátske zaujíma, srdečne sa tešíme, prajúc pritom, aby toto zaujímanie bolo vždy širšie a väčšie. — Vidno z tohoto všetkého, že kmeň chorvátsky i ďalej už kráča a z maloletstva národného do vyššieho života prechodí. Veľmi pekná a znamenitá je pri tomto pokroku životnom vec tá, že sa už raz i na ľud, ako hovoríme, pozornosť obrátila a potreba tá sa pocítila, že jeho stav sa zlepšiť má a musí. Toto je zvláštna úloha kmeňov slovanských a krem toho nikde nieto toľko zanedbaného ľudu ako u nich. Ľud tento musí dostať u nich bezpečný prítulok, u nich musí sa slovo pravdy z ohľadu naň i skutkom stať a kmene slovanské samy by nerozumeli, čo chcejú, keby ľud nenapomáhali a stav jeho všemožne nezlepšovali.

K tomuto cieľu veľmi dobre slúžia kalendáre, a tak je i pre nás vec veľmi potrebná, aby sme na kalendáre pilnú pozornosť obrátili. Žiadna knižka nie je takrečeno pospolitá ako kalendár; žiadna sa toľko ráz do ruky nevezme, neprebehne a neprečíta, ako práve táto knižka. Kalendár dobre vedený môže najskorej všelijaké zaťaté predsudky z ľudu vykoreňovať, môže to, čo by ľudu v obecných potrebách najlepšie osožilo, do života ľahko uvádzať, a preto, ako hovorím, nám z tejto strany na kalendár pozor obrátiť treba, tým viac, že málo ešte máme prostonárodných spisov, ktoré by výslovne ľud a jeho vzdelanie boli si za cieľ položili. Tohoto dobrého a osožného prostriedku lapila sa i chorvátsko-slavónska hospodárska spoločnosť, vydajúc hore pripomenutý kalendár. Kalendár tento, ako nám leží pred rukama, považujeme len za počiatok a prvý pokus v tejto veci, očakávajúc, že bude nabudúce i väčší i viac bude mať zaujímavých predmetov. Po obyčajných veciach v kalendári stávajúcich stojí napredku jedna zhovárka^[47] medzi farárom, učiteľom a kostolníkom o chorvátsko-slavónskej hospodárskej spoločnosti od úda spolku S. Ivakovića,^[48] v ktorej sa ústrojnosť tohoto spolku a jeho osoh obecnému človeku vykladá; článok nie zle písaný. Za týmto nasleduje druhý článok pod náslovom „Gospodar svakoga měseca“,^[49] v ktorom sa hospodárovi vykladá, akých domácich a poľných prác sa každý mesiac v roku chytať má; článok na svojom mieste. Za tým prichodia rozličné rozprávky, mravnú nejakú náuku v sebe obsahujúce. Rozprávky ale tieto sú skutočne pre deti a my ich nedržíme za veľmi príhodné v kalendári pre ľud, ktorý sa už len predsa akokoľvek zanedbaný za deti považovať nemôže. Miesto tohoto článku by boli lepšie také predmety, ako sa napr. v našej Pokladnici^[50] nachodia: „Jedovaté byliny našich krajov“, „Nové pamätné zrastliny hospodárske“, „Nepriatelia hospodárstva medzi zvieratmi“ atď. Nato prichodí rozprávka od úda spolku hospodárskeho Ľudovíta Vukotinovića,^[51] v ktorej pôvodca preukázať chce, na čo neporiadny hospodár konečne vychodí. Takáto prostonárodná rozprávka má sa i proste rozprávať, jedno z druhého má tiecť; ale rozprávka prítomná je prepletená rozličným naučením, ktoré sa z dobre prednesenej rozprávky samo od seba vyvinúť a ukázať malo. Tomu na opak pôvodca všetky naučenia sám prednáša v rozprávke a tak cieľ je chybený, bo až veľmi to prostý ľud spozorovať môže, čomu kvôli je táto rozprávka prednesená. Nasleduje vysvetlenie 9. zák. článku r. 1840, čo je na svojom mieste, a naposledok daktoré hospodárske rady a predpovedania chvíle budúceho roku. Schvaľujúc veľmi podujatie toto, t. j. že sa kalendár takýto pre ľud vydáva, máme tú nádeju, že na budúci rok bude i obšírnejší i primeranejšie ešte články pre ľud obecný donesie. Čo ešte chválneho spomenutia zasluhuje v tomto kalendári, je to, že sú v ňom daktoré články, hlavne pre ľud obecný sporiadané, v národnom chorvátskom nárečí vytlačené. To je pravdivá cesta dostávať sa ľudu do srdca a zaujímať ho za veci poučlivé. Literatúra nemá hrať len parádu literatúry, ako sa to niekde stáva, kde sa knihy vydávajú, aby boli vydané a prieškrinky nimi nabité a pekne nakladené, ale literatúra má hlavne byť, ako každé živé slovo, pre život; literatúra je kapitál mŕtvy, keď v živote úroky nedonáša. Spôsob teda tento zbližovať sa k ľudu i nárečím za veľmi primeraný prostriedok k pôsobeniu literatúry na národ držíme, a myslíme, že ho bratia Chorváti i naďalej nezanechajú. — Pri konci spomíname ešte kalendár v predošlom roku začatý a od p. Slavoľuba Verbančića^[52] pod menom „Obći Zagrebački Kolendar“^[53] na rok 1846 vydaný, v ktorom sa skutočne nachodia mnohé pekné veci, kam najmä články „Kako bi valjalo narodne škole ustrojiti a urediti?“,^[54] „Nekoje mane i nedostatci našega prostoga naroda i način, kako bi se mogli iztrèbiti“^[55] rátame. P. Verbančić obratne vládze perom, čo sme už aj v Novinách chorvátskych^[56] skúsili. Na tomto poli vie sa výborne pohybovať i p. Ľudovít Vukotinović, ktorého daktoré články v novinách chorvátskych v ohľade národno-hospodárskom a politickom boli výborné. Myslíme, že pole p. Ľ. Vukotinovića je toto. Preto ale neradi sme tomu, že ho na tomto poli častejšie v novinách chorvátskych nestretáme, čo aj o inších umných hlavách povedať musíme, ktoré sa dákosi na tomto poli neukazujú. Priali by sme (si) ich tam častejšie vídať, mysliac, že každého umnejšieho syna národa je povinnosťou v akýchkoľvek okolnostiach vo verejnom orgáne národa živú účasť mať.