Posudky a recenzie II

Literatúra nemá hrať len parádu literatúry, ako sa to niekde stáva, kde sa knihy vydávajú, aby boli vydané a prieškrinky nimi nabité a pekne nakladané, ale literatúra má hlavne byť, ako každé živé slovo, pre život; literatúra je kapitál mŕtvy, keď v živote úroky nedonáša.

Ľudovít Štúr

(úryvok zo Štúrovho článku Ľudový kalendár, ktorý sme zaradili do tohto zväzku)

Bibliografické poznámky

Základ tohto tretieho zväzku Štúrových vybraných spisov tvorí dielo Ľudovíta Štúra O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, ku ktorému sú pripojené menšie Štúrove state a články, týkajúce sa tej istej alebo príbuznej tematiky, a celý zväzok akosi uzaviera článok, v ktorom Štúr jedinečným spôsobom zdôraznil význam spisby pre ľud. Toto je asi logická kostra zväzku, ktorý sme označili súhrnným názvom Slovanská ľudová slovesnosť.

Poznámky k úprave textu

Do tohto zväzku Štúrových vybraných spisov sme zaradili jednak ucelený Štúrov spis O národných povestiach a piesňach plemien slovanských z roku 1852 (v českom preklade dielo vyšlo roku 1853) a jednak Štúrove menšie články z predošlých období, keď platila odlišná jazyková a pravopisná norma, takže o úprave textov sa musíme zmieniť osobitne.

Slovenské povesti, bajky Jonáša Zaborského, ľudový kalendár

Názvy sme v prepise zjednodušili alebo uviedli nové. (Presné názvy recenzií viď v Bibliografických poznámkach k tomuto dielu.)

Keďže všetky tri recenzie boli napísané v štúrovskom spisovnom jazyku, podávame textové úpravy o všetkých troch naraz.

Pri prepise pôvodiny upravujeme písanie veľkých písmen podľa dnešných zvyklostí, neoznačujeme mäkkosť spoluhlások d, t, n, ak po nich nasledujú zmäkčujúce samohlásky e, i, í, uvádzame podľa dnešných zvyklostí znaky ľ a y, neznáme v štúrovskom systéme, dvojhlásky ja, je prepisujeme ako ia, ie, prípadne ako é, a koncovku -vo ako é. (O tom viď podrobnejšie v I. zväzku Štúrovho diela Politické state a prejavy.)

Okrem toho upravujeme:

e > ä, prípadne a > ä: nájme > najmä; naspet > naspäť; pametňíkamí > pamätníkmi; večmí, vetši, vetšina > väčšmi, väčší, väčšina; posvatní, svatí > posvatný, svätý; zvazok > zväzok;>

uo, ú > ô: spuosobní > spôsobný; púvod, púvodca, púvodnje > pôvod, pôvodca, pôvodné;

písanie vlastných mien, názvov a mien národov, krajín ap.: Aesop > Ezop; Beda a Rata (názov knižky) > Beda a rata; Brama > Brahma; Frygia > Frýgia; Gallov > Galov; German > Germán; Homer > Homér; Horvátska, Horvátsko, horvátske > Chorvátsko, chorvátske; Krasycki > Krasicki; Ludevít > Ľudovít; Persko, Peršan > Perzsko, Peržan; do predňej Asie > do Prednej Ázie; Rék, Réckeho > Grék, gréckeho; Slavonská > slavónska;

písanie cudzích slov: Asiatské > ázijské, harmonia > harmónia, Indoeuropejskí > indoeurópsky, interessi > interesy; Kosmogonia > kozmogónia, metamorphosa > metamorfóza; pantheism > panteizmus, poesia > poézia, prosaickí > prozaický, Theogonia > teogónia;

tvary skloňované: kmeni (kmenov) > kmene (kmeňov); misli (gen. sg. a nom. pl.) > mysle, mocam > mociam, zemam > zemiam, časach > časoch, chižách > chyžiach, vecach > veciach, okolnosťach > okolnostiach, polach > poliach, kvetamí > kvetmi, národamí > národmi, pametňíkamí > pamätníkmi, ptákamí > vtákmi ap.;

slovesné tvary: sláva > slávia, stráža > strážia (3. os. pl.), pozreť > pozrieť, rozvmeť (aj rozumjeť) > rozumieť, viďeť > vidieť; taktiež: bou > bol ap.;

kmeňotvornu príponu -uva- > -ova-: hoduvalo > hodovalo, nasleduvať > nasledovať, obletuvali > obletovali, osnuvanje > osnované, pokračuvať > pokračovať, pozdvihuvali > pozdvihovali, predstavuvali > predstavovali, spozoruvať > spozorovať, unuvaní > unovaný, uskutočňuvať > uskutočňovať, vipodobňuvali > vypodobňovali, vipravuvaťel > vypravovateľ, zavaruvanje > zavarované;

kvantitu samohlások: finských > fínskych, chvile > chvíle, nauka > náuka, snaď > snáď, zahradi > záhrady;

kvalitu spoluhlások: cigán > cigáň, ďen > deň, kmen > kmeň, počeť > počet;

písanie prísloviek, spojok, častíc ap.: do vedna > dovedna, k vuoli > kvôli, na čas > načas, na koňjec > nakoniec, na pospol > napospol, na pr. > napr., na to > nato, na vidomoči > navidomoči, o moc > omoc, o sebe > osebe, o vela > oveľa, pod večer > podvečer, po predku > popredku, pozoru hodno > pozoruhodno, pri tom > pritom, tak rečeno > takrečeno, v skutku > vskutku, z čjastki > sčiastky, z taďjalto > stadiaľto, z inakaďe > zinakade; vyskytujú sa však ojedinele aj takého prípady: naďalej, napospol, skaďjal;

hláskoslovie: céra > dcéra, ces > cez, časomera > časomiera, ďeďictva > dedičstva, kdo > kto, nadobúdza > nadobúda, ňešťesťja > nešťastie, ňezaňehajú > nezanechajú, novejších > novších, osel > osol, peseň > pieseň, pokrevnosť > pokrvnosť, predca > predsa, predešlí > predošlí, pták > vták, rodzení > rodený, račej > radšej, skleňennje > sklenené, společnosť > spoločnosť, tajemnosťi > tajomnosti, umesťíme > umiestime; večmí, vetší, vetšina > väčšmi, väčší, väčšina; veť > veď, všeljaké > všelijaké;

písanie s a z: Na týchto troch recenziách, ktoré vyšli približne v rozpätí pol druha roku, dobre vidno, ako Štúr v pravopise postupne podliehal etymologizujúcemu stanovisku M. M. Hodžu. Kým totiž v recenzii Slovenských povestí z roku 1845 sú tvary, ako zbjerki, zbjeraňja, skaďjal, zhovára (z hľadiska písania s a z ich netreba v prepise upravovať), zatiaľ v druhých dvoch recenziách z roku 1847 zjavujú sa už tvary: sbjerka, sbližovať, shovárka, smisel, srovnáva, zpomíname, zpomenuťja, z čjastki, z taďjalto, ktoré upravujeme podľa dnešného stavu (práve naopak než boli v pôvodine). V recenzii Slovenské povesti upravujeme len správ na zpráv (tu Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1953 neboli práve dôsledné);

r > ŕ: mrtví > mŕtvy (ináč v pôvodine je slabikotvorné ŕ: ňeopŕchňe, stŕhajúc);

pôvodné mäkké adjektíva (na -ňí) na tvrdé (-ný): hlavňú > hlavnú, národňja > národná ap.

Ostatné úpravy zhrňujeme dovedna: dajedne > dajedny, samje (aj sami) > samy, všetkje > všetky, zvláštno (adj.) > zvláštne, k šťesťú > k šťastiu, k vidávaňú > k vydávaniu, po českí > po česky, jim > im, jich > ich, trebas > trebárs, jednohokaždjeho > jedného každého, kolkorazí > koľko ráz, tolko razí > toľko ráz, zaroveň > za roveň.

Lužické národné piesne

Tento Štúrov článok vyšiel pôvodne po česky ešte pred zavedením štúrovskej spisovnej slovenčiny (roku 1840). Pri jeho prepisovaní do slovenčiny sme sa usilovali čo najdôkladnejšie zachovať pôvodnú skladbu, takže sme v podstate prevádzali do slovenčiny iba pôvodný český slovník.

Hoci sa takýto druh prekladov neraz zatracuje, jednako sa nazdávame, že je oprávnený najmä vtedy, keď ide o text autora, ktorý približne v tom istom období písal i spisovným jazykom, v ktorom je text napísaný, i jazykom, do ktorého sa text prekladá, a pritom oba jazyky sú si blízke, takže najmä zo štylistickej stránky nebýva medzi takýmito textami veľa rozdielov. A to je, myslíme si, práve Štúrov prípad.