ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[563]
Drevo, črevo a kus srsti,
jedna hrsť a štyri prsty;
v hrsti chvost a v prstoch hrdlo.
Oj, čo z toho už vybŕdlo!
Ruka tlieska, oči plačú,
nohy spochabele skáču.
A koho ten chvost rozohreje,
tomu sa pot cíčkom leje.
J. Ch.

^[564]
Všetko, čo mám,
kto ku mne príde,
vďačne mu dám;
a trebárs tisícich obohatím,
tým ani máčny mak neutratím.

^[565]
Odíde a zase príde;
bez murára, bez kresára
vystavia si dom,
pobýva si v ňom;
a po čase — hybaj zase!
nechá pustý dom.

^[566]
Za mladi sa plazím,
tak dlho nežijem;
samo sa pochovám
a v hrobe nezhnijem.
Po krátkom čase
uvidíš ma zase
letieť z hrobu v novej kráse.

^[567]
Bez krosán a bez vretienka
napradiem, natkám do tenka;
bez pušky si zapoľujem,
bez rozumu prorokujem.

^[568]
Príroda sladká,
naša dobrá matka
krásu mi dala;
kade letím,
sama si svietim,
lampa malá.
A. Sládkovič

^[569]
Na vode sedíme,
predsa sa nezmočíme;
zrkadlo nemáme,
predsa sa nazeráme;
vždy sa trasieme,
báť sa nevieme;
tešiť vás chceme,
keď sa ligoceme.
A. Sládkovič

^[570]
Jesto jedna veľká pani,
pekné, biele šaty má;
len raz v roku zjaví sa nám,
potom si zas zadriema.
A keď príde, to si u nás
veru dlho potrvá;
pred ňou sa ty hodne trasieš,
bo je ona zlobivá.
Pred jej plášťom ukrývaš sa,
lebo je on škodlivý,
keby ťa doň zakrútila
tá pani v čas búrlivý.
Len dakedy sa tam na ňom,
keď sa stíši, pohrávaš.
Kto tá pani? — nevidíš ju,
jej biely plášť vídavaš.
J. Kršák

^[571]
Prišiel k nám hosť,
urobil nám most
bez sekery, bez dláta,
a dosť mocná robota.

^[572]
Znáš ten domček
zo skla, z dreva?
V tmavej noci nás vodieva;
vo dne visí kdesi v kúte
a večer ho nosíš v ruke.
A.

^[573]
Pri svetle slnečnom,
na bielom dni
je ti v sprievode vždy verný.
Lež v mraku večernom,
v noci tmavej ho niet;
keď mrkať započne,
ten priateľ vo dne
utečie hneď.
A.

^[574]
Zo zvučného som kovu,
vysoko stávam,
oplakávam mŕtveho,
živých zvolávam.
Som zvestoňom radosti,
zvestujem i žiaľ;
začasto ma je počuť
v šírošíru diaľ.
A.

^[575]
V povetrí lieta,
leží na zemi;
na strom si sadá,
ale vták neni.
Na teple zmizne,
zhynie na dlani.
Čo to môže byť,
to mi uhádni!

^[576]
Chlapček, žiačik, ty ma znáš,
často so mnou narábaš;
na sedadlách bývavam;
strojom hodín hýbavam;
zdobím devu, panáka
a vtač ma má storaká;
na jar kvitnem naposledy,
chýbam v dome málokedy.

^[577]
Znám jeden domček
malý jak zvonček,
bez okien, dverí.
Kto to uverí?
Bez pôjdu, strechy,
komína, viechy,
bez fundamentu,
a predsa je tu!
Lež keď malunký
hosť z neho vyjde,
ni on, ni iný
doň viac nevojde.
Domček okrúhly
rozpadne sa hneď
bez hluku, zvuku;
škody pri tom niet.

^[578]
Bez nôh som a ponáhľam sa
vždy len ďalej vo dne v noci;
často beriem preč so sebou
ešte k tomu ťažké veci;
mnoho krajov precestujem,
tadiaľ sa nenavracujem.

^[579]
Ten najlepší kuchár
som ja, verteže mi;
kde som ja, tam pokrm
býva vychválený.
Kde sa ale ľudia
do chuti najedia,
musím sa preč pobrať;
už o mne nevedia.

^[580]
Ja nosím všelijaké
bremená veliké
takmer celý rok,
cez velikú vodu;
ale sa od brodu
nehnem ani krok.

^[581]
Keď ma mlatci v rukách majú,
tak sa pekne porážajú;
naopak ma čítaj, tam sa
zas pekári potievajú.