ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• Úvod
  
• Prvá časť
  
• Druhá časť
  
• Zmenšiť

 

Šesťdesiatdva dátumom označených záznamov, zápisy bez časového upresnenia, úvahové state — to všetko tvorí knihu Moje deti od Eleny Maróthy Šoltésovej (1855—1939). Autorka v nich odhalila a natrvalo zvečnila svoje súkromie, vrúbené čarovným pôvabom hravého detstva i zúfalou beznádejou a bolesťou.

Roku 1879 skrsla v Šoltésovej jedinečná myšlienka: zachytiť citový, duševný a fyzický vývoj svojich detí. Dňa 28. septembra toho istého roku vzniká prvý zápis. Postupne k nim pribúdajú ďalšie, pomaly sa vytvára cyklus komicko—vážnych postrehov, úvah a zamyslení.

Ako sa dozvedáme z neskorších autorkiných poznámok, písala ich s úmyslom zachovať pre deti milú spomienku na detstvo. Zámer sa však splnil len čiastočne. Na sklonku roka 1884 zomrelo staršie z detí. Ubolená matka časť denníka uverejnila v národnom almanachu Živena II. Opísala v ňom veľmi citlivo a pôsobivo utrpenie malého dievčatka, ktoré statočne bojovalo so zhubnou chorobou, až kým jeho srdce neumlčala smrť.

Po dcérkinej smrti Šoltésová v písaní denníka pokračovala. Zachytávala v ňom vývin veselého, dobrodušného syna Ivana od jeho detských a školských liet až po vek dospelosti. Denníku zverovala všetky jeho šibalstvá, žiacke povinnosti, chlapčenské šarvátky i zaľúbenosť. Netušila, že jej osud uštedrí ďalší úder a že do denníka bude musieť vpísať aj Ivanov skon.

Moje deti sa zrodili z radosti a zo žiaľu. Prosté ľudské šťastie a bolesť, ktorými sú popretkávané od prvého do posledného riadku, urobili z nich dielo nadčasovej platnosti. Patria medzi to najcennejšie a najpôvodnejšie, čo vzniklo v našej národnej literatúre.

Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV

Tento text možno použiť len na študijné účely. Viac informácii