ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Utrpeniu vyhnúť a v blaženosti žiť je prirodzenou žiadosťou človeka —— v utrpení tápať a blaženosť temer nepoznať je zväčša jeho údelom.

E. M. ŠOLTÉSOVÁ

V tejto knihe obsiahnuté sú zápisky o mojich dvoch deťoch, začínajúce sa roku 1879, keď sa v iných literatúrach ešte nezjavovali diela, podobným spôsobom stopujúce vývin detskej duše. Boli, počnúc rokom 1912, uverejňované vo viacerých ročníkoch časopisu Živena. Že som ich, pôvodne len pre rodinný kruh určené, po smrti detí spracovala na uverejnenie, to nájde azda svoje ospravedlnenie v samom ich obsahu.

Mnohí im pripisujú značný vychovávateľský význam, ale kto by v nich hľadal nejaké zvláštne vychovávateľské metódy alebo spoľahlivé pravidlá, cítil by sa veľmi sklamaným, keď ich prečíta. Tu sa matka len usiluje vyznať v povahách svojich detí, aby s úspechom mohla výchovne vplývať na ne. Nie pravidlami, lež citovým i umovým porozumením. I omylov je dosť, aké udávajú sa i bedlivým vychovávateľom.

Iste je v nich niečo na nasledovanie a niečo pre výstrahu.

Či budú so záujmom čítané?

Mnohými azda. Niektorým iným možno budú miestami prikaždodenné a i nudné. Toľko však dúfam, že nielen zahovoria k srdcu matiek i všetkých priateľov a vychovávateľov mládeže, ale i prispejú k pochopeniu detskej duše.

Druhá časť diela, písaná po smrti dcéry, rozprávajúca už iba o synovi, o jeho vývine, chorobe a smrti, nie div, že vytvorila sa prisubjektívne a podľa toho nesmie si nárokovať taký široký záujem ako prvá — ale je vzatá zo života práve tak ako tá, preto i má tu tiež svoje oprávnené miesto. Veď i okrem mňa je mnoho matiek, ktoré tiež verne vychovávali svoje deti pre život a museli ich oddať smrti, i majú preto na celý život ťažký žiaľ.

Ale mne okrem žiaľu, ktorý so mnou pominie, ostali tu i tieto moje zápisky o deťoch, ktoré až po ich smrti dosiahli svoj vlastný význam. Keď som ich prvotne písavala, zdalo sa mi, že to robím z čírej materskej záľuby; teraz však nehľadano objavuje sa mi, že boli písané nie tak pre vtedajšiu, ako pre dnešnú dobu, ktorá dieťaťu a poznaniu jeho duše venuje takú pečlivú pozornosť, akej nikdy predtým nebývalo.

Knihy, zdá sa, majú svoje osudy, už keď sa tvoria.

ELENA MARÓTHY ŠOLTÉSOVÁ