ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po vystúpení z lode v Taurii presadili Annu Petrovnu na ľahké sánky a v prostred ostrej zimy, pod silnou jäzdeckou eškortou ju do Petrohradu doprevadili.

Strašný zajiste to osud. V predošlom jej vyhnanstve mala aspoň jednu dušu, svoju vernú, starú duennu; teraz stála o samote. Či ctené čitateľky moje ospravedlnia túto pri konci veliteľku svoju opustivšiu duennu? — neviem. Že schvalovať nebudú, že ju opustila po marnej výstrahe v tak rozhodnej chvíli, ktorú úplne predtušiť sa zdála, — myslím.

Bolo počuť, že sa duenna pozdejšie navrátila do Francúzska; Annu Petrovnu viac nevidela.

Anna Petrovna predtušila, čo ju očakávať môže v Petrohrade, úfala sa ale predsa ešte, jednomu: že horkými slzami svojími uprosí k milosti cárevnu Russie. I v tom zmýlila sa. Katarína ju ani pred seba nepredpustila; ale narídila, aby uväznená veľzradkyňa Anna Petrovna do jednej pevnosti u Nevy odvedená bola.

Tak sa stalo. Anna Petrovna prišla do žalára.

Ubohá Anna Petrovna! Z náručia falošného milenca dostala sa do náručia lstivého manžela a z náručia toho trúfala predsa okriať v domovine v náručí — otcovom. Jej vlastní otec, gróf Razumovský odoznal sa jej, zatajil, že by on bol jej otcom.

Nesčastná Anna Petrovna! Kde sú jej nádeje, kde jej túžby, kam podely sa jej blažené sny?

Na miesto koruny — pohanenie a potupa; na miesto trônu — otupný hrozný žalár dostal sa jej za podiel. —

Rok za rokom míňal sa Anne Petrovne v otupnom žalári; hranatý žalárnik podával jej každodenne tie najnevyhnutedlnejšie živnostné potreby a dozorca pevnosti celej z času na čas navštívil väzenie jej, aby sa presvedčil, či uväznená ešte žije. Ináče nevidel ju nikto, ona nikoho. — Bola tedy za živa mrtvou, pochovanou — roky sa míňaly a aniel vysloboditeľ len meškal a meškal prísť zvestovať nesčastnej aspoň jednu blaženú hodinku života. —

Ale aniel vysvoboditeľ príjde — príjde a učiní konec hroznému stavu; príjde a posadí ju na trôn slávy — no na trôn slávy baránkovej! —

Roku 1777 rozvodnila sa rieka Neva následkom hrozného orkánu severnieho mora a vystúpila desäť stôp vyše obyčajného koryta svojho; tisíce utopili sa v Petrohrade. Väzenie Anny Petrovny bolo — či zúmyslne? — nízko položené; voda valila sa oblokom a neščastná Anna Petrovna — utopila sa.

Gróf Alexej Orlov a knieža Karol Radzivil mali túto nevinnú obeť jejích klamu a podlej zrady na svedomí.

Žiaľ bohu! nebola a nebude Anna Petrovna ani prvá ani poslednia obeť politických pletích a úkladov; ale my predsa veríme, že pravda krášli a upevňuje trôny, krivda jich zo základu vyvracia.