Leon, predošlé.
LEON (vstúpi namrzený, ide k Lii a načúva, či spí).
RAMAJA: Prosím ju nerúšať, práve čo zaspala, a to je dobre, bo spánok dodáva sily a sviežosti.
LEON: Máš pravdu, Ramaja. (Sadne.) Ale keď zaspí spánkom večným (smutno), ten jej už viac nedá sily, ani sviežosti…
RAMAJA: Či smiem čuť, čo vykonal pán?
LEON: Nič… Najchýrnejší lekár mi povedal, že proti smrti niet lieku, a najvyšší kňaz káže obetovať bohom. Posiela vestálky s posvätnou trojnôžkou, že by u nôh Lii obetovaly bohom, čo chvíľa sú tu… A on bude obetovať najvyššiemu bohu.
RAMAJA: To všetko nepomôže… Jej jedine Ježiš z Nazaretu pomôcť môže, ktorý nemocných uzdravuje a mrtvých kriesi k životu. Zavolaj toho, pane, a uvidíš, že On ju isto uzdraví.
LEON: Nemožno, aby som ja, patrícius, vnuk senátorov, mal volať do svojho domu človeka, ktorého mnohí za buriča považujú; ja by som mal prosiť syna tesárovho, aby išiel uzdraviť moju sestru? Nie — nie… Čo by nato povedal svet?
RAMAJA: Čo ťa po svete, svet nám Liu nenahradí. (Plače.)