E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Hosanna!

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 35 čitateľov


 

Výstup 6.

Predošlí bez vestálok.

LEON (za vestálkami): Holá komédia, humbug, klam a podvod!

RAMAJA: Máš pravdu, pane môj!

LIA (hlboko stone): Jaj!… Jaáj!… (Slabo volá.) Leone! (Sodvihne ruku, ktorá hneď sklesne.)

LEON: Čo chceš, holúbok môj zlatý? (Pohladká jej tvár, lapí ruku — zdesene.) Ona je studená… Ona zomiera… (Lomí rukami.) Čo robiť? Ramaja, čo robiť? Ja nechcem bez nej žiť o samote… samota nie je pre človeka… samota podobá sa živému hrobu. (Zúfale.) Čo robiť? Čo robiť? (Pod oblokom ozýva sa viac hlasov: „Hosanna! Hosanna!“)

LIA (nadvihne hlavu, ruky vystiera proti obloku a volá): Tu — je. — Už je tu! — Musím Ho — vidieť…

LEON: Ramaja, pomôž! Zavedieme ju k obloku!

RAMAJA: To bude dobre. (Pomocou Leona zavedú bezvládnu Liu k obloku.) Hľa, hen vedie štíhly mládenec za úzdu osliatko a na ňom sedí muž, Ježiš z Nazaretu. Zástup ľudu hádže pred neho na zem palmové ratolesti a volá: „Hosanna!“

LEON: Aká to krásna postava a nesmierne sladká tvár! V tých jeho blankytných očiach je nevinnosť dieťaťa, sila muža, sladkosť ženy a pokoj bez konca.

LIA (volá): Hosanna! (Máva rukou.)

LEON: Prešiel… na nás nepozrel… všetko je stratené… i tá viera v Jeho božstvo, ktorá sa začala v mojej duši rodiť.

RAMAJA (Lie podá červený ručník do ruky): Pipuška moja, mávaj týmto ručníkom vo vzduchu a volaj so zástupom.

LIA (máva ručníkom a kričí): Hosanna! Hosanna!

LEON (radostne): Zbadal nás!… Jeho jasný, sladký pohľad spočíva na nás… Jeho ruka nám žehná… V mojej duši cítim slasť, akú som ešte nikdy nepocítil…

LIA (odhodí s očí obväzok a radostne vykríkne): Vidím! Leone, ja ťa vidím, i teba, Ramaja, vidím! (Pozre von oblokom.) Všetko vidím!…

LEON: To je radosť!

RAMAJA: Vďaka Ježišovi!

LIA: Ale čo sa to so mnou robí? Taký mám pocit, ako čoby nová životná sila vlievala sa mi do duše i do celého tela. Cítim sa zdravou a silnou. Leone a Ramaja, nedržte ma! Ja zkúsim chodiť. (Ide do stredu javiska, v popredí ostane stáť, složí ruky, oči obráti k nebu, zvolá.) Ježišu milostivý, Ty navrátil si mi zrak i zdravie… Chvála Ti na veky!

LEON, RAMAJA: Chvála!

LEON: Bohovia rímski zahanbení sú a povalení do prachu zeme. Ja som neveril v zázraky Ježišove, ale teraz verím a verím i v Jeho božstvo i v Jeho učenie. On vrátil mi teba, drahá moja sestra (obejme ju) takmer z hrobu a s tebou vieru — cieľ života mi dal.

RAMAJA (počas reči Leonovej kľakne si na druhú stranu k nohám Lii, objíma jej kolená a hovorí): Viera tvoja ťa uzdravila!

LIA (v mystickom nadšení zvolá): Hosanna!

(Opona padne.)


Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam