ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Som tulák, čo blúdi svetom citov. T. j. pri žene a víne a pri mandolíne zhrievam sa zápalom lásky, i vášňou divou, divokou… Ale keď prejde divá noc a víno a žena sa vyparia z hlavy, keď rozum pošle realitu na pomoc, čo bájny podvod noci nezastrie a nenapraví, som len hluchý, strašne hluchý klát… I opanuje ma vtedy tzv. rezignácia… Stávam sa totiž schránkou bez duše, nemám srdce, ani vieru a… … môj život mŕtvym krokom kluše. To sa, vraj, skutočnosť ideálom rúha. No ale potom znovu príde večer, i žhavá túžba po žene a víne, pri zvučnej mandolíne — a ja sa znovu zmietam pálčivou túžbou… I prosím krčmárku vášní: Nalej, nalej… — — — — — — — — — — — — — A zas sa minie noc, duša stane hluchou, srdce prázdne a… a tak ďalej…