ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tvrdíme o sebe, že sme demokratickým národom. Ale keď sa zamyslíme nad týmto tvrdením a uvedomujeme si pravý obsah demokracie, poznávame, že síce máme možnosti byť demokratmi, ale že sme ešte veľmi vzdialení tomuto ideálu, na ktorého základoch bol založený náš štát. Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli v život.

Pravda, naša demokracia dosiaľ nemohla preniknúť celý náš život a nemohla sa zdokonaliť, lebo až teraz budujeme jej tradíciu. Ale aby sa nám to podarilo, musíme vedeť, kde a ako máme robiť. Musíme poprestavať všetky hodnoty osobného a spoločenského života, musíme ich položiť na nový ideový a mravný základ a musíme vytýčiť smernice ďalšieho vývoja. Musíme presne vedeť, ako má vyzerať človek tohoto nového typu, aby zodpovedal novým potrebám a požiadavkom. Pretože pri tejto prestavbe pripadá veľká úloha ženám, musíme vedeť, aká má demokratická žena byť, o čo sa má snažiť, ako má svoje schopnosti uplatniť v prospech svoj a zároveň v prospech ľudskej spoločnosti. A práve úlohou tejto knihy je: ukázať tieto smernice a poradiť v rozličných oboroch života a práce. Pravda, každý si musí zariadiť svoj život podľa vlastných potrieb, podľa prostredia, v ktorom žije a podľa mu daných schopností, avšak základné ideje, ktoré určujú príslušnosť k veľkému demokratickému celku, musia byť nám všetkým spoločné.

Demokracia buduje spoločenské zriadenie na základe slobody a rovnosti. Neuznáva privilegovaných tried, teda ani privilegovaného pohlavia. Dáva každému rovnako možnosť, aby svoje schopnosti a sily rozvíjal a uplatňoval v záujme a v prospech celej demokratickej spoločnosti. Teda ženám jedine demokracia zaručuje úplný a slobodný rozvoj, priznáva aj im, ako mužovi, dlho odopieranú ľudskú dôstojnosť a právo, ba povinnosť rovnej účasti vo verejnom i súkromnom živote, na výstavbe ľudskej spoločnosti. Preto je mravnou povinnosťou každej uvedomelej československej ženy demokraciu nielen hájiť, ale ju ďalej budovať a zabezpečiť jej budúcnosť.

Demokracia neznamená len užívať volebného práva a slobodne prejavovať svoju nespokojnosť. To by bolo takmer len negatívne chápanie demokracie. Nestačí len prijímať dobrodenia demokracie, ale užívajúc jej výsad treba sa postaviť v jej služby. Byť demokratickou ženou znamená predovšetkým vybudovať celý osobný, súkromný i verejný život na zásadách demokracie. Každá z nás musí tejto podmienke vo svojom okruhu vyhoveť. Keď takto urobíme, prebudujeme spojenými silami celý náš život. Naša demokracia potrebuje verných a pracovitých privržencov, ktorí sa majú usilovať, aby vedomou prácou ju zdokonaľovali a približovali k ideálu, ktorý jej vytýčil budovateľ nášho demokratického štátu, prvý náš prezident-Osloboditeľ T. G. Masaryk a jeho pokračovateľ, druhý náš prezident, dr. Eduard Beneš. V tomto diele musíme pokračovať i my, československé ženy, ktorým nie je ľahostajný osud ideálov ľudskosti, ani budúcnosť národa a štátu.

Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať. Ale uvedomelé československé ženy sa tejto zodpovednosti nezľaknú, lebo vedia, že zodpovednosť za budúcnosť demokracie, je zároveň zodpovednosťou za budúcnosť ich detí. A táto budúcnosť bude taká, akou ju pripravíme pre nasledujúce generácie.

Demokracia zaväzuje každú ženu k práci pre celok. Toto vedomie primalo redaktorku tejto publikácie, že prijala sostavenie tejto knihy i pri svojej vedeckej a školskej práci. Lebo žiadna špecializácia nesmie nás odviesť od práce pre všetkých, pre celok, a preto ju každý z nás musí vykonať, ak sa cíti byť členom demokratickej spoločnosti.

Táto kniha demokratickej ženy je prvá toho druhu v našej literatúre. Usiluje sa o prehĺbenie demokratickej kultúry československej. Nechce byť kopiou cudzojazyčných vzorov, ale vyrastá zo základného presvedčenia, že musí vychádzať z domácich potrieb, teda musí mať na zreteli potreby československej demokratickej ženy. Podľa tohoto merítka sú volení i prispievatelia.

Československá žena sa ocitla po prevrate v neistotách, ako vybudovať život na nových predpokladoch. Čiastočne sa pridržiava hlboko zakorenených tradícií, ktoré jej však neposkytujú v novom živote bezpečného vodítka. Večne trvajúce hodnoty v nich obsiahnuté, sú natoľko zastrené nánosom spoločenskej konvencie a často zbanalizované, že je ťažko k nim preniknúť. V týchto tradíciách je však i udeptaný a neslobodný život väčšiny žien minulých generácií. Nová doba je vo vare, budujú sa zvyklosti nového života. Ženy majú volebné právo, nastupujú miesta vo verejnom živote vedľa mužov. A tak niet divu, že ocitajú sa pred novými možnosťami, novými problémami a mnohé z nich poctivo sa usilujú prispôsobiť sa týmto zmeneným pomerom. Ich postavenie komplikuje skutočnosť, že mužovia neurobili tak veľkého pokroku vpred ako ženy: húževnate sa pridržiavajú starých tradícií, starého typu žien, ale — hoci i neuvedomele — žiadajú pritom na nich, aby sa prispôsobily novým pomerom. Takto žena poväčšine nemá jasnej predstavy, akou má vlastne byť. Nemôže najsť rovnováhu medzi vonkajším a vnútorným životom, nemôže preklenúť požiadavky nového verejného a zastaralého súkromného života. Preto sa dostáva do rozporu medzi týmito dvoma složkami. A tak prichádza táto kniha jej na pomoc, aby ju v mnohých situáciách vyviedla z neistoty, pripamätala jej povinnosti, zdôraznila jej práva a ukázala cesty do nového života. Preto neobmedzuje sa len na jeden úsek ženskej pôsobnosti, ale snaží sa preniknúť všetky obory, v ktorých žena pracuje, či už vo verejnom, alebo v súkromnom živote. Táto kniha vychádza zo zásady, že každá práca rovnako je hodnotná, keď sa koná poctivo a keď ten, ktorý ju koná, má k nej mravný vzťah.

Základom verejného života je súkromný život jednotlivca a bez prehodnotenia jednoho nemôže nastať ani prehodnotenie druhého. Pritom nesmieme zabúdať na to, že do života človeka zasahujú vlivy nielen kultúrne, ale i hospodárske a sociálne, ktoré podobne vyvolávajú rôzne zmeny v živote človeka a vyžadujú jeho prispôsobenia. Preto v tejto knihe sme venovali veľkú pozornosť okrem ideového programu aj otázkam hospodárenia, vedenia domácnosti a iným praktickým potrebám, aby sme dvíhali úroveň nášho života i po tejto stránke, aby sme aj tieto pracovné obory postavily na nové základy. Slobodný človek má byť tak vychovaný, aby v žiadnej životnej situácii neprišiel do rozpakov a vedel sebe i iným sám z vlastnej sily pomôcť. Preto praktické pokyny tejto knihy budú vždy na pomoci ženám, ktoré pre samostatné povolanie sa nemohly naučiť praktickým veciam a zas ideová časť má poskytnúť informácie, rady a vedenie ženám, ktoré sa pre praktické zamestnanie nemohly zaoberať otázkami teoretickými. A tak v tejto knihe môžu najsť všetky ženy, čo práve hľadajú a potrebujú. Preto nech prijmú československé ženy túto knihu s dôverou. Každá z nich najde v nej azda odpoveď na svoju otázku; a keď nie vždy priamu odpoveď, aspoň pokyn, ktorým smerom ju má hľadať a najsť. Všetky spolupracovníčky a spolupracovníci sa usilovali podľa najlepších svojich síl vyhoveť cieľu, ktorému táto kniha chce slúžiť: výchove československej ženy demokratickej.

Z čistého zisku tejto knihy založíme fond pre okamžitú výpomoc náhle opusteným ženám a vdovám, preto prosíme všetky čitateľky, aby nás v tejto akcii podporovaly a usilovaly sa ju čo najviac rozšíriť.

V Paríži v januári 1938

Ph. Dr. Alžbeta Göllnerová

*

Keď nastaly v živote nášho národa zmeny, ktoré tak hlboko sa dotkly priamo jeho koreňov, bola „Žena“, kniha pre národnú výchovu slovenskej ženy, už temer vytlačená. Pretože finančný náklad na túto knihu je príliš veľký, nebolo možné celú knihu pretlačiť a po stránke terminologickej ju novým pomerom prispôsobiť. Jej duch bol a zostáva slovenský, lebo jej poslanie vyviera z nezmenených potrieb národa.

Milé čitateľky, iste pochopíte ťažkú situáciu „Ženy“, ktorá vychádza bez všetkej hmotnej podpory v búrlivých, premenlivých časoch dneška a prijmete ju i v tejto forme tak srdečne, ako ochotne Vám chce ona slúžiť.

V Bratislave dňa 6. apríla 1939

Ph. Dr. Alžbeta Göllnerová