ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1 Starala sa moja mať, či sa ja viem zhovárať s mojím milým pod okienkom, a ja to viem — naspamäť. On mi pozrie do tvári, mne sa líčko ožiari, jak by boli moje líčko maľovali maliari. A ja jemu do očí, svet sa so mnou zatočí; nikdy neviem, jak sa stalo — len keď som mu v náručí. A potom — nuž, čo po tom? zmlúvame sa šepotom, o čom sa my zhovárame nikto nevie nič o tom. 2 Kázala mi moja mati, čierny úhor poorati, a ja nemal ani biča, ani otky, pohoniča. A tie moje kone vrané, celý týždeň nečesané, uviazané pri rebrine, a ja chodím po dedine. Po dedine, po dedine, za chodníčkom ku dievčine, tým chodníčkom chodiť ani celý svet mi nezabráni!