ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Spýtal som sa drobných piesní: Kto vás kedy komu skladal, čo radosti, čo žalosti v srdiečku vám poukladal? Jedna malá, pozardelá tichým vánkom pošepla mi: Bledý šuhaj v jeden večer na lavičke, pod lipami. A tá druhá zvonným smiechom, sťaby organ zahral chorál, riekla: Dievča trávu bralo, kde jej milý úvrať oral. A tá tretia, uplakaná, do zásterky slzy roní: Žlté čižmy s ostrohami a šabľa, čo o ne zvoní. A v tej štvrtej taký varvas, ani v krčme „na Drhľove“: bitka stojí, bijú sa tam, frajerôčky šuhajkove. Piata bola mokrá celá, v nej dievčatko s piestom bielym, po kolienka podkasané rubáš pralo pred veselím. A čo sa ich hlási k slovu z komôrky, zo sena, slamy, čo žníc, čo na brúsku brúsia kosáky si osielkami. A ešte hen koscov tisíc, kosia lúky na dostihy, brúsia kosy jakby zvonil čihy-mihy, čihy-mihy.