SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozmarné dievčatko

Dievča moje, dievčica, aké to máš oči? Keď sa do nich pozriem, svet sa so mnou točí. Dievča moje, dievčica, aké to máš líčka? A vrkoče? Ako krídla lastovička. Dievča moje, dievčatko, prečos’ také pyšné? Keď mám ústka ako dve na konárku višne. Povedzže mi, dievčatko, čo si myslíš o mne, či ja hádam nechodím k tebe podaromne. Poviem ti ja, šuhajko, veru ťa mám rada, ale ešte radšej mám, tvojho kamaráta. Nebojím sa, dievčatko, môj kamarát verný, nastojíš sa, načakáš darmo predo dvermi. Nebudem ja sama stáť, na podstení veru, príde ku mne chlapcov húf, ako na oferu. S nimi sa ja pobavím, zaveselím chutno, nebude mi, neboj sa, medzi nimi smutno. Neverím ja, dievčina, na tie tvoje reči, všetkých chlapcov milovať, veď sa to nesvedčí. A nech je ich trebárs sto, všetkých ich mám rada, ktorého len najradšej, nikto nevyháda. A keď je tak, nech si je, pôjdem háromfárom, zverbujem sa na vojnu k uhorským husárom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama