SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nože mi, ešte mi…

Nože mi, ešte mi tú moju zahrajte! Dosť som sa nasmútil, v Trenčíne na varte. Hej, tak sa mi neraz na tej varte zdalo, akoby mi srdce žiaľom puknúť malo. A teraz pozerám čiernych očiek dvoje, zakrešte iskrami, podkovienky moje! Zakrešte iskrami tým žltým čižmičkám, čo som plakal pre ne, že sa ich nedočkám. Ale sa už blysli v zelenej pažiti, zakrešte podkovky, čo sa hneď zem chytí. Koho som, toho som, panenka pekná som, jako tá ružička, čo nosím za pásom. Mala som milého, kdesi na tej vojne, počarila som mu, prišiel nazad ku mne. Rada som, rada som, že mi prišiel nazad, veď som ja nemala komu pierko viazať. Komu pierko viazať, koho potrucovať, koho bozkať, ani koho pomilovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama