Ľudské povedomie II. Sebavedomie
Autor: Daniel Záboj Lauček
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Mária Hulvejová, Martin Hlinka, Rastislav Liška
Dejom pohybu je bežanie hnutých podstatností dvojdielovej látky po priestore, určenom k patričnému pohybu, z jích riadnej polohy, až po hranicu, určenú k zakončeniu pohybu: zkadiaľ tieže hnuté podstatnosti musia vrátiť sa zase do svojej riadnej polohy.
Pri pohybe k stredu leží spomenutý priestor od riadnej polohy ku stredu; pri pohybe na vonok leží on tiež na vonok.
Poneváč jedenkaždý dej stáva sa vlastnými dielami, čili podstatnosťami obojdielovej látky: je on celý zaobsažený v nej, a nič z neho neleží a nedeje sa mimo nej.
Pri deji každého pohybu, či pri pohyboch celku, či pri pohyboch čiastok, vidíme, že ony tak nepozorovane dejú sa, že takmer necítime jich. My cítime jich až vtedy, keď ku hranici svojho priestoru dojdú a vykonávajú svoje účinky: t. j. spôsobia alebo vnútorný zjav sebavedomia, cítenie svojho „ja“, alebo „vládanie“ svojimi mocami, alebo zjavy vedenia.
To stáva sa preto, že podstatnosti, bežiace pohybom po priestore, určenom k pohybu, nenájdu žiadneho odporu, nemusejú vyvinúť žiadneho namáhania, a tým spôsobiť pocit svojho namáhania; ony nehateno konajú svoj pohyb a s celou svojou čerstvou silou až ku hranici svojho pohybu dojdú a spôsobia tam celej svojej moci a váhe zodpovedajúci náraz čili „vtlak“.
Pohnuté podstatnosti obojdielovej látky nenájdu odporu na spomenutých priestoroch svojich pohybov, preto, že jích pohyby nie sú ako pohyby složených podstát: rušením podstaty, alebo borenie sa so silami, držiacimi rovnováhu, no ony sú len užívaním spôsobností obojdielovej látky, ustanovených k pôsobeniu sebavedomia a vedenia: náležiacich k úplnosti podstaty.
Tu však vnútorný súvis chráni, ktorý obojdielovú látku v celosti udržuje. Moc, udržujúca obojdielovú látku v celku, neprotiví sa takým pohybom svojej podstaty, no napomáha podstatnosti v tých jích výkonoch: udržuje jich v dokonalej úplnosti; chráni jich pred najnepatrnejšou ztratou; udržuje stálu a neobmedzenú voľnosť pre jích pohyby — my jich preto po čas deja ledva cítime — a ony dejú sa preto tak nehateno a okamžite a voždy v jednakej sile a miere, t. j. ony preto pôsobia jedny a tie samé vtlaky a zjavy.
