ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Prostriedok k zbohatnutiu)

Nedávno zastavil som sa s mojim koníkom na jednom mieste, kde veľa ľudí sišlo sa bolo k jarmaku. Bolo ešte veľmi včas, a ľudia vraveli, o terajších zlých časoch. Jeden z nich — obráťac sa k istému starému a dľa zdania dobremajúcemu človekovi so šedivou hlavou — takto prehovoril: „A čo vy, starký Abraham, poviete k týmto terajším časom? Či nemyslíte, že tie hrozné dane a poplatky celú krajinu vycecajú? Prosím vás, jako že len vystačíme platiť? A čo vy myslíte, čo by sme robiť mali?“

Starý Abraham po krátkej prestávke odpovedal: „Moja rada vám v krátkosti k službám stojí, lebo rozumnému vraj nahovor, a slovmi — jako chudobný Richard vraví — žiadnu kočku vraj vohnať nemožno do vreca.“

Celé shromaždenie jarmočníkov žiadalo ho, aby i ďalej ešte rozprával, a keď ho bližie obstúpili, takto hovoriť počal: „Milí, drahí súsedia a priatelia! Pravda, že sú dane naše veru i početné, i veľké i ťažké, ale keby sme žiadne iné zplácať nemuseli, krom tých čo nám vláda nakladá, tie b? sme ešte predsa dosť ľahko zplácali; my však máme ešte i druhé dane, ktoré nás o veľa viac obťažujú. Naša lenivosť, na príklad, nám dvaraz toľko ujíma, jako vláda, naša márnosť triraz, a naše bláznovstvo štyriraz toľko. Od týchto porcií a poplatkov nás žiaden vyslanec snemovni zcela neoslobodí; ale to nič, — ešte je nie tak veľmi zle, jestli len dobrú radu počúvneme; lebo — jako starý Richard vraví — Pán Boh len tým pomáha, čo si sami pomáhajú.“

Keďby daktorá zemská vláda ľud k tomu honila, aby jej desiatkom svojho času robotoval, to by každý kričal; a predsa, väčšiemu počtu z nás, lenivosť o mnoho viac času odníma. Srátajte iba ten čas, ktorý naprosto záhalkou t. j. postávaním a nič nerobením, alebo nič k lepšiemu nesmerujúcimi zábavkami strávite, a potom iste uznáte mi, že pravdu hovorím. Záhalka nepochybne ukracuje život náš, lebo nás zoslabuje. Záhalka je hrdza, hryzúca o veľa silnejšie nežli práca. Kľúč často potrebovaný pekne ligoce sa — vraví chudobný Richard — lebo život z času záleží. Jak mnoho tratíme už tým, že viac spíme nežli nám treba, nepamätajúc na to, že spiaca liška nelapá zajacov, a že dosť vyspíme sa v hrobe.“

„Jestli je najdrahšia vec na svete čas, teda musí byť mrhanie času väčšia márnotratnosť lež všetky márnotratnosti; lebo — jako chudobný Richard vraví — ztratený čas nevráti sa viacej, a to, čo hovorievame „dosť času“, napokon málo kedy stačí. Nuže, hýbme rukami, pokým sily máme. Lenivosť všetko ťarbavým činí, pilnosť robí nás snadnými. Kto neskoro vstáva, nikdy nedorobí, bo noc je už, keď on najlepšie zabral sa do práci. Záhalka sa vleče a chudobe neuteče. Chudoba záhalku dohoní. Doliehaj na robotu, aby ona nedoliehala na teba. Včas do posteli, a včas z nej: v tom je zdravie, rozum aj imanie — vraví chudobný Richard.“

„Čo je na plat lepšie časy žiadať a túžiť za nimi? Len my buďme inakší, a hneď zmenia sa časy. Pilnosť nepotrebuje žiadosti, vraví chudobný Richard. Kto sa krmíš nádejou, hlaď, abys’ hladom nezomrel. Bez práce nič nenie — teda ani koláče. Ja si pomáham rukami, preto, že nemám pozemkov; a keď aj mám dajaké, predsa sám dvíham ruky ku práci, lebo aj od malého pozemku platí sa veľká daň. Dobre povedal chudobný Richard: kto má svoje remeslo, má istinu t. j. kapitál, a kto má hlavu (ale nie hods jakú, práznu) ten má výnosný úrad k zplácaniu porcie. Kto miluje prácu, nachodí chlieb; pracovitému sice tiež niekedy kukne hlad do domu, ale do ňútra vojsť nesmie. Ani hajdúsi a súdobní poslovia nevkročia cez prah jeho, lebo usilovnosť zpláca dlžoby a záhalka rozmnožuje jich. Trebas si nenašiel žiadneho pokladu, a ničoho nezdedil po strýcovi, — dobre ti tak! — Pilnosť je matka šťastia a pilného Boh všetkým obdarí. Obrábaj len svoje polia keď leniví spia, a budeš mať obilia pre potrebu svoju i na predaj. Rob dnes, bo nevieš, čo ti zajtra na prekážke bude. Jeden dnešok viacej stojí nežli dva zajtrešky — vraví chudobný Richard — a neodkladaj na zajtrok, čo dnes urobiť môžeš.

Keby si slúžil u statečného pána, nehanbil by si sa postávať pred ním? A ty si pánom sebe, hanbi sa teda sám seba, keď postávaš, majúc dosť čo robiť pre seba, pre dom, pre rodinu a pre národ tvoj. S chuťou maj sa ku práci, nezapomínajúc čo chudobný Richard hovorí, že ani kočka nelapá myši v rukavičkách. Mnoho je čo robiť na svete, a ty asnaď od prirodzenia mäké ruky máš; ale iba raz počni srdnato, a pôjde ti robota zo dňa na deň lepšie. Zdáliž nenie pravda, že dážď konečne i mramor premočí? Myš trpelivá a pilná aj lodní provaz prehryze. Pod opakovaným tnutím aj najsilnejší dub padá.“

„Lež povie dakto z vás; a čo, či si naskrze nikdy pohovieť nemáme? — Ja ale odpovedám, jako chudobný Richard vraví, dobre užívaj čas, jestli si zaslúžiť chceš odpočinku a nezmárni hodiny keď minuty istej nemáš. ,Zanepráznením‘ nazývame čas, v ktorom dá sa niečo užitočného robiť. Pilný si vždy najde nejaké zanepráznenie, lenivý ale nikdy. Lebo — jako chudobný Richard hovorí — život plný dobrej práznoty, a prázny, záhalčivý život, sú veci veľmi rozdielne. Mnohý by rád bez práce zo svojej hlavy bol živý, ale málo kto s ňou ďaleko dôjde. Lež práca naproti tomu prináša pohodlie, imanie i vážnosť. Utekaj pred kratochvíľami, a prenasledovať ťa budú. Pilný pavúk má velikú pavučinu, a od toho času — veľmi pravdive poznamenal chudobný Richard — čo mám kravičku a dakoľko oviec, každý mi vinšuje „dobré ráno“.

„Ale samá pilnosť neurobí ešte všetko; vyhľadáva sa ešte od nás, aby sme boli vytrvalí, a nie nedbanliví a nerozvažní; aby sme dohliadali na veci naše, a nespoliehali sa veľmi na iných. Lebo — jako chudobný Richard vraví — často presádzanému stromu a často stehujúcej sa rodine, horšie vedie sa, jako keď na jednom mieste zostáva. Trojo stehovanie (prevážanie) je jako jedno vyhorenie. Neopúšťaj svoju dielňu (verštat) a ona neopustí teba. Jestli chceš aby tvoja vec dobre sriadená bola, iď sám, a len jestli nemôžeš, druhého pošli. Kto z pluhu zbohatnúť chce, sám musí zápraž poháňať; oko gazdovo viac prospeje veci, nežli obe ruky jeho. Nedostatok starostlivosti viac škodí, nežli nedostatok dôvtipu. Kto svojich nádenníkov nevaruje, ten otvára jim svoj mešec. Prílišné dôverovanie už mnohých neščastnými urobilo; v tomto zlom svete klame viac nedôvera nežli dôvera. To ešte nikto neoľutoval, že staral sa o seba, lebo — jako chudobný Richard vraví — jestli verného a príjemného sluhu mať chceš, slúž si sám. Malá nedbalosť býva príčinou velikej neresti. Jedine preto, že klinec chyboval, ztratila sa podkova, pre ztratenú podkovu nevládal kôň, a pre nevládneho koňa zhynul jazdec; nepriateľ ho dohonil a zabil, čo nebolo by sa stalo, keby za včasu ohliadol sa bol po klincoch na podkove.“

„A teraz dosť o pilnosti, milí priatelia, a o pozoru na svoje veci. K týmto dvom ešte dačo tretie prísť musí, a to je striedmosť, miernosť. Kto nevie tak dobre šanovať, jako si zaslúžiť vie, môže ten do smrti robiť a pracovať, predsa ani len trojníka nezanechá po sebe. Tučná kuchárka — vraví chudobný Richard — robieva chudobný závet (testament). Jak vyhrané, tak zmrhané, povedať sa môže o nejednom tvrdom toliariku. Jestli chceš zbohatnúť — hovorí chudobný Richard — neuč sa len zaslúžiť a zarobiť, ale i sporiť a uskrovniť. Amerikou nezbohatlo Španielsko, lebo jeho výdavky prevyšovaly dôchodky.“

„Umenšite pošetilú nádheru, a žalovať sa vám nebude treba na zlé časy, na obtiažné dane a na veliký výdavok v dome; lebo pálenka, víno a ženy, hra a podvod ztápajú imanie a rozmnožujú núdzu. Vydržiavame jednej nešlechetnosti toľko stojí, že by sa z toho dvojo detí vyživiť mohlo. Myslíte asnaď, že šialka kávy, pohár vína, kališťok slivovice, nejaká maškrtka, a volačo tenšie plátno a do roka výlet na dva tri jarmaky, tak málo koštuje? — Pamätajte avšak na to, čo chudobný Richard hovorí, že tých mnoho ,málo‘, tiež urobí jedno ,mnoho‘; varujte sa pred malými výdavkami, lebo pre malú dieru veľká loď utone. Mlsná huba dovádza človeka na žobrácku palicu.“

„Vy shromáždili ste sa tu ku kupovaniu všeliakého kupeckého tovaru, náradia a šperku. Vy držíte tieto veci za statky, ale hlaďte aby nemali ste pre ne nedostatky. Myslíte si, že jich lacno dostanete, asnaď lacnejšie nežli koľko sú hodné, jestli jich ale nevyhnutne nepotrebujete, draho jich zaplatíte. Pomnite iba na to, čo chudobný Richard hovorí: Kupuj čo nepotrebuješ a dosť skoro i to predáš, bez čoho byť nemôžeš. Mnohí s lacnou kupou vyšli na zkazu. Vždy si trochu rozváž, keď dačo kupovať mieniš. Kúpa býva len na oko dobrá, a keď ťa sdržuje od remesla, budeš mať viac škody než zisku. Oj veliká je to pošetilosť, banovanie draho zaplatiť, a predsa tá pošetilosť zo dňa na deň raste, preto ľudia nepamätajú na kalendár. Chudobný Richard vraví, že rozumný zmúdrie škodou druhého; blázon ani svojou vlastňou. Znám ľudí, ktorí pre pekné hodinky a mnohé prstienky sami radi postia sa a deťom svojim chleba ujímajú. Šarlát, kment, hodbáb a haras s baršúňom vydúšajú oheň v kuchyni. Chyba to, že sú nie k potrebe, a ani k pohodliu života nenáležia; žiadame jich iba preto, že do oka padajú. Tak hľa stalo sa, že jest viac vymyslených nežli skutočných potrieb človeka; tak bohatí chudobnejú, a stávajú sa dlžníkami tých, na nichžto kedysi iba cez plecia hľadievali, ktorí ale svojou pilnosťou a šanobnosťou udržali sa v dobrom stave. Odtial patrne vidno — hovorí chudobný Richard — že väčší je sedliak na nohách, nežli zemän na kolenách. Mnohý, ktorý najviac žalovával sa, zdedil pekné imanie, ale zabudnul jako k nemu prišiel, a myslel si: „Teraz je jasno a viac nezamračí sa. Taký malý výdavok zo statku, jako je môj, ani len nepoznať;“ ale chudobný Richard vraví: porád z bečky a nikdy do bečky — skoro budeš na dne. Až keď studňa vyschne, vážia si ľudia vodu. A to mohli skôr vedieť, keby k nemu boli šli na radu. Ľudkovia milí, jestli zvedieť chcete, jaké sú peniaze vzácne, iďte a požičajte si jich. Starosť tá neleží, lež za dlhom beží — hovorí chudobný Richard. Lepšie nevodí sa tým, ktorí istým ľudom požičiavajú, keď peniaze nazpät žiadajú. Chudobný Richard dáva veľmi dobrú radu, vraviac: Detinská žiadosť šperkov je nebezpečné bláznovstvo. Jestli veľmi zapáči sa ti niečo, poobzeraj si mešec. Márnosť je taká neodbytná žobráčka jako chudoba, ba ešte bezočivejšia. Jestli si jeden pekný kus kúpil, kúpiš jich jedenásť, aby všetko hodilo sa pekne do vedna; lebo jako chudobný Richard hovorí — ľahšie je premôcť prvé chtenie, nežli všetky nasledujúce, a chudobný ktorý riadi a spravuje sa dľa bohatého, je smiešny jako žaba, ktorá nadula sa, aby tak veliká bola jako vôl. Veľké koráby (lode) osmeliť sa môžu do mora lež malé člnky držať sa musia brehu. Chudobný Richard vraví: Kto márnosť obeduje, večerá potupu; pýcha máva na raňajky (fruštuk) zbytok a na večer hanbu. A čo je platná lichá zovňútorná sláva, pre ktorú na tak moc odvažujeme sa a toľko trpíme? Ona ani zdravie nezachráni, ani z nemoce neoslobodí človeka; ba čoby zvýšiť mala hodnotu jeho, vzbudzuje len závisť a zbližuje úpadok.“

„Jaká je to teda nerozumnosť, pre zbytočné veci dlžoby robiť! Pravda, však nemusíme dlh zaplatiť až po pol roku; to asnaď nejednoho z nás sem privábilo, ktorý nemá ani len trojníčka v kapse. Je to veru veľmi pohodlné, bez peňazí kupovať; ale pomyslite, čo je to: v dlhy sa zamotať. Tým dáte druhým právo nad svojou svobodou. Jestli do uloženého času nezaplatíte dlh, hanbiť sa budete, keď veriteľa vášho stretnete; triasť sa budete, keď s ním hovoriť budete, a mizerným výhovorkám nebude konca kraja. Pomaly i veru (kredit) ba i hanbu ztratíte a zneuctíte seba, skrz podlú lož a klam jako židia a cigáni. Bo klamstvo a šudenie je druhý stupeň krivdy, tak jako robenie dlžôb prvý. Na dlhy liepajú sa lže. Slobodný človek mal by každému bez strachu pozrieť do očú; ale chudoba klamstvom zakrytá ponižuje a bere nám cnosti; drží sa hore koncom jako prázdny mech — vraví chudobný Richard.“

„Čo by ste povedali o vladárovi alebo o panujúcej vláde, keby vám pod trestom uväznenia naložila, aby šatili ste sa jako ľudia vyššieho stavu? Nepovedali by ste, že však ste vy ľudia slobodní, že nosiť sa môžete jako chcete, že ten rozkaz uráža vaše slobody, že je vláda tyranská? A hľa, vy sami predsa poddávate sa takému tyranstvu, pre nákladné šaty zapletajúc sa do dlhov. Váš veriteľ má právo, kedy sa mu zapáči, vziať vám slobodu, bo keď nie ste v stave dlh zaplatiť, môže vás dať do väzenia hodiť. Keď ste kúpu uzavreli snáď ste nemysleli na platenie; ale veritelia majú lepšiu pamäť nežli dlžníci. Veritelia sú jako hlásnici, dobrý pozor dávajúci na lehotu (termín) a prešlý čas. A deň platenia svitne prv, lež ste sa zobudili, a tu je pytač dlžoby, na jejžto zplácanie ste vy ešte ani nepomysleli. A nezabúdajte na to, že lehota, ktorá zdala sa vám byť nedávno dlhou, bude vám krátka, veľmi a hrozne krátka; vy budete mysleť, že čas na pleciach krýdlatý — ešte i na pätách operil sa. Ten kto je peniaze dlžen, má veľmi krátky pôst, jestli jich má na Veľkú Noc záplatiť. A fašianky bez dlhov dlho trvajú. Pán Boh voľky a čert spolky, vraví chudobný Richard. Asnaď by ste teraz v stave boli nejakú malú pošetilosť vykonať bez svojej škody, ale lepšie bude, odložte si dačo pre staré dni a náhody; lebo — jako chudobný Richard hovorí — rannia zora netrvá celý deň; zárobok váš môže byť krátkeho trvania a neistý, ale výdavky sú isté a trvajú vám kým žiť budete. Ľahšie je dve ohniská vystaviť, nežli na jednom vždy s ohňom vydržať. Radšej bez večeri ľahni do posteli, nežli by si ráno z nej vstať mal s dlhami. Vyrob si, čo môžeš, a s tým gazduj čos vyrobil, to je opravdivé tajomstvo z olova zlato robiť. Kto tento kameň múdrosti má, ponosovať sa nebude na zlé časy a na obtiažnú daň.“

„To sú, priatelia moji! naučné pravidlá opatrnosti a rozumu. Ale iba na vašu pilnosť a miernosť nespoliehajte sa docela. Veľmi sú to dobré veci, ale bez Božieho požehnania vám predsa málo pomôžu. Pokorne teda proste o také požehnanie, a nebuďte tvrdí naproti tomu, ktorý ho nemá, ale prispejte mu pomocou vašou. Pomyslite, že i Jób trpel a napokon požehnaný bol. K záverke: skusenost je drahá škola, ale ona je tá jediná, v nejžto naučia sa blázni dačomu. Bo dobrá rada dať sa môže hods komu, ale nie i dobré chovanie sa. Komu niet rady, tomu niet pomoci — vraví chudobný Richard, a kto počuť nechce, musí pocítiť.“

Starec dohovoril. Ľud počúval reči jeho a schvaloval to múdre učenie, ale — jako to obyčajne po každom kázaní býva — v tú chvíľu už na opak robil. Jarmok započal sa, a väčšia čiastka ľudu kupovala bez pomyslu bez rozvahy.

Ja som tiež na mojom koni do mesta prišiel, aby som si nový kabát kúpil, ale môj kabát ešte nebol zlý, a reči starcove boly pravdivé; myslel som si teda, že ešte ta zaobídem sa pri starom kabáte, a obráťac koňa, hnal som sa domov i poučený i obohatený.

Iď aj ty, a urob tiež tak. —

(Dľa Franklína.)