ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. januára

Hovorí sa, že skoro budú rekvirovať mužské obleky. Počína sa spomínať separátny mier. Naumann potvrdil Hodžovi, že by Maďari len pod tou podmienkou prijali colnú úniu s Nemeckom, keby dostali ako ekvivalent samostatnú maďarskú armádu.

Jedna aristokratka mi hovorila, že vojenské kruhy idú oproti Česku príliš ďaleko v svojej nenávisti, kdežto rakúske politické kruhy by aj uväznených Čechov zakrútily do bavlny. Szakolczai mi hovoril, že vyrovnanie je už v zásade na 20 rokov hotové.

Vojenského materiálu nieto. Medené strechy rad radom idú dolu. Nieto ani ľudského materiálu. V Nemecku posielajú do zákopov ľudí s roztrepanými údmi.

28. februára

Nemci koncentrujú ofenzívu na Verdun. Sám nemecký cisár tam bol. Armáde velí následník trónu. Podarilo sa mi previesť mojimi spojeniami, že dr. Pavel Fábry bude pripustený k vrchno-auditorskej skúške. Po tieto časy bol tu Ján Třebický z Prahy. Moja žena Oľga poslala panej Kramářovej kyticu. O procese Kramářovom počuť, že Thun, Beck a Stürgkh dobre svedčili. Menej dobre Berchtold. Rozhodol som sa navštíviť dra Kramářa, akonáhle to bude možné. Vaida leží chorý po operácii. Rozprával mi začiatok svojho spojenia s Františkom Ferdinandom. Už roku 1915 bol prijatý Vaida intervenciou Steinackera. Ten sa spytoval Vaidu, vakom hmotnom súvise sú rumunské noviny jedny s druhými. Vaida bol u Becka s Popoviciom, žiadali sa dostať do styku s následníkom trónu Františkom Ferdinandom, ale trvalo to do roku 1907, keď Vaida povedal energickú reč v uhorskom sneme o čiernožltej zástave. Dostal dopis od Broscha, že ho následník trónu František Ferdinand príjme na audienciu.

Keď bol v roku 1905 u Becka, hovoril tento, že veľké paláce majú často aj menšie bočné dvierka, cez ktoré je niekedy lepšie dostať sa dnu, než cez hlavnú bránu. Od roku 1907 žiadal následník trónu Vaidu častejšie o zprávy.

2. marca

Pri Verdune hrmia delá. Nemcom sa nepodarilo dobyť Verdun prvým útokom, následkom toho nálada je všade zlá.

26. marca

Je tu rektor univerzity z Jassov, Stere. Hovorí, že Rumunsko nemôže zostať izolované po vojne. S Maďarmi nemôžu ísť, musia hľadať inde spojenca. On sám, napriek tomu, že bol ruským režimom ako revolucionár prenasledovaný, že bude za sblíženie s Ruskom.

28. marca

Verdun ešte stojí. Všeobecne sa čakalo, že ho prvým náporom dobyjú. To mala byť udalosť, o ktorej Tisza už dávno predtým hovoril, že ľudia si budú padať s radosťou do náručia.

Naša otázka u Maďarov stojí fatálne, ako Stere hovorí; keď ani Nemci v tomto kritickom položení neboli vstave primať Maďarov, aby dali niečo národnostiam, tak je to zjav patologický. Mal som dlhší rozhovor s univerzitným profesorom, intimusom Františka Ferdinanda, ktorý bol prehlásil, že jestli by bol nastúpil na prestol, tak by bol panoval ako František II.

4. apríla

Počúvam, že riaditeľ Živnostenskej banky, Rudolf Pilát, je v Prahe internovaný. Po tieto dni bol tu Dula. Hovorili sme i o tom, čo sa stane s našimi národnými podnikmi po vojne. Hodža poznamenal, že dnešná doba je potopou, že po vojne bude treba všetko znovu stavať. Ťažko je udržať „Národnie noviny“. Majú 600 abonentov. Čo bude so Svetozárom Hurbanom? Naši ľudia všetko v ťažkých hmotných nesnádzach. Dušan Halaša tiež nastúpil službu vo Viedni.

6. apríla

Dnes u nás zaujímaví hostia. Hodža, Vaida, Stere, ako aj naši rakúski priatelia. Hlavné téma debaty tvorí národnostná politika v Uhrách. Všade osoba Tiszu v ceste. Vyzerá to skoro tak, ani čoby Tisza chcel vyprovokovať vojnu Rumunska proti centrálnym mocnostiam. Na to máme svedectvo. Na počiatku vojny boli Vaida a Popoviciu v Berlíne, a informovali Bethmanna-Hollwega: Sám ríšskonemecký kancelár odovzdal punktácie rumunských požiadaviek Tiszovi. Rumuni chceli ministra krajana. Štátny sekretár Zimmermann nechcel proti Tiszovi nič podujať. Hovorilo sa, pretože Stürgkh je väčšinou pomocou Tiszovou, že najprv musí prísť zmena vlády v Rakúsku, aby bol oslabený Tisza. Za týmto účelom bol u starého cisára následník trónu Karol. Nevykonal nič. Potom prišiel k nemu znova knieža Fürstenberg. Tomu cisár stále hovoril o Itálii, takže nemohol prísť k slovu. Konečne cisár vstal, podal mu ruku a bola vec vybavená. Stere odpočúval spojenie s aristokratickou diplomaciou, profesormi a inými vlivnými osobnosťami proti Tiszovi, Stere bol 4 roky deportovaný na Sibíri.

Česi robia stále konzekventnú štátotvornú politiku. Zo Slovenska mi dochádzajú stále intervencie. Verdun ešte stojí. Neue Freie Presse píše o hrdinských Francúzoch.

Do nemocnice Pálffyho prišla významná osobnosť z Holandska, ktorá mala veľké nepríjemnosti, že rozprávala nemecky a hovorila, že konec války bude parti-remis.

18. mája

Ponorková vojna proti Amerike nemá žiadneho výsledku. Významní Nemci mali poradu s Rakúšanmi v hoteli „Imperial“. Bol tu princ Reuss, Schönberg a iní. My sme tam nešli. Osvedčili sa, že potrebujú Poľsko pre obranu oproti Rusku, pretože toto bude skoro počítať 300 milionov duší. Poľsko musí byť rozkúskované a roztrhané.

19. mája

Konferencia u mňa. Hodža prítomný. Bývalý sekčný šéf rakúsky z Bosny mal zaujímavú prednášku o mentalite Jugoslávcov. Hovoril, že Chorvát, ako individualita, je omnoho slabší ako Srb. Myslí, že Bosna pripadne úplne k Uhorsku a Srbsko ako polosuverénny štát pod Rakúsko. Z jeho reči bolo videť, že medzi Rakúskom a Uhorskom majú byť rozdelené záujmové sféry, a to sever Rakúšanom a juh Maďarom. Po tieto dni precestoval cez Viedeň dr. Maniu, ktorý cestuje do Itálie ako delostrelec. Málomluvný, seriózny človek. Významný rakúsky šéfredaktor povedal, že keby Maďari dostali Bosnu a Dalmáciu, mali by päť a pol miliona Slovanov a museli by riešiť národnostnú otázku. Iní by zas v tom videli veľké zosilnenie Maďarska.

9. júna

Kramář, Rašín, Zamazal, Červinka odsúdení na smrť. Ofenzíva Brusilova. Prielom.

12. augusta

I pri druhej asentýrke bol som oslobodený. Károlyi povedal na uhorskom sneme, že jestli Rumuni napadnú Uhorsko, najdú v ňom tygrov a nie ľudí.

Nová veľké myšlienka: „Polonia resurrexit“. A to aj preto, že chceme i medzi Poliakmi sbierať vojsko. Zdá sa, že Károlyi podniká všetko v úplnom dorozumení s Tiszom. V cenzúre čítam, čo robia naši ľudia v Rusku. Vychádza tam časopis „Čechoslovák“. Mnohých ľudí máme na Indexi, tak na pr. Bohdana Pavlů, že bol v Sofii. Stále som spolu s Hodžom. Na všetky možné potraviny vydávajú lístky.

20. septembra

S pozornosťou sledujem udalosti na rumunskej fronte, kde je Mackensen. Bieda je vždy väčšia. Tisíce ľudí stojí o hlade pred obchodmi zemiakmi a chlebom. Mnohé chudobné ženy stoja tam cez celé studené noci vo vetre i v daždi, trasú sa vonku staré matky a malé deti.

24. septembra

Smrť Vajanského. Stále nás navštevujú naši priatelia zo Slovenska. Sme s nimi spolu s Hodžom u mňa. V kaviarni. Vidím, ako málo sú informovaní ohľadne zákulisných vecí. Rozmýšľam, ako dostať potraviny. Denne píšem v tejto veci až 10 listov na Slovensko. Dobre mi pomáhajú v tomto ohľade Okánik a Samo Zoch.

24. októbra

Ministerského predsedu Stürgkha zastrelil dr. Fritz Adler. Hľadám nový príbytok pre našu nemocnicu. Boli sme navštíviť palác zosnulého aristokrata Rainera. Na celom II. poschodí, kde dlhé roky žila arcikňažna Maria, nebolo kúpeľne, ale len veľký kotol, kde sa po starosvetsky zohrievala voda.

Ťažké chvíle. Na krvavých perutiach letí anjel smrti nad vodami a poliami. Keď toto píšem, počujem na ulici trompetu marškompanie.

5. novembra

Poľské kráľovstvo. Manifesty. Kto bude kráľom? Návšteva v Modre. Viezol som odtiaľ 50 kg múky a 10 kg slaniny. Všetko mi v Prešporku skonfiškovali žandári. Samo Zoch neúnavne pracuje na národnom poli.

17. novembra

Choroba cisára.

12. novembra

František Jozef včera dokonal. Jeho posledné slová boly: „Ráno vzbudiť.“

30. novembra

Pohreb cisára Františka Jozefa. Ako idem popri opere do dvornej záhrady, kde sme mali miesto, vidím dlhý rad mladých kadetov a medzi nimi Zdenka Krnu z Nového Sadu.

Maďari už pracujú plnou parou, aby následník trónu bol čo najskôr korunovaný ako Karol IV. za uhorského kráľa. Zaujímavé boly ceremonie pri pohrebe. Keď mali odovzdať mrtvolu cisára do hrobky viedenských kapucínov, vrchný nádvorník trikrát zaklopal na dvere kláštornej brány. Za každým sa opýtal prior, kto je vonku. Nádvorník odpovedal: „Ja, František Jozef, cisár rakúsky.“ Nato mu prior odpovedal: „Toho neznám.“ Až na štvrtý raz odpovedal vrchný nádvorník na otázku, kto je vonku: „Hriešny človek, váš brat František Jozef prosí o vstup.“ Prior odpovedal: „Toho poznám.“ Vtedy otvorila sa kláštorná brána. Naše dámy hovoria, že mladá cisárovna Zita je veľmi náladová. V novinách sa píše, že ženy a deti musely opustiť Bukurešť. Máme starosť o náš majetok.

7. decembra

Bukurešť padla. Nemci ju predtým barbarsky bombardovali. Dnes bolo možno od Vaidu počuť, že Nemci chcú na Nový rok podať nabídku mieru.

K veslu prišiel v Anglii lord George, v Rusku Miljukov. Včera u mňa konferencia. Hodža prítomný. Znovu bolo usnesené snažiť sa všemožne, aby bolo v Uhrách prevedených čo najskôr čo najviac reforiem na sociálnom a politickom poli. V prvom rade však zaviesť všeobecné tajné hlasovacie právo, za ktoré sa Hodža v majstrovskej reči exponoval.

14. decembra

Pád Körbrov. Tento chcel vypnúť poľských ríšskych poslancov z rakúskeho snemu a tým majorizovať slovanských poslancov Nemcami, čo by bolo išlo na ústavnom podklade. Českí poslanci, poťažne česká parlamentná delegácia, sa spojili a vytvorili s ostatnými národnosťami spoločnú frontu na záchranu svojej národnej samobytnosti.

Počuť, že Kramář bude omilostený. Miesto Buriana prišiel Otakar Czernin.

28. decembra

Počúvam, že Tisza pôjde. I to, že cisár sa vraj chce dať korunovať za českého kráľa.

29. decembra

Jedine na tých staniciach, tam vlastne zachytí človek ten zvláštny kolorit vojny. Keď vidí človek ten spech tisícov vojakov veselých i smutných. Valia sa ohromným prúdom, sú zamazaní, ležia na zemi a spia v tých najpodivuhodnejších pozíciách. So slovenskej strany bezpočetné intervencie o protekcie a pomoc.