ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zase sme v novom roku, ten životný obsah dvojnásobnou silou leje sa teraz do duše. A to srdce, to úbohé srdce musí sa triasť, stále krvácať. Naša vnútorná politika nedá sa ani na deň predvídať. Tak sa zdalo, že Maďari budú môcť presadiť myšlienku svojej národnej armády, a naraz celá verejná mienka v Rakúsku vzoprela sa proti tomuto norvegizovaniu ríše.

Česi pokračujú svojou cestou nezvratne bez ohľadu na pravo a na ľavo. Ich politická morálka je niečo docela iného, než bola naša uhorská. Oni idú otvorene a priamo vopred. Nedávno, keď som povedal Staňkovi svoju mienku o uhorskej armáde, hovoril mi, že im ani nenapadá byť proti tejto myšlienke. Naopak, oni budú požadovať pre seba českú armádu.

13. januára

Generálny snem poslancov viedenského snemu i snemov zemských vydržiavaný v Prahe, kde Česi vo vydanej deklarácii zdôrazňovali princíp sebaurčenia národov a hrozili protestom českého národa, keby mierové jednanie malo byť bez českého národa uskutočnené a jasne prejavili, že sú pre vlastný štát; to narobilo mnoho prachu. Tu sa hovorilo, že pražská schôdzka bola pre monarchiu „druhý Debrecín“.

Repík, ktorý sa vrátil práve z Cluje, zo Sedmohradska, sdeľoval, že tam boly rozšírené povesti o veľkej revolúcii v Prahe, o vyhodení kasární a nemocníc do povetria, takže príslušníci nemocných poslali asi 80 telegramov z Cluja do Prahy.

Dnes večer s Hodžom a s Maniu u nás i s Vaidom. Maniu je prvotriedny, vzácny človek. Hovoril, že nie je spokojný s pasivitou, ktorú zachovávajú Rumuni v Sedmohradsku. Že by si žiadal, aby sa už aspoň na kultúrnom poli vyvinula väčšia aktivita. Hodža mu hovoril, že my tiež smútiac sprevádzame tú mlkvosť cintorína, ktorá dnes panuje na Slovensku.

Hodža mi na druhý deň hovoril, že keď už nie ináč, tak treba unás zaviesť väčšiu akciu na družstevnom poli. Maniu nám rozprával, ako vyzerá fronta tam dolu. Práve po tieto dni prišiel odtiaľ Fedor Houdek, ktorý je dnes už kapitánom. Veľká grupa rakúskych politikov žiada nás, aby sme znova vytvorili na podklade údajného testamentu Františka Ferdinanda nejakú novú politickú skupinu. Hodža je rozhodne proti tomu, aby sa robila dáka politická skupina bez Čechov.

15. januára

Prichádzajú určitejšie zprávy o utvorení čs. armády v zahraničí. Niekedy dostaneme do rúk francúzske časopisy, kde vidíme, že zahraničný národný výbor v Paríži pod vedením prof. Masaryka, komandanta Štefánika, prof. Beneša a Osuského — ako i „Matin“ píše — pracuje. Organizáciou poverený bol generál Janin. Táto zpráva naplnila nás ohromnou radosťou.

Česi nezvratne držia slovenskú myšlienku. My hľadíme z našich biednych uhorských pomerov do tejto záhrady, kde toľko mužných bytostí prekvitá, túžobným okom. Keď sedávam s Hodžom, všetko v dušiach preciťujeme. Spolu sa tešíme a niekedy spolu žialime.

Na Tri krále bol svolaný do Prahy generálny snem českých poslancov ríšskych i zemských. Bola tam opakovaná enunciácia Českého sväzu. Cenzúra nedovolila ani reči uverejniť. Čítame ich len pod rukou. Následkom tohoto zatajovania kolujú najdivokejšie chýry po celej monarchii a obzvlášť v Uhorsku. Sdelil mi to jeden uhorský aristokrat v nemocnici.

Vyjednávania s Ruskom v Breste Litevskom hlboko deprimujú i našich českých priateľov. Ešte som ich nevidel v takejto nálade. Po tieto dni pribehol sem intimus Károlyiho D. D., ktorý hovoril, že musel pozatvárať členov kruhu Gallileiho a že v ministerskej rade odporúčal, aby Károlyiho zatvorili a aby mu urobili proces á la Caillaux. Tak D. D. utekal, aby ho nezavreli tiež.

20. januára

Po tieto dni, keď som vyšiel na ulicu, pocítil som chvenie revolúcie. Z desiateho okresu idú vozne elektriky úplne prázdne jeden za druhým. Čo sa deje? — spytuje sa kde kto. Generálna stávka. A hneď bol hlúčok ľudí pohromade a rokovalo sa o desných udalostiach v X. okrese. Bol to zvláštny a dojemný okamih. Tie davy ľudí, ako by sa ich bol zmocnil dáky nejasný nepokoj. Razom nachádzala sa duša v najväčšom napnutí.

Vysadol som na elektriku. Ideme pred hotelom „Bristol“. Zastaví nás húf ľudí. „Dolu, vy páni.“ My všetci musíme bezodkladne vystúpiť. Čo nás čaká? Ozaj revolúcia? Kedy príde?

25. januára

Pomaličky stal som sa hlavným riaditeľom všetkých zábav a koncertov nášho špitála, na ktoré prichádzajú neustále členovia panovníckej rodiny. Je to zaujímavá úloha. Palác kniežaťa Pálffyho má k tomu krásne reprezentačné miestnosti. Včera na koncerte mal som dlhší rozhovor s kňažnou W. Spomínala, že je už druhá veľká stávka v behu, lebo štvrť kilogramu múky na celý týždeň pre jednu osobu je strašne málo. A reku, príčina tejto núdze? Ona hovorí na to, že sú to Maďari. Tých dal nám nebohý cisár prerásť cez hlavu. Pritom hovorí, že terajší minister zásobovania W. svojmu oboru nerozumie a je priveľký maďarský šovinista. A čo je reku s uhorskou armádou? Ona na to hovorí: „To je samovražda s otvorenými očami a my sme všetci proti tomu.“

Z Pešti nám píšu z vysokých maďarských štátnych kruhov, že fúzia strán Apponyi, Wekerle, Andrássy, ba možná i s Tiszom, je prevedená.

1. februára

Sedeli sme s Ant. Štefánkom a s Hodžom v kaviarni. Štefánek došiel z Prahy a ide do Pešti informovať sa o Deníku, o našich pomeroch a o druhých veciach. On hovorí, že charakter je dnes vedúcim motívom v českej politike. Že i ľudia, ktorí nevynikali pred vojnou svojimi duševnými vlastnosťami, ale dokázali sa byť cez vojnu spoľahlivými, zaujímajú dnes popredné miesto v národe. Vždy mi znie v ušiach jeho žoviálny smiech. Má on zvláštny habitus často veľmi srdečného muža. Pritom tá hĺbka myšlienok, ten čistý idealizmus.

Na druhý deň s Hodžom v kaviarni. Rozoberali sme zprávy, ktoré nám Štefánek doniesol z Prahy. Hodža, keď sme prišli na jednotlivých ľudí, poznamenal, že jemu nikdy nezáležalo na popularite a že on preto často briskoval ľudí, ktorí to zasluhovali. — O Prahe Štefánek hovoril, že tam panuje zimničná činnosť v záujme slovenského umenia, vedy a politiky. Keď bola predvádzaná opereta „Slovenská princezna“, i to prebúdzalo záujem širšieho publika. Ináče deje sa základná vedecká práca v náš prospech. Od nás žiadajú do Prahy dôkladné a systematické spracovanie slovenského problému. Hodža stále drží na povrchu otázku „Slovenského deníka“. Hovoril Štefánkovi, že jestli by to s uhorskou vládou neišlo s Deníkom, že by mienili skrze ružomberskú Úvernú banku složiť kauciu pre „Týždeník“, aby sme takto mali v ruke politický orgán. — Štefánek spomína predo mnou, že jedine Hodža ho posunul na politickú dráhu a povolal roku 1905 — 1906 do Pešti, že on mu dal tento duševný smer, že by bez vlivu Hodžu bol pravdepodobne zanikol vo Viedni ako profesor. Keď bol Štefánek s nami, sedeli sme v kaviarni do 12. hodiny v noci a ako nám čas rýchle plynul. Videli sme v duši veľkú, horliacu slovanskú Prahu.

O Živnostenskej banke Štefánek hovoril, že celé vedenie dostalo sa do rúk nášho výtečného priaznivca dr. Preissa. Štefánek vždy spomínal, že ho ešte ako redaktora „Národných listov“ informovával o pomeroch v Uhrách.

2. februára

Mnoho práce s „Českým srdcom“. O „České srdce“ sa veľmi zaujíma Machar. Ohromný shon po uhlí. Nemožno ho za žiaden peniaz kúpiť. Naše zásoby v pivnici strežiem ako zrenicu v oku. Všade panuje veľká bieda. Moja dobrá žena má ruky vyrobené, mozoľovité a tvrdé. Výtečná, príkladná gazdina. Dr. Dérer bol doma na návšteve. Prišiel nazad. Sdelil nám s Hodžom svoje dojmy a skúsenosti. Medzi ľudom je nespokojná nálada. Producent bojuje s konzumentom. Sedliak nenávidí pánov, lebo mu násilím rekvírujú, a tak máme tri skupiny: pánov, sedliakov a proletárov. O politickom sjednotení československom vôbec nevedia Filberger, služný na Myjave, počal nebezpečnú akciu oproti sjednoteniu československého národa. Sbiera protestné podpisy u obecných predstavenstiev.

3. februára

Bol tu dr. Juraj Slávik, podarený mladý človek. Hodža mu hovoril podľa Havlíčka Borovského: „Treba žiť, aby sme mohli pracovať pre svoj národ.“ V nedeľu sme boli na českom predstavení. Bol tam Machar. Pozval som ich na čaj k sebe. V jeho očiach sa demonicky svieti. — Včera v elektrike starý robotník hovoril: „Čo je mne vlasť? Ja nepoznám žiadnej vlasti. Najvyšších desať tisíc — hovorí — tých vypasených válečných zbohatlíkov, treba čo najskôr povešať.“ S mojimi 102 kilami necítil som sa práve najlepšie v jeho blízkosti.

9. februára

Hodža, ja a my ostatní Slováci večerali sme spolu s našimi českými priateľmi v hoteli „De France“. Bratia Češi boli vo veľmi dobrej nálade, lebo povalili Seidlera.

Núdza o mäso. — Demisia Seidlera nebola prijatá, ale jeho dni sú spočítané. Dnes som sa shováral v parlamente s Poliakom Michejdom.

Hovoril mi, že staré poľské porekadlo: „Poliak, Wengier, dwa bratanki“ nevzťahovalo sa na maďarských, ale na slovenských zemanov. Cablk mi poslal dielo M. Rázusa „Z tichých i búrnych chvíľ“. Hodža sa o ňom pochvaľne vyslovil. Jeden exemplár venovali sme s našou dedikáciou poslancovi Staňkovi. Bol tu Jožko Rotnágl a hovoril, že v českej sociálnej demokracii počína sa vzmáhať boľševizmus. Habrman má úmysel zaďakovať. K platnosti prichádza Šmeral. Ináč značí dnes cestu v českej politike len rovná čiara. Podľa Hodžu zastupujú vec najlepšie sedliacki poslanci agrárnej strany.

11. februára

Mier s Ukrajinou a tak mier s Ruskom. Na túto zprávu sme všetci skoro ochoreli. Naši českí priatelia boli ako otrávení. Hodža drží v nás ducha.

Včera bol u mňa Kellner od Robotníckych novín. Na pieseň Endlicherovu „Rúbaj, Slovák“ složil Kolísek melódiu a dnes žiadajú slovenskí sociálni demokrati aby bola vytlačená v mnohých exemplároch. Hovoril, že mnoho robotníkov je bez práce.

12. februára

Bol tu Vlado Fábry z Martina. Hovoril, že predaj slovenských kníh sa zvyšuje. Najviac míňa sa spevník Škultétyho, poviedky a malé ľudové knižky.

List od Šrobára, kde mi píše, že keďže sváko Dula je starý a ťažko mu padne cestovanie, že by ohľadne nového predsedu strany pomýšľal na mňa. Ja by som to ovšem nemohol prijať, pretože s Dulom cítim, a za druhé držím za potrebné, aby predsedníctvo strany bolo v rukách juristu. Hodža súhlasí so Šrobárom. Šrobár tiež ťažko nesie našu nemotu a žiada v tomto ohľade zmenu. Najprv konferenciu strany a potom nejakú enunciáciu; ale než by táto vyšla, že by poslal skicu enunciácie nám, aby sme ju tu spolu s Hodžom prezreli. Houdek odporúča, aby sa zaviedly po stoliciach konferencie našich ľudí, aby boli informovaní, pretože nevedia, čo sa deje.

Bože, keď píše o tom československom štáte, tak mi to vždy prichádza ako nejaká halucinácia.

14. februára.

Štefánek sa vrátil z Pešti. Sišli sme sa s Hodžom. Shodli sme sa na tom, že treba zaviesť kultúrnu akciu, a to vydávaním malých kníh pre ľud. Hovoril o Nakladateľskom spolku v Budapešti, ktorý stojí pod vedením dra Ľud. Medveckého. Spolok tento vedel strhnúť na seba obchod vedeckými knihami na Slovensku, na čom sa môžu zarobiť peniaze. Potom zostal Hodža i Štefánek na tom, že predovšetkým postaví sa na nohy „Slovenský Týždenník“. Složí sa politická kaucia, zakúpi sa väčšie množstvo papieru. Štefánek hovorí, že on môže byť v Pešti. Maďari celú národnostnú otázku bagatelizujú. Nová strana kresťansko-sociálna nevzala vraj národnostnú otázku ani len do svojho programu. Hodža myslí postaviť mladého Kompiša na čelo Týždenníka a že on by z Viedne celú akciu viedol listovne.

15. februára

Ohľadne včerajších slov Štefánkových, že v Pešti nás úplne bagatelizujú, sa dnes Hodža v kaviarni vyslovil, že v Uhorsku je vždy dvojaká nálada. Obecenstvo a verejná mienka uhorská dostáva vždy pokyny shora. V Uhorsku robí sa politika takrečeno výlučne pri stole ministerského predsedu. Je možné, že obecenstvo vcelku nás bagatelizuje, ale tam hore veľmi dobre vedia o našich snahách a chcú nás preto zabiť, ináč oni podľahnú.

26. februára

Bol tu Lehocký z „Robotníckych novín“ z Prešporka. Tieto sa tlačia asi v 3.200 exemplároch. Na Hronec do Zvolenskej že budú zasielať asi 800 novým predplatiteľom. Zatým sme boli na večeri s Hodžom a s našimi českými priateľmi. Dohovárala sa akcia ohľadne Národných novín. Štefánek mi píše, že Šrobár nie je spokojný s pokračovaním predsedníctva národnej strany a že stále spomína mňa. Včera ma zachytil Hodža v dlhšej prechádzke a žiadal ma, aby som túto nabídku neodvrhoval, pretože keby prišlo nejaké zrútenie, že by za to bol, aby som prevzal predsedníctvo a aby bolo predsedníctvo vo Viedni. Ja som sa proti tomu bránil. Cítim ťažkosť a zodpovednosť úlohy. Je to ťažké, byť následníkom Pavla Mudroňa.

Dnes vyšla enunciácia o ustavení sa českej štátoprávne-demokratickej strany, v ktorej stojí, že sa posiela srdečný pozdrav bratom na Slovensko, ktorým krutovláda maďarská znemožňuje predbežne verejný súhlas so snahami českými.

Nemecké noviny píšu o ružových vzdušných zámkoch ohľadne vyjednania mieru s Ruskom.

5. marca

Schôdza našich českých priateľov, Hodžu a nás u mňa. Referovali o návšteve u cisára. Staněk žiadal, aby k mierovým vyjednávaniam všetky národy monarchie vyslaly svojich zástupcov v proporciálnom pomere počtu svojich duší, a to nielen z Rakúska, ale i z Uhorska. Nato odpovedal cisár, že ohľadne Uhorska viaže ho jeho prísaha na ústavu, v ktorej nie je reči o národnostiach. Nato mu Staněk odpovedal, že tie národnosti jestvujú a že tento skutočný stav vecí zmeniť nemožno. Noviny prinášajú zprávu, že bol 3. marca v Breste Litevskom podpísaný mier s Ruskom. Silné boje v parlamente ohľadne hlasovania o rozpočte.

7. marca

Poslanec Sedlák mi hovoril, že cisár Čechom vysvetľoval, že síce dobre chápe ich stanovisko, ale že ho v Uhorsku viaže prísaha a že si nemôže pomôcť, a že nebude nič oktrojovať. Rozpočet je odhlasovaný. Slovanský blok sa neuskutočnil, poľské kolo sa rozpadlo. Pre nás Slovákov má to ten význam, že parlament je naším jediným oknom do Európy. Nedávno mi Machar povedal, že sa ho jeden z českých politikov pýtal, či by sa nemala česká politika koncentrovať výlučne len na Rakúsko. Nato že mu Machar kategoricky prehlásil, že bez slovenskej otázky nedá sa viacej česká politika robiť. Ďalej mi hovoril, že keby sa bol snem rozpustil, že Česi hodlali vydať manifest, v ktorom by stálo, že Česi v roku 1526 slobodne volili Ferdinanda Habsburského, že nik z nemeckých poslancov nemá práva do tejto veci hovoriť, pretože táto smluva bola uzavretá medzi dynastiou a českým národom. V manifeste silne sa odvolávajú na utlmený hlas slovenského národa.

Dostal som list z Prahy od Štefánka, zo dňa 4. marca, kde mi píše, že nemožno predbežne Deník, vydávať, teda nech je aspoň Týždeník osemstránkový a politický. Ak by behom leta nastaly lepšie pomery, takže by Deník nasledoval. Ďalej píše, že síce ide nerád z Prahy, ale že pôjde na kraj sveta, keď to bude národná vec vyžadovať. Hlavnou vecou je, že nám bude Hodža žurnalisticky pomáhať, lebo tam je potrebný. Ďalej pripomína, že naše heslo môže byť len Československý štát, nech sa robí čokoľvek, pretože jedine v bratoch Čechoch budeme mať oduševnelých a verných spojencov a podporovateľov. Na iného sa spoľahnúť nemôžeme. Že keby nás niektorá strana česká, alebo politika česká i sklamala, národ český nás nesklame nikdy. Nový veľký tlačiarsky stroj čaká už na expedíciu do Pešti. Hodža spomínal včera v kaviarni pred Vaidom, že dnes vedúca úloha medzi Slovanmi pripadá na západných Slovanov a preto bol za to, aby Česi hľadeli utvoriť silnú alianciu s poľským národom.

14. marca

Mali sme divadelný večierok slovenského spolku „Národ“, za ktorý prevzal som pred policiou zodpovednosť, pretože iba pod touto podmienkou povolila slovenské divadlo. Pre túto príčinu dávam do protokolu „Národa“ oficiálne — šablonovú mienku o našich citoch.

Nedávno dávali v opere po prvý raz Janáčkovo majstrovské dielo „Jenufa“. Vzal som lóžu, v ktorej sedela naša slovenská spoločnosť a dr. Kolísek. Oproti nám sedeli zástupcovia českého sväzu, ktorí nás poctili svojou návštevou, keďže s nami bola aj moja žena.

15. marca

Uhorská vláda vzala českým časopisom postdebit, nesmú na Slovensko, takže dnes je otázka slovenskej tlače najsúrnejším problémom. Týždenník má byť politický, osemstránkový, Kompiš má byť nominálne postavený na jeho čelo, riaditeľom má byť dr. Medvecký. Štefánek hovoril, že v Prahe slovenská konjunktúra stále trvá.

Údajne pri Odese bojovali českoslov. legionári oproti Nemcom a že ich zajali vyše 2000 a že údajne má byť medzi nimi i Bohdan Pavlů. Štefánek hovoril, že českí agrárnici vzali celé vedenie slovenskej veci do ruky. Bože, títo Česi sú celkom iní ľudia, ako my. Samá činnosť, energia, odvaha. Štefánek hovorí, že ľud je radikálne česky naladený. Že i staré ženy chodia k nemu pozdravovať ho za to, že je Slovák.

Budúcnosť sveta bude záviseť od toho, ako sa zadrží západná fronta. Ja sám som osobne dosť deprimovaný. Ukrutná drahota stále stúpa.

23. marca

Na západnej fronte hrmia delá. Z tejto krvavej vlny vyjde nový svet. Zraky celého sveta obrátené sú tam dychtive. Zimničná netrpelivosť zapríčiňuje, že ľudia si driapu noviny jeden druhému z rúk. Napätie, ako ešte dosiaľ nikdy. Hovorí sa, že obranné pásmo Dohody je 40 km široké, ale že oproti plynovým bombám nemeckým niet pomoci. Samé prelievanie krvi, škriepanie zubov. Behom niekoľko týždňov sa rozhodne, či sú Nemci schopní pretrhnúť túto frontu. Po nás by bolo veta. Všetky udalosti skoro každý večer registrujeme v kaviarni s Hodžom, Cablkom a niektorými inými priateľmi. Niekedy sa k nám pridružuje dr. Okánik a dr. Kolísek. Zas sa zamieňajú porady s českými poslancami buď na mojom byte, alebo v reštaurante.

Už sa hovorí, že treba Paríž evakuovať a že Nemci budú z Calais bombardovať Londýn.

28. marca

Bol tu Maniu. Boli sme s Hodžom, s Dérerom a shovárali sme sa o kontemplovanej aktivite našej strany a o tom, že bude treba vzhľadom na zahraničie i pre vnútrozemnú situáciu zaujať stanovisko, zodpovedajúce našim cieľom. On hovoril, že je rozhodne za takúto aktivitu už aj preto, aby sa vzbudil duch nášho ľudu. Že treba urobiť niečo rapsodického. Hlavná vec je, aby celý národ išiel svorne, pretože je lepšie, keď sa národ niekedy snáď aj mýli, len keď je svorný.

Brat Emil v Pešti veľmi mužne a otvorene vystúpil v Národných Novinách a vycítil zástavu organizácie slovenskej národnej strany. Ideálny muž, ktorému verne pomáha jeho oduševnená žena.

Po tieto dni mali sme vzácnu návštevu dra Šámala. Vedeli sme od Štefánka, že on je vedúci člen Maffie. Sedeli sme, on, Hodža a ja v kaviarni „Central“ vo výkladnom okne. Ja som rozmýšľal, či si Šámal schválne sadol so Slovákmi na tak viditeľné miesto z ulice. Hodža predebatoval s ním aktuálne otázky. Ovšem najhlavnejšou otázkou našej diskusie bola tá, aby naši na Slovensku zaujali verejné stanovisko a urobili verejný prejav za československý štát, na zosilnenie našej zahraničnej akcie. Okrem toho jednalo sa aj o tajnosti výroby plynových bomb a o cestách Štefánkových v tej veci do Pešti, ktorého v jeho nebezpečných výpravách máme všemožne podporovať.

Medzitým na západe stále ťažké boje. „Az Est“ píše, že veľká päsť Hindenburgova znovu sa zdvihla a že tento úžasne veľký budzogáň znovu udre na francúzsku frontu a že príde do Paríža nemecká čižma, ktorá tak zatlačí do zeme Eiffelovu vežu, ako steblo suchej trávy.

1. apríla

Angličania bránia do poslednej kvapky krvi Amiens, svoju bránu k moru a Francúzi zas Compiegne, kľúč Paríža. Dnes o inom nemožno mysleť, nemožno hovoriť. Celá Amerika nachádza sa v zimničnom chvení a francúzske a italské noviny donášajú zprávu o utvorení čs. legií v Itálii. V Ríme utvoril sa italský komitét pre československú neodvislosť. Toto spojenie má za cieľ získať sympatie pre Čechoslovákov. Niekedy uverejňujem články v Národných Novinách. Posledne upozornil som slovenskú verejnosť, keď udalosti rútia sa jedna za druhou a keďže každý deň donáša udalosti, týkajúce sa nás bezprostredne, že jestliže my nezasiahneme do ich vývinu, že sa bude rozhodovať o nás — bez nás.

5. apríla

Na západe nemecká ofenzíva zastala. Czernin sa verejne vyslovil proti Čechom a surovo, bezohľadne povedal, že vraj je dosť mizerných Masarykov i vo vnútrozemí. Zdá sa, že to urobil pod dojmom tých veľkých strát, ktoré československé légie zapríčinily Nemcom v Ukrajine. Tiež sa hovorí, že tým chcel korigovať svoje šťastie, pretože sa na jeho miesto spomína Mensdorff-Pouilly.

Dula je tu a hovorí, že veľká porada národnej strany sa nebude konať na sviatky. Je to chyba, pretože týmto spôsobom môžeme snadno utratiť sympatie českých priateľov.

Ja som nadhodil v slovenskej tlači v dohode s Hodžom myšlienku utvorenia „Slovenského srdca“. Slovenské divadlo v spolku „Národ“. Kolísek rečnil. Moja žena bola zvolená za predsedníčku „Slovenského srdca“. Na veľkonočné sviatky mali sme našich na obede.

Vaida mi hovorí, že kombinácia Károlyiho v Uhorsku nie je vytvorená, keďže sa podujal na riešenie národnostnej otázky. Brat Emil v Pešti stále urguje poradu strany a v tlači stále burcuje, aby náš ľud dostal direktívu. Naša cesta je cestou priamočiarej poctivej politiky.

9. apríla

Nápad na mňa v maďarských novinách pre založenie „Slovenského srdca“, kde sa píše, že „Slovenské srdce“, nový slovenský viedenský spolok, má českú chuť a českú vôňu, pretože napodobňuje „České srdce“. Hrozba Slovákom, aby nesadali na lep Čechom.

17. apríla

Po tieto dni bol tu dr. Viškovský. Bol vyslaný Národnou radou z Prahy. Bol mi avizovaný vopred listovne a sišiel som sa s ním pred Burgtheatrom, kde sme mali dlhšiu dobu debatu. Počas svojej prechádzky podali sme si obapolné informácie. Celá schôdzka konala sa s najväčšou opatrnosťou. Milý, úprimný človek. Obodrený na tele i na duši, šiel som večer do kaviarne, sdeliť túto schôdzku Hodžovi.

Zaďakovanie Czernina. Na jeho miesto prišiel Burian. Czernina doviedli k pádu Česi a známy list Clémenceauov. Odpoveďou Čechov na útok Czerninov bola veľkolepá manifestácia celého českého národa, svolaná na 13. apríla do Prahy. Zástupci všetkých vrstiev národa shromaždili sa tam složiť prísahu, že v boji o samostatnosť neprestanú, kým úplne nezvíťazia. Za Slovensko, za oslobodenie Slovákov s Čechmi, rečnil tam Habrman.

Stále chodievam do parlamentu, kde sa schádzam i s Tusarom. Na cisára má údajne najväčší vliv jeho testiná. O cisárovi počuť, že pije, že veľmi zle vyzerá a že ženy majú na neho nekompetentný vliv.

Medzi rakúskymi Nemcami rozširuje sa iredentistická nálada.

20. apríla

Staněk pri poslednej schôdzi u mňa, ktorej sa zúčastnil aj Hodža a iní Slováci a naši českí priatelia, hovoril nám, že agrárna strana musí robiť rozvážnu sociálnu politiku. Na to ich Hodža upozornil, že u nás bude treba zaviesť agrárnu reformu parcelovaním zeme, ako maximum u jedného majiteľa smie byť držba 50 ha pôdy. Staněk podotkol, že oni stoja na tom istom programe.

Hodža bol po tieto dni na Slovensku a rozprával nám svoje zaujímavé skúsenosti. Predovšetkým, že treba vyburcovať našich ľudí zo spánku. Zatým, že na Slovensku úžasne zavládly materiálne záujmy. Pre iné, ako materiálne veci naši ľudia akoby nemali smyslu a že do konca premysleť jednu akciu sú tam schopní len dvaja ľudia, a to: dr. Šrobár a brat Emil. Hrdosť našich ľudí úplne klesla. Dula že chce v najbližšej dobe zaďakovať z predsedníctva strany. Hodža nie je potešený našimi pomermi a že povedal Vlad. Makovickému, že je už najvyšší čas, vydávať časopis, ktorý by našu inteligenciu tisol vpred.

Včera v parlamente mi Tusar povedal, že nedávno od nemeckých poslancov na ríšskom sneme počul také reči, na ktoré povedal: „Pánovia, toto je vlastizrada, ja toto nemôžem počuť.“ Bolo to po uverejnení zprávy o liste cisára Sixtovi z Parmy.

Keď som včera vychádzal z parlamentu, stretol som viedenského advokáta dr. R. a opýtal som sa ho, ako dlho zostane Burian. On na to, aby som sa vraj prv opýtal, ako dlho zostane Karol. A reku, prečo? Ono vraj sa vážne hovorí o abdikácii Karlovej, ako aj o regentstve arcikniežaťa Bedricha a Eugena následkom spomenutého už listu, pretože tu chce vraj panovať Wilhelm.

U Yprov najkrvavejšie boje medzi Angličanmi a Nemcami. Nemci ešte stále čakajú výsledok vojny od ponoriek. Myslia si, ako to píše nemecký dopisovateľ tunajších novin z Berlína, že sa to bude môcť stať v budúcom, alebo ešte v neskorších rokoch. Tak sa zdá, že sa pripravujú na dlhú vojnu.

23. apríla

Zdenko Krno, ktorý slúži na vojenskej akadémii, referoval, že im profesori na akadémii hovoria, že francúzske vedenie je bezúhonné a že Francúzi majú výborné strategické školy.

25. apríla

Výtečný článok od dr. Jána Rumana o aktivite a pasivite. Tam spomína, že do širokých más ako podklad slobodnej organizácie vnikla najnovšie na Slovensku šľachetná myšlienka Slovenského srdca. Som veľmi rád, že táto naša myšlienka nachádza ohlas. Ruman pod pseudonymom Argusa spomína ešte, že robíme najväčší hriech na ľude, keď sa pridržiavame ešte stále tej mĺkvej pasivity. Hodža, ktorý dal k tomuto článku vnuknutie a ako necivil má viazané ruky, je nespokojný s chovaním sa niektorých našich ľudí, ktorí celý tento pohyb našej aktivity zadržujú.

6. mája

Nevládzem všetko sledovať a zapisovať. Rýchle míňa sa deň za dňom, každý deň prináša nové a nové udalosti. Počuť o milionových stratách Nemecka na západe. Chcú dobyť Paríž, potom Calais a urobiť záverečný oheň svojimi delami, strieľajúcimi na 30 km, na Dover, pristáť v Anglii a tak zakončiť vojnu. Najväčšia a nám najhistorickejšia udalosť týchto dní bola oslava 1. mája v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorej bol učinený štátoprávny prejav ohľadne sebaurčenia našich uhorských národností a tak i uhorských Slovákov. Dr. Šrobár tam konečne pred svetom podal verejný ohlas, že Slováci, ako súčasť českého národa stoja na podklade sebaurčenia.

Čistá, ničím nekalená radosť vtiahla do našich sŕdc. Naši českí priatelia sú vo vytržení, lebo sme boli v nebezpečí, že svet nebude vedeť, ako Slováci smýšľajú a českí priatelia budú tej mienky, že sa za svoje oslobodenie nezastaneme. Ja som chodil na žiadosť Hodžu po redakciách tunajších nemeckých časopisov, aby rezolúciu uverejnily, ale jedine „8-Uhr Tagblatt“ mi to urobil k vôli.

Mikulášska rezolúcia bola prvým slovenským štátnickým skutkom za československý štát.

9. mája

Po tieto dni bol som v Pešti. V našej armáde počína sa silne rozširovať boľševizmus. Potraviny chýbajú desne. Od 6 týždňov nedostáva sa vôbec žiadna múka, len náhražky. Bol som v obchode pre goliere, niet ich. Potrebujem oblek, nemôžem ho dostať len na lístok. Bieda ohromná.

Brat Emil pracuje oduševnene na organizácii národnej strany. Catov charakter. Vcelku na Slovensku panuje ešte vždy mlkvosť cintorína.

V Pešti sme mali zasadnutie Nakladateľského spolku, v ktorom riaditeľ Kresák z Tatry banky urobil návrh, že umožní zvýšenie akciového kapitálu spolku o 50.000 korún, keď sa vydajú prioritné účastiny. Oproti tomu postavil sa jeden člen správy, že by to bolo poškodenie starých účastinárov. Jedine energickým vystúpením Hodžu, ktorý odporúčal, aby patričný pán bezodkladne zaďakoval a aby nestál v ceste vývinu, bola vec kladne skončená. Hodža mi potom vo Viedni hovoril, že mu to ten patričný pán do smrti nezabudne.

Týmto činom stal sa Týždenník politickým časopisom a Hodža sľúbil pravidelné príspevky.

25. mája

Zas stojíme pred krvavou povíchricou na západe. Napnutie drží naše duše. Pri našich schôdzkach, ktorých sa zúčastňujeme stále s našimi českými priateľmi, s Hodžom a inými u mňa na byte, alebo v kaviarni, alebo konečne v reštaurácii, o inom nehovoríme, o inom nemôžeme ani mysleť. Nové chýry ustavične držia človeka.

28. mája

Po tieto dni mala byť porada slovenskej národnej strany v Martine. Podľa mienky Hodžu mal by byť náš program asi nasledovný. Všade na Slovensku uskutočniť organizácie s ohľadom na budúce voľby, alebo iné udalosti, a potom i s ohľadom na rozšírenie našej slovenskej tlače, ako to aj brat Emil odporúča. Ďalej svolávať na celej čiare ďalšie ľudové shromaždenia za účelom pripojenia sa k mikulášskej rezolúcii ohľadne otázky zásady sebaurčenia národov. Organizácia strany tak, ako to myslí dr. Šrobár, že by sa vyvolili k boku Dulovi mladší podpredsedovia. Zavedenie národnej dane. Hodža ešte akcentoval protest oproti mizernému návrhu zákona o „všeobecnom“ volebnom práve v Uhorsku, ktoré je všetko, len nie všeobecné. Tento protest by sa mal zakladať na spoločnom postupe všetkých národností v Uhorsku.

Najväčšia chyba u nás je ohromná chabosť. Dnes mi píše Šrobár list, že naši ľudia boja sa dýchať. Ináč u nás okrem cirkvi, kde naši statní farári vyvinujú stálu činnosť a okrem niečo hospodárskej práce bankovej nerobí sa vraj nič. Jedine Muzeálna spoločnosť rozširuje svoje členstvo. Na Slovensku zavládol teror nad dušami.

Noviny dnes priniesly zprávu, že Nemci dobyli Chemin des Dames. V špitáli, kam chodievam okrem cenzúry každý deň, rozprával som sa s jedným niekdajším rakúskym veľvyslancom, ktorý mi hovoril, že keď niekdy s Aehrenthalom porovnávali štatistické výkazy ohľadom dovozu a vývozu jednotlivých štátov a keď videli ten ohromný hospodársky rozmach Nemecka, keď prišiel do reči problém vojny, t. j. na čo by potrebovalo Nemecko vojnu, že Aehrenthal na to hovorieval: „Práve bezohľadná súťaž Nemecka je zárodok vojny.“ Keď som mu spomenul výpovede pána G., že Czernin je buď poloplan, alebo poloblázon, povedal, že viac posledné, ale i z toho prvšieho, lebo vždy krútil „kam vietor, tam plášť“. O Károlyim a Andrássym a o iných maďarských štátnikoch sa veľmi britko vyslovil, že majú úlohy podelené.

Včera večer v kaviarni „Monopol“ bol Hodža, Vajda a naši Slováci. Vajda mi písal, aby som intervenoval za 9 na smrť odsúdených Rumunov, ktorých sviedli agenti provokatéri.

Bol tu ríšskonemecký poslanec Alpers, ktorý chce vytvoriť Sväz stredoeurópskych štátov. Keď som ho upozornil na národnostné pomery v Uhorsku, hovoril, že Nemci nemajú štátnikov širokého obzoru, že oni počítajú s jestvujúcimi a to sú Maďari, a neberú ohľad na to, že moc Maďarov v Uhorsku je len uzurpovaná a dočasná. Môj známy Scheinpflug nedávno v spoločnosti „Leo“ v paláci kardinála primasa Pfiffla, ktorú navštevujú významné osobnosti, hovoril že monarchia mala raison d’etre v stredoveku vydržať nápor Turkov a dnes že by mala mať zas raison d’etre tvoriť prístav malých národov.

Po tieto dni bol som za slovenskú záložňu k vôli agitácii v Prešporku. Drahota ukrutne stúpa. Boly revolty medzi vojskom údajne v Pätikostoloch a v Rimavskej Sobote.

Dr. Dérer hovorí, že keby prišla v Uhorsku boľševická revolúcia, že by mnoho čiernokabátnikov pobili, lebo ľud hovorí, že oni sú príčinou vojny.

5. júna

Úrad svoj v cenzúre stále držím a som šéfom slovenského oddelenia. Mojim námestkom je dr. Dérer.

Z Prešporka počúvam, že tam je zavedené stanné právo a že toto sa rozširuje na slovenské okolité obce, a to z nasledujúcich príčin: Dezercia a chabosť, spolu s buričstvom. Naši zeleninári mi hovoria, že v lesoch okolo Gajár zdržuje sa mnoho dezertérov. To sú tie takzvané zelené bataliony a keď má prísť marškompania na frontu, ráno že je polovička ľudí preč.

Brat Emil mi písal o priebehu schôdze v Martine. Dula zaďakoval a Vanovič tiež. Do konzorcia „Nár. novín“ prišli noví ľudia. Memorandum má sa vypracovať, taktiež žiadosť na uhorskú vládu, aby povolila vydávať úradne pre články Štefánikove zastavený „Slovenský denník“ na začiatku vojny.

Vajda hovoril, že cisár všemožne chce sa sblížiť s ľuďmi uhorských národností. Hodža je rozhodne proti tomu, ako vlani a odôvodnil to v dlhšej debate. Rumuni myslia, že by Česi mali držať tiež dve železá v ohni. Že nemôže pochopiť, že niektorý národ bez zadnej myšlienky robí priamočiaru politiku. U nás bieda stále stúpa, hovorí sa o rekvirovaní bielizne.

10. júna

Týždenník, keď Tatra složila kauciu 10.000 korún, stal sa politickým a donáša výborné články od Hodžu. Sú to články, zabarvené buričsky a človek sa diví, že to vôbec cenzúra povolí.

Noviny donášajú zprávy o Versaillskom programe národností. V schôdzi troch ministerských predsedov, Francie, Anglie a Itálie bolo rozhodnuté, že spojenecké štáty súhlasia s nasledujúcimi faktami:

Poľsko utvorí neodvislý štát s voľným prístupom k moru. Ohľadne Čechoslovákov a Jugoslovanov že spojenecké vlády vyslovujú živé sympatie pre slobodné nacionálne snahy československého a jugoslávskeho národa.

Ďalej donášajú noviny zprávu z Ufy o definitívnom podrobení a opakovaní Sibírie Čechoslovákmi.

11. júna

Prišiel Fedor Houdek z Ružomberka a hovoril o postupe národnej strany, Šrobár je spokojný s vývinom vecí. Na porade bola ohľadne našich politických otázok dosiahnutá úplná shoda. Nekonečne nám chýba „Slovenský denník“.

„Neue Freie Presse“ donáša väčší článok o českej armáde vo Francii, ktorú organizuje Husák. Na jednom dome v Paríži v rue Bonaparte vidno proklamáciu neodvislého českého kráľovstva a povolenie francúzskej vlády k utvoreniu československej armády, že je to vlastne uznanie neodvislosti tohoto kráľovstva.

V článku „Petit Parisien“ píše Paul Ginisti, že o československej armáde vyslovil sa Brusilov, že sa bili ako diabli. Noviny prinášajú zprávu, že vraj čs. armáda v Rusku počíta 150 tisíc mužov.

Dr. Ivanka píše, že ho preložili do Segedina, a že mu nezostáva nič iného, ako 8 krajciarov denne.

Po tieto dni bol som v Prahe na slávnosti Národného divadla. Boly to ohromné ovácie. Hviezdoslav bol všade oslavovaný. Jeho reč v pražskom Pantheone bola plná sily a poetického kúzla. Głombiňski, Conchi, Tresić-Pavišić, Radić a Hribar nás zároveň doniesli do exaltácie. Šrobár mi oddal informácie pre Hodžu. Medzi Jugoslávcami bol i conte Vojnovič, medzi Poliakmi Witos a Tetmajer. Historicky účinkovalo, keď Tresič italsky pozdravil Conchiho a tým preklenul tú vražednú nenávisť, ktorá delila Talianov od Jugoslávcov.

Tieto slávnosti účinkovaly na mňa… Dojemná bola včera slávnostná akadémia, keď chýrny Vojan rečnil: „Horí ohník, horí“ a keď skončil „Tu sme my páni“, alebo keď Destinovej podali naše slovenské dievčatá v krojoch kytku a keď ona pobozkala Štefanu Burjanovú z Ružomberka, vtedy sa mi zdalo, že génius českého národa pobozkal slovenskú opustenú sirotu. Obecenstvo sa po akademii nechcelo rozísť a chcelo počuť reči, z ktorých veľmi zaujímavá bola reč Głombiňského. Na uliciach boly tisíce sveta. Horko ťažko predrali sme sa cez špalier obecenstva, ktorý nám robil nekonečné ovácie, k „Zlatej huse“. Švagrina Vincka, ktorá teraz cestovala do Karlových Varov, mi hovorila, že v tom istom vlaku cestovala jugoslávska delegácia a že na každej stanici bola tak oslavovaná, že jeden Nemec pýtal sa spolucestujúcich, či to snáď cestuje cisár v tom vlaku. Nie, ale Jugoslávci cestujú na pražské slávnosti, — dostali odpoveď.

Ináč som počul, že v Prahe boly všade rozostavené strojné pušky. Ja som rečnil na výlete v Krči, kde som ubezpečil bratov Čechov, že všetci Slováci s vlhkým zrakom a s otvoreným náručím ich čakajú.

Veľkolepé bolo lúčenie s Prahou. Cestou do Viedne na českej pôde všade srdečné pozdravy. To oduševnenie, ktorým žiarila a plápolala celá Praha, nemožno opísať. To musí človek prežiť. Na stanici Veselí — Mezimostí hrala ohromná kapela na trúbach. Započala jednu dojemnú pieseň, a keď sme sa spamätali pri zvukoch tejto večne krásnej piesne „Kde domov můj?“ — vtedy začali sme všetci plakať.

17. júna

Brat Emil bol tu vo Viedni. Shovárali sme sa s Hodžom o všetkých aktuálnych veciach. Vaida bol u Károlyiho intervenovať za tých na smrť odsúdených. Károlyi mu povedal, že intervenoval i za tých nespokojencov v Pätikostoloch. Károlyi hovoril Vaidovi, že mimo svojho patriotického citu si upovedomil, že Uhorsko toľko poskytlo rodine Károlyiovej, že je toľko zaviazaný tejto vlasti, že sa nemôže prizerať, ako ide Uhorsko do záhuby, že je on vstave ísť nielen na Tarpejskú skalu, ale že je schopný urobiť z nej i ten osudný skok. Že je za udelenie práv národnostiam a za vývin demokracie.

Včera došla švagriná z Pešti na pobyt k nám. Oduševnená za národnú vec. Pravá Capkovská krv. Hovorila, že nedávno maďarská vládna politická kancelária pýtala sa brata telefonicky, jestli boli Slováci v Prahe oficiálne, alebo neoficiálne.

Nemci prekvapili svet veľkými ponorkami, ktorými chcú blokovať Ameriku. Noviny stále donášajú zprávy o činoch československého vojska na Sibíri a v Rusku a o ich bojoch s boľševikmi. Zprávy si často odporujú.

18. júna

Núdza o potraviny je nevysloviteľná. Dávku chleba idú snížiť na polovicu. Vo Viedni nervozita. V X. okrese ľud vyraboval malé obchody s potravinami. Lepšie oblečené dámy boly na ulici napádané. Ťažké boje na Piave. Noviny donášajú zprávu, že Čechoslováci sú pánmi Sibírie a že Lenin vydáva manifesty proti našim legiám.

Farár Karol A. Medvecký mi píše, aby som sa ohľadne prenasledovaného farára Kačku obrátil na jezuitu Kolbu, ktorého poznám.

24. júna

Pád Seidlerov. Naši českí priatelia plesajú. Vyzerá to tu v strednej Európe ako vo veľkom kotli, v ktorom všetko syčí a vrie.

Ofenzíva proti Itálii zaviazla. Doviezli do špitála Pálffyho jedného práporčíka, ktorý mal vlasy celkom zelenožlté od chlorpikrinu a ktorý hovoril, že pri Asiagu ich Angličania oklamali, že urobili tak, ako by boli opustili zákopy a keď prišiel so svojím oddielom k samotným drôteným prekážkam, vtedy so všetkých strán ako železný víchor začalo na nich páliť tisíce rán zo strojných pušiek, ktoré malý taký účinok, ako čo by ich boli kosili. Hneď sa hodili všetci na zem, každý hľadal nejakú ochranu. A štvornožky ťahali sa nazad. Zrazu začaly padať plynové granáty, začali sa všetci dusiť a kašľať, on potom upadol do bezvedomia a ďalej nevie, čo sa robilo.

Medzitým prišiel i mladý Ivo Krivoš. Hovoril, že na bojišti stane sa človek skutočnou beštiou, že úplne stratí súcit, a že keď ranení kričia v nesmiernych mukách a že čoby hneď videl vo vzduchu lietať kusy tela, že si pomyslí, nech to čert vezme všetko. Krivoša zasypal granát a našli ho v bezvedomí.

25. júna

V Itálii museli sme vyprázdniť pravý breh Piavy. Ohromná sila mrtvých, ranených a zajatých. Kühlmann hovoril na ríšskom sneme v Berlíne a odvolával sa na grófa Moltkeho, ktorý údajne mal na ríšskom sneme roku 1890 povedať, že najbližšia vojna môže trvať 7, ale aj 30 rokov. Bože, čo to bude? Kühlmann je preca ríšsky štátny sekretár a musí byť preca o všetkom dobre informovaný.

Návšteva Igora Ruppeldta. Je na ukrajinskej hranici.

Protivy medzi monarchiou a Nemeckom. Burian sa vyslovil pred Seitzom a dr Rennerom, že Nemecko nás zradilo ohľadne potravín a že z toho stiahneme konzekvencie. V Pešti 4 mrtví pri stávke. Teraz sa bude stávkovať v celej krajine. Robotnícki zástupcovia žiadajú odstúpenie Wekerleho a skutočnú volebnú reformu.

Hodža v rozmluve s jedným žurnalistom myslí, že v Uhorsku panuje kooperácia Károlyiho s Andrássym a že Andrássy je čakateľom na ministerské predsedníctvo. Hodža nedávno prehlásil jednému maďarskému štátnikovi: „Kedykoľvek sa rozbehnete vo svojich rečiach o demokracii, vždy sa nájdete v salóne Andrássyho.“

Maďari začínajú koketovať s Čechmi a Poliakmi. Stojí to aj v orgáne Károlyiho „Magyarországu“. Tento vyslal sondovať pôdu do Prahy. Hodža napísal článok do „Venkova“, že nikto nestojí v ceste vyjednávaniam, ale že sa nebude vyjednávať s národmi zvlášť, ale so Slovanstvom ríše ako celkom. Zaujímavé je, ako sa sblížily dve kliky: Sylva Taroucca a károlyiovská.

Dnes počuť vo Viedni jediný výkrik: Chleba! Na Slovensku nič nového, po martinskej porade zaspalo všetko. Na šťastie vychádza politický Slovenský Týždenník, do ktorého Hodža píše zrovna revolučné články, šíriac povedomie a nové názory.

Slovenská mládež, aby získala čas, žiada sa veľkým počtom na vojenskú akademiu v Mödlingu. Noviny prinášajú zrovna zprávu, že Čechoslováci dobytli Penzu, Omsk a Tobolsk. Najnovšie počuť, že ruský car bol zavraždený. Čo je vlastne na tom všetkom pravda? Údajne carov brat Mikuláš ušiel na Sibír, že sa tam spojil s Čechoslovákmi a že sa dá vyhlásiť za cara Sibírie.

28. júna

Neuveriteľná je bieda! Stretol som slovenského zeleninára, predtým silného, tučného a zdravého muža. Dnes je kosť a koža. Stratil vraj 45 kg.

Stále chodievam do parlamentu. Vedenie cenzúry oddávam medzitým dr. Dérerovi. Sišiel som sa so Záhradníkom. Staněk a Tusar boli u cisára a žiadali nepolitického ministerského predsedu miesto Seidlera. Malí dlhší rozhovor a poukazovali na to, že Česi sú vo Viedni urážaní. Cisár, že bol veľmi vľúdny, ale hovoril, že vnútorné otázky monarchie nesmú byť pretriasané na europskej mierovej konferencii. Slovinský poslanec Korošec údajne otvorene rozpovedal všetky klebety, ktoré sa rozširujú o cisárovne v Uhorsku. Ďalej vyhlásil, že všeobecná mienka je tá, že Karol je len vazalom Nemecka.

Zpráva o zavraždení cara sa potvrdzuje. Dávno ma už žiadna zpráva tak nedojala. V Kragujevci v Srbsku že sa vzbúril trenčiansky pluk a že bude decimovaný, lebo zabil niekoľko svojich dôstojníkov. Desné!

2. júla

Noviny donášajú zprávu, že vyše milióna Amerikánov odišlo na bojište do Francúzska. Az Est píše, že čs. vojská mašírujú na Moskvu. Arbeiter-Zeitung donáša zprávu o nasledujúcom proroctve: 1. februára 1917 povedal štátny tajomník Helfferich na ríšskom sneme v Berlíne, že Amerika nebude vstave zasiahnuť do vojny. Nato prehlásil nemecký štátny tajomník Capelle: Pre nás môže Amerika postaviť stotisícové vojská, ale ako prídu do Francie? Tie budú najlepšou korisťou našich ponoriek. A dnes hovorí Haase v Arbeiter-Zeitungu: Na amerických transportných lodiach prešly do Francie už státisícové vojská.

Pester Lloyd píše, že Nemecko žiada nielen odzbrojenie, ale aj vydanie československého vojska do rúk centrálnych mocností. Moskevská vláda vraj žiadosť v plnom znení prijala.

4. júla

Hodža mi sdeľuje, že Šrobár je na výsluchu pre mikulášsku rezolúciu a pre Prahu. Hodža sa obáva ďalších následkov pre Šrobára. Oľgu Pálkovú a Oľgu Janoškovú vypočúvali. Idú vraj vyšetrovať aj Slovenky, ktoré boly v máji v Prahe (Burjanová, Makovická, Houdková). Hrdinské dievčatá. Šrobára inkvirovali, ako mohol označiť Slovákov v Mikuláši za vetev českého národa, Šrobár na to odpovedal, že samotní Maďari to o Slovákoch potvrdili, ba niektorí, ako na pr. Hunfalvy, prehlásili o Slovákoch, že sú potomci českých Husitov.

8. júla

Dr. Ivanku presadili z Prešporka do Debrecína, kde bude stále pod policajným dozorom. Listy sa mu budú otvárať. Stalo sa to so súhlasom Szmrecsányiho. Tento žiadal Lehockého, že výraz „čs. vetev“ musí úplne prestať. Proti Šrobárovi vedie sa stále vyšetrovanie. Hodža spomína, že mnoho bude záviseť od toho, či bude proces prejednávaný pred civilným, alebo vojenským súdom. Hodžovi povedal jeden poslanec maďarského snemu, že by sa dala národnostná otázka v Uhorsku riešiť, keby národnosti uznali maďarskú supremáciu.

9. júla

Mäsa nieto, zeleniny niet, zemiakov niet. Tie vychudlé tváre, najmä u žien. Videť v ich očiach ten hladný postreh. Nie raz, keď vstupujem do električky, vidím, ako jedna druhú drgne, keď vidí moju postavu. My na šťastie dostávame stále potraviny z Bukurešti, z majetku ženinho.

Veľké napnutie sústreďuje sa k zasadnutiu ríšskeho snemu. Prichádza zpráva, že Wilson poskytne každú pomoc Čechoslovákom na Sibíri.

12. júla

Večer v kaviarni. Hodža a Rumuni. Debata o veľkej nemeckej ofenzíve, ktorá má dnes začať. Znovu je človek v najvyššom rozčulení a driape noviny z rúk predavačov.

14. júla

Konstituovanie výboru v Prahe. Za predsedu bol zvolený dr. Kramář, za podpredsedov Švehla a Klofáč a za jednateľa dr. Soukup. Usnesené, vydať manifest k čs. národu. Je to prejav suverenity čs. národa.

20. júla

V kaviarni „Landmann“ spolu s niekoľkými Poliakmi. Keď sme im hovorili, ako nás to Slovákov bolelo, keď Poliaci ponad naše hlavy držali s maďarskou oligarchiou, odpovedali nám, že doteraz viedli poľskú politiku stančíci a u nich to bola tradícia. Ale teraz prichádza už vláda demokracie. Ináč vraj i maďarskí honvédi narobili po Haliči také atrocity, že medzi ľuďom nastala ohromná nenávisť oproti Maďarom.

Návšteva šéfredaktora Sísa z Prahy. Shovárali sme sa s ním a s Hodžom o tom, že do Prahy do Národného výboru musíme predbežne za Slovákov dať aspoň námestkov.

Seidler sa pridržiava nemeckého kurzu. Staněk podal celý rad intervencií. Prichádzajú dane, ktoré mi robia mnoho starostí.

Noviny prinášajú zprávu o telegrame Masaryka Pichonovi, kde hovorí, že francúzska vláda bola prvým štátom, ktorý uznal československý štát, ktorý znemožní plány Nemecka ohľadne známych plánov Berlín — Bagdad a ďakuje Francii za jej sympatie. Čechoslováci dobyli Irkutsk.

24. júla

Návšteva Vladimíra Makovického. Človek sa už stáva apatickým oproti vojne. Spomína sa dávka z majetku, kto len môže, posiela peniaze do zahraničia. U bratského českého národa sympatie neutuchajú. Oni chcú všetky vzťahy medzi nami prehĺbiť. Často chodievam do parlamentu. Prinášam informácie od Hodžu pre Sväz českých poslancov a vidím tam našich popredných slovenských ľudí a často sa s nimi shováram. Korošec má veľmi výraznú, zduchovnelú tvár, pekné, markantné, rímske a pravidelné ťahy. Pozdravujem ho vždy po slovensky. Títo ľudia majú práce. Vždy chodí za nimi voličstvo niečo žiadať.

30. júla.

Kňažna pozvala moju ženu na svoje panstvo na návštevu. Na miesto Seidlera prišiel Hussarek, ktorý nám niekedy pomáhal pri umiestení východoslovenského žiaka Janču.

Bol som na večierku, usporiadanom na počesť poslanca Tomáška, ktorý ide do Prahy ako tajomník sociálne-demokratickej strany. Klofáč povedal, že v českej sociálnej demokracii dnes nieto rozdielov. Tomášek krásne povedal, že česká ruka vystretá je z Čiech do Viedne a stále krváca a že je treba dbať plnenia poslania Komenského škôl vo Viedni a podpory viedenských Slovákov.

Nezdar monarchie na Piave veľmi skazil vo Viedni náladu a terajší ústup Nemcov na Marne ju, prirodzene, ešte zhorší. Nedávno bohatý komerčný radca mi vyslovil obavu, z čoho budeme žiť? Vojna môže ešte dva roky trvať a my sme už dnes žobráci.

Ústup Nemcov otriasol úplne ich nádejou, že by boli v stave prelomiť západnú frontu. Abend píše, že sa Američania v južnej Francii tak zariaďujú, ako by mala vojna trvať ešte 30 rokov. Bieda ohromná. Na cintoríne jedna matka predala hrob svojho syna, totiž miesto. Kosti hodili niekde do jamy.

Redaktor Penížek mi nedávno hovoril v parlamente, že vojna môže len tak dlho trvať, jak dlho len bude chceť Amerika.

3. augusta

Stále sťahovanie nemeckého vojska u Soissonu robí ohromne zlú náladu. Staněk hovoril v ríšskom parlamente dľa informácií Hodžu, aby Maďari počítali s novou konsteláciou pomerov. Keď si Maďari sústredia vo svojom štáte len svojich vlastných súkmenovcov, že taký štát sa nebude museť obávať Slovanov. Ako ozvena prišly články maďarských novín. Pesti Napló píše, že túto vec treba veľmi povážiť, lebo že Staněk je Český sväz a že z neho hovorí Wilson. Pesti Hirlap píše, že Maďari vydobyli si Uhorsko od Svätopluka, že nebudú klásť svoja osudy do rúk Staňka a že keď Česi chcú niečo od Maďarov, aby si pre to do Uhorska prišli.

Na Slovensku ešte vždy veľmi ticho. Hodža má myšlienku preložiť Národnie noviny dočasne do Pešti a urobiť z nich deník.

Národný výbor sa už v Prahe utvoril. My, Slováci nateraz môžeme menovať len „držiteľov miesta“. Hodža myslí, aby sa postavil za občianske strany Rotnágl, náhradník Kroiher, za socialistickú stranu Modráček, a nejaký náhradník, za katolícke strany Pilát, náhradník dr. Kolísek. Hodža myslí utvoriť nový nakladateľský spolok, zakúpiť stroje, uzavreť smluvu v tomto ohľade s nakladateľským spolkom v Martine a postaviť tam všetky stroje, lebo sa naskytá otázka, jak dlho budeme môcť zostať v Pešti.

8. augusta

O nemeckom ústupe koľujú zprávy vzájomne si odporujúce. Jedni hovoria, že ústup bol prevedený ideálne, iní zas tvrdia, že Nemci stratili veľmi mnoho kanónov. Jedna vec je istá. Nemci teraz venujú sa úplne len defenzíve a že v tejto môžu vytrvať dlhé roky, až dotiaľ, ako hovoria maďarskí štátnici, kým nenastanú medzi národmi Dohody nepokoje, ktoré povedú k mieru dorozumenia.

9. augusta

Česká agrárna strana je odhodlaná podať ohľadne pozemkovej reformy návrh zákona v ríšskom parlamente.

10. augusta

Talianske lietadlá shadzovaly nad Viedňou letáky. Napätie vo vnútrozemí stále rastie. Nepokoje na všetkých stranách.

Dula mi píše, že by si prial, aby sa budúcim tajomníkom národnej strany stal Fedor Ruppeldt, alebo K. A. Medvecký, ktorí by prevzali redakciu Národných novín, deník. Myšlienka Hodžova stáva teda aktuálnou.

Československé pluky sú už vo východnej Sibíri, kde pracujú s Japoncami.

12. augusta

Zle som raz napísal, že niet nálady. Je nálada. Len jediná myšlienka naplňuje dnes mysle všetkých: Boj o kus chleba. Cez celé noci stoja a ležia starci, ženy a deti na dlažbe pred tržnicou. Nemožno chápať, že národy, počítajúce vyše 150 miliónov duší, donesené sú na kraj záhuby hladom. Len slepý by nevidel tie ubiedené tváre úbohých žien a priezračné tváre hladných detí. Noviny píšu stále o bojoch Čechoslovákov v Rusku. Zprávy si veľmi odporujú.

Noviny donášajú od 14. augusta zprávy, že Anglia uznala Čechoslovákov ako spojencov, bojujúcich v troch svetadieloch. A československý národný výbor ako najvyššie zastúpenie československého národa a komandanta československej armády.

16. augusta

Obava pred štátnym bankrotom. Vo finančných kruhoch sa hovorí o zlých výhľadoch na mier. Benedikt v Neue Freie Presse píše o Anglii, že vtedy, keď prehráva, uzavrieť mier nemôže a že keď vyhráva, tak tedy vraj že nechce.

Počúvam, že od Čechov žiadali osvedčenie loyality, ale že ani v tom páde by nedal Hussarek do výhľadu zavedenie všeobecného a tajného volebného práva v Uhorsku.

Rotnágl je tu. Ide na Slovensko. Oznámil mi, že jestli by mal nepríjemnosť, že by mi depešoval. Hlavnou vecou je, aby sa v desnej apatii urobilo niečo pre zavedenie sekretariátu Národnej rady. Brat Emil bol tu a odporúča čo najsrdečnejšie to isté. Bojí sa, že u nás nastane v organizácii národnej strany úplná anarchia.

Dlhší rozhovor so Staňkom, ktorý hovoril, že cisár Karol nemá vlastného presvedčenia a že, keby sme s ním sedeli tri hodiny, tak by nám všetko povolil.

24. augusta

Keď čítam tie desné zprávy z Ruska, vždy ma zachytí starosť o našu budúcnosť. Kam poženie to všetko, tá rozpútaná náruživosť, ktorá prináša v Rusku na svet nový spoločenský poriadok? Je to ohromné a gigantické. U nás Slovanov všetko ide do extrémov. Nemci, ako hrádzu proti boľševikom chcú postaviť monarchistické pokrajové štáty, ako čínsky múr a sice Finsko, Litvu, Estonsko a Poľsko.

Smutné zprávy dostávam zo Slovenska. Šrobára idú internovať do Ceglédu. Hodža mi práve hovoril, že musíme všetko možné podniknúť, aby bol oslobodený, aby neprišiel o zdravie a život. Šrobár priniesol v československej osloboditeľskej veci najväčšiu obeť, mikulášsku májovú rezolúciu. Vdova Miloša Krnu z Nového Sadu bola tu. Rozpráva desné veci o Srbsku, o denných samovraždách popredných srbských ľudí, ktorí sa nemôžu dívať na hladovanie svojich súkmenovcov a svojich najbližších. Tak vraj žena univerzitného profesora so 7 dietkami vrhla sa do Dunaja.

Bol tu redaktor Lehocký z Prešporku. Smrecsányi mu pohrozil dať ho vojenskému súdu, jestliže bude stále užívať v „Robotníckych novinách“ názvu československý národ, a povedal mu: „S vami nebudeme robiť také extravagancie, ako robili Rakušania s Kramářom.“ Lehocký chváli Modráčka a Štefánka ako spolupracovníkov. Všetky noviny sa rozpisujú o uznaní československého národa Angliou. Nemecké noviny píšu, že československá armáda môže počítať najviac 30-40 tisíc mužov, a že je to kulminačný bod smiešnosti tak pokračovať, ako čo by československé kraje Česka a Uhorska chcely sa už oddeliť od monarchie. Príčina uznania vraj bola celkom iná, že totiž Čechoslovákom v Rusku sa zle vodí a že Anglia chce docieliť, aby Čechoslováci, keď sa dostanú do rúk sovietom, neboli popravení ako rebelanti, ale aby požívali medzinárodnej ochrany, ako príslušníci bojujúceho štátu.

Z Amsterdamu sa telegrafuje, že Amerika nasledovať bude ohľadne Čechoslovákov príkladu Anglie. Berlínsky „Lokalanzeiger“ píše o Čechoslovákoch a pýta sa, čo vlastne Anglia a Amerika s touto bláznivou politikou chce, totiž čo hodlá docieliť uznaním vlády a vojska bez vlasti a bez štátnej moci, ako aj bez štátu. Preca však účet tohoto „svetohistorického nesmyslu“ je vraj ten, aby slúžil ako otvorený list na všetkých českých vlastizradcov, aby vo vlastizrade ďalej pokračovali.

V nemeckých novinách prichádza úradné osvedčenie, kde anglické uznanie zamietajú, lebo vraj československý Národný výbor je komitétom súkromných osôb, ktoré majú mandát jedine vo fantázii Anglie o nejestvujúcej československej nácii. Členovia československej armády budú aj naďalej považovaní za vlastizradcov.

22. augusta

Dražoba ukrutne stúpa. Šaty stúply behom jedného mesiaca o 80%. Dlhé články v novinách o Dürichovi a Masarykovi, o bojoch Čechoslovákov v Rusku.

24. augusta

Rodina z Budapešti u nás na návšteve. Stretávam jedného nadporučíka. Je pri AOK. Hovorí mi, že jestli mám zbytočné peniaze, abych kupoval nemovitosti. Nemci sú úplne v defenzíve.

29. augusta

Schôdzka s našimi českými priateľmi u mňa. Hodža prítomný. Najnovšia debata o federalizácii Rakúska. Konštatované, že rakúska vláda prepásla na počiatku vojny priaznivý psychologický moment v tomto smere. Dnes Slovania nechcú o týchto otázkach ani počuť. I Staněk sa rozhodne vyslovil, že na tieto veci je už neskoro. Debata o budúcej administrácii Slovenska a o slovenskej reči, ktorú srdečne vítajú. Jeden vysoký dôstojník v nemocnici sa mi žaloval, že nešťastná Dohoda nechce uzavreť mier.

4. septembra

Schôzka so šéfredaktorom B. Povedal mi, že v Uhrách prijdú k platnosti nové vlivy. V parlamente sišiel som sa so Zahradníkom. O slovenských hraniciach mi hovoril, že až po Budapešť je jeho devíza a jestli to nebudú Slováci chceť, tak si to vraj vydobyjú Česi.

Smrecsányi z Prešporku poslal svojho intimusa ku Krajňákovi opýtať sa ho, ako by si predstavoval propagandu proti Čechom v slovenskom národe.

Amerika uznala Čechoslovákov. Nemecké noviny prinášajú zprávu, že keď Nemci vtiahli do Kijeva, že Masaryk so slzami v očiach opúšťal toto mesto, lebo vraj videl, že Kijev sa stal kolískou ale aj hrobom československého pohybu v Rusku. Taktiež sa vyskytujú stále zprávy o bojoch Čechoslovákov v Rusku. Už sa píše aj o mierových podmienkach nemeckej ríše.

9. septembra

Na západe prelomili Angličania Hindenburgovu líniu. V nemocnici sa hovorí, že Nemci dostávajú neustále veľké rany. Desné veci hovoria o bojoch na západe.

Hodža mi hovorí, že na Slovensku bola v poslednom okamžiku zakázaná valná hromada Muzeálnej spoločnosti. Že határi, ktorí žiadali legitimácie a rozháňali ľud, nedovolili ju konať. Zdeno a Ivan Krivoš, ako aj Koreň, nadporučíci, mali s nimi výstup. Na druhý deň navštívil vraj Szmrecsányi na automobile Dulu, aby nerobil z celej veci veľkú otázku v novinách. Na to, že mu Dula odpovedal: „Čo ste si navarili, to si aj zjedzte.“

Bol tu Bazovský a shovárali sme sa s Hodžom, o tom, čo sa má robiť teraz, keď nám ide uhorská vláda pri najbližších voľbách vyvoliť niekoľko renegátskych Slovákov za poslancov a dať im hovoriť v mene slovenského národa na uhorskom sneme.

Károlyi vydal otvorený list ceglédskym väzňom, kde hovorí, že mierová politika mala by nastúpiť do šľapají Wilsonovej odpovedi.

Ovšem, že ani Wilson nemôže žiadať takú zmenu v národnostnej otázke v Uhrách, ktorá by protirečila geografickým pomerom a historickej tradícii maďarského národa. Hodža stále tvrdí, že Károlyi je želiezkom Maďarov u Dohody.

10. septembra

Počúvam, že všetci predváleční slovenskí národovci sú popísaní, aby boli internovaní. Noviny registrujú veľké víťazstvo v Sibíri.

27. septembra

Noviny píšu, že Bulharsko sa položilo k nohám Dohody, že bulharský ministerský predseda žiada mier, odpustenie a milosť. Je to následkom toho, že veliteľ solunskej armády, Franchet d’Espery, 16. septembra víťazne prelomil bulharskú frontu. I Burian urobil nabídku mieru. Úplne rozrušení debatujeme o tom s Hodžom, ktorý ale v ničom nemení svoje terajšie chovanie. On je úplne ten starý, hoc vidí blížiť sa uskutočnenie našich spoločných ideálov. Brat mi píše, že konečne sa na Slovensku uskutočnil Národný výbor. Je to hlavne jeho dielo. Je to orgán, ktorý pracuje, reprezentuje a vedie.

3. októbra

Boli sme niekoľko dní v Pešti a keď som prišiel do Viedne, našiel som úplne zmenenú situáciu svetovej vojny a úplne novú politickú konšteláciu.

Kapitulácia (28. septembra) Bulharska prinútila ústredné mocnosti, že ponúkly mier.

Noviny registrujú zprávu, že trojspolok: Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Turecko požiadal skrze švédsku kráľovskú vládu, aby jej vyslanec odovzdal prezidentovi Spojených štátov amerických Wilsonovi nasledujúcu depešu: Rakúsko-Uhorská monarchia, ktorá viedla vojnu vždy len na obranu a ktorá vždy preukazovala náklonnosť učiniť konec prelievaniu krvi, pristupuje v mene trojspolku k prezidentovi Spojených štátov amerických so žiadosťou o bezodkladné zastavenie nepriateľstva na zemi, mori i vo vzduchu a o vstúpenie do mierového vyjednávania na podklade 14 bodov prezidenta Spojených štátov Wilsona.

19. októbra

Prišla Wilsonova odpoveď monarchii, v ktorej sa hovorí, že československý Národný výbor je válčiaca vláda, ktorá má zodpovedajúcu autoritu viesť vojenské a politické záležitosti Čechoslovákov. Prezident teda už nie je v stave vyjednávať ináč, ako jedine pri úplnom zaručení autonómie československého a jugoslávskeho národa. A je prinútený stáť na tom, že tieto národy samy musia sa stať sudcami monarchie pri mierovom vyjednávaní.

Národný výbor v Prahe potvrdzuje rozhodnutie Českého sväzu, ktorým sa všetky vyjednávania ohľadne novozriadenia rakúskych pomerov odmietajú. Národný výbor vyhlasuje úplnú štátnu samostatnosť a neodvislosť československej vlasti. Slováci sú len násilenstvami hatení verejne a otvorene hlásiť, čo je ich vôľa. Bude najväčšou radosťou českého národa, poskytnúť slovenskému národu všetko, čo bude potrebovať ku kultúrnemu vývoju.

20. októbra

Wekerle padol. V novinách stojí, že v Rakúsku panuje cisárskokráľovský chaos. Už i Ludendorff zaďakoval.

28. októbra

Včera som mal ísť do Prahy. Necítil som sa dobre a preto odložil som cestu na zajtra. To všetko, čo sa teraz robí, nedá sa opísať. To sa musí prežiť. Na jednej strane debakl, na druhej strane vskriesenie všetkých nádejí. Chytám sa za hlavu, čo budú robiť Maďari, či vydajú Slovensko a či bude treba okupácie? A kto bude okupovať, Dohoda a či legie?

Bol som v parlamente. Opustené sú tie rozsiahle chodby, a mne prišly na um posledné dni Pompejí.

Cestujem do Prahy v ústrety svetlu. Či už nastáva doba našej slobody? Či nepríde ešte niečo, čo by kazilo našu radosť?

Bože, pomiluj ny.