ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

25. januára

Núdza nás drží; keď idem po ulici, vidím pred obchodmi dlhé rady žien a detí. Jedni čakajú na chlieb, druhí zas na mestské zemiaky. Mnohí celú noc stoja v krutej zime.

1. marca

V každej hodine sa očakáva následkom potopenia niekoľko amerických lodí vypovedanie vojny Amerikou Nemecku. Proti Hodžovi zastavil šéf cenzúry vyšetrovanie, ktoré bolo preto, že u Kramářa pri domovej prehliadke našli list, v ktorom Hodža r. 1908 deleguje Bohdana Pavlů na slovanský sjazd v Prahe a odporúča ho Kramářovi ako dobrého Slovana. Prezidiálny šéf cenzúry (profesor archaeologie) mi hovoril, že sa šéf cenzúry zastáva Hodžu, lebo aj on, aj všetci tu zúrive nenávidia Tiszu a Tisza každý mesiac osobným prípisom urguje, aby bol Hodža so svojho miesta v cenzúre odstránený. Tisza prenasleduje Hodžu stále; zase jeho samotného vynechal z amnestie.

15. marca

Revolúcia v Rusku. Tam všetko praští a v krvavej záplave otvárajú sa nové svety. Car Mikuláš II. zaďakoval.

20. marca

Mali sme veľmi zaujímavého hosťa. S Bethmann-Hollwegom, ktorý prišiel do Viedne, pricestoval i tajný radca prof. Delbrück z Berlína, šéfredaktor veľkej politickej revue „Preussische Jahrbücher“. Mal prednášku v Uranii. Na druhý deň, v nedeľu po obede, zariadil Steinacker schôdzku niekoľkých politikov na počesť Delbrücka, u mňa. Bol tam Hodža, Vaida a niekoľko profesorov z univerzity, ako aj šéfredaktori viedenských novín. Prišli sme na pozíciu Tiszovu. Delbrück hovoril, že je otrasená, pretože Hindenburg chcel zaviesť jednotnú zásobovaciu frontu a Tisza bol proti. Mienka Berlína ohľadne maďarských štátnikov je dvojaká. Apponyi i Andrássy chodia do Berlína a tam sa podlizujú. Mnohí síce hovoria v Berlíne, že jedine múdra národnostná politika je tá, ktorú robia Maďari, iní zas hovoria, že to boli Maďari, ktorí svojou nacionálnou politikou vyvolali vojnu so Srbskom a Rumunskom.

Delbrück robí dojem človeka osvedčeného a tolerantného. Hodža podal dlhší referát o položení v Uhrách. Poznamenal, že Uhorsko, ak zostane vo svojej terajšej forme, bude aj naďalej Macedoniou Europy. Celú debatu viedol Hodža. Delbrück priznal, že Maďari majú v monarchii prevahu. Rakúsko že nemá štátnikov. Steinacker plaidoval za uhorských Nemcov a prehlásil, že maďarizačnej politike treba vytrhnúť dračie zuby. Ja som odovzdal Delbrückovi ohlas seniora z Novohradu Okoličániho ohľadne maďarizovania slovenských cirkví. Delbrück nepatrí k anexistom. Hovoril, že poľské kráľovstvo zostane pod nemeckým protektorátom len ako hospodárska oblasť. Ináč že bude s Rakúskom. Po rozhovore odišiel k Czerninovi.

23. marca

Telefon hlási hotel „Bristol“. Je tu Stere. Cestuje v diplomatickej misii od Mackensena k Czerninovi a do Berlína k Bethmann-Hollwegovi. Hovoril mi, že ťažko dostal telefonické spojenie a že si myslel, že som áreštovaný. Sišli sme sa potom u nás. Podal nám zprávy o tom, že Rumunsko chcú podeliť. Moldaviu chcú dať Rusku, Dobrudžu Bulharsku a ostatok Rakúsko-Uhorsku. Že mu Czernin povedal: „Nám je milšie susedstvo Ruska než Rumunska.“ Hodža prítomný.

Stere a Vaida na všetko pristanú, ale nepristanú na rozdelenie Rumunska. Ani pridelenie Dobrudže k Bulharsku nepripustia, pretože by bolo spojené s Ruskom. Hlavné je, aby Rumunsko nebolo rozdelené a nebola mu vzatá možnosť rozvoja. Ide aj k Ludendorffovi. Zatým rozprával rôzne veci o vojne s Rusmi. Stere ako znalec pomerov v Besarabii a vôbec ruských pomerov, hovoril, že revolúcia iste znamená ohromné oslabenie Ruska, pretože pôjde do extrémov. Revolucionárov ruských považuje za doktrinárov. Hovoril, že mal roku 1905 účasť na celokrajinskej konferencii revolucionárov v Kyjeve. Mesto bolo raz v rukách vládneho vojska, raz v rukách revolucionárov. Títo sa celú noc radili a v každom okamihu boli v nebezpečí, že Kozáci s nahajkami prídu a zajmú ich. Ráno okolo 4. hodiny znechutený odišiel z porád, pretože celú noc radili sa o tom, či sa má revolúcia zastaviť na hraniciach Ruska, alebo či sa má pracovať, aby prešla do iných štátov, aby všetko pochovala pod svoje rumy. O hodinu potom zajali Kozáci všetkých.

Apponyi sa s ním veľmi briskne shováral, že v Rumunsku žije 100.000 Maďarov, ktorých rumunštia. Povedal mu: „My nehľadáme vaše spojenia, my víťazíme na všetkých frontách, teda budete ticho!“ Stere mu povedal: „My ale nebudeme ticho!“ — a s tým odišiel preč.

7. apríla

V novinách je referát o Steedovi, o jeho pláne rozdrobenia monarchie.

11. apríla

Stere, idúc zpäť do Berlína, bol vo Viedni. Mali sme u mňa konferenicu. Bol tam gróf Gallen, Vaida, Hodža a niekoľko aristokratov. Uprostred debaty vyskočí zo svojho miesta rozhorlený Stere. Pekná, silná postava, čierne blyštiace sa oči, umelecký účes, výrazná tvár. Napravo štvorhranná, plná energie tvár grófa Gallena, pripomína Petöfiho. Za tým Vaida a priezračná tvár nášho Hodžu.

Stere obrátil sa s veľkým patosom na Gallena a hovoril mu rozochveným hlasom: „Alebo vy budete mať toľko energie a rozriešite otázku malých národov Európy sami, alebo zahynete!“

1. mája

Celá pozornosť tunajšej verejnej mienky sústreďuje sa na ruskú revolúciu. Rozluka medzi provizórnou vládou a robotníckou radou je veľká. Miljukov je stále dezavovaný.

Dnes mali sme na svačine aristokratky. Pri Kolískovom speve piesni „Belehrad“, dcéra nádvornej cisárovny, grófka Marianna Thunova, jedna z krasavíc Viedne, sa rozplakala. Rozišli sme sa v nálade. Moja žena sa dobre držala, bola jemná, milá, nenútená a rezervovaná.

22. mája

Tisza musel podať demisiu, pretože nesúhlasil v otázke všeobecného volebného práva s panovníkom. Tisza ide do opozície a pevne pridržiava sa tézy, že zavedenie všeobecného volebného práva ohrozuje maďarskú štátnu ideu. Ináče — a to mi potvrdil aj jeden anglický magnát — je naša mienka správna, že celá maďarská opozícia s volebným právom len koketuje. V skutočnosti ani Károlyi, ani nikto z nich túto reformu v srdci nikdy nežiadali.

Práve bol tu gradačský Hodža z Bosny, hovoril, že tam ľud je trávu so soľou a že mnohí umierajú od zoslabnutia.

25. mája

Prišla smutná zpráva: zomrel dr. Miloš Krno. Maďarskí kati ho majú na svedomí. Keď bol posledne tu pred troma mesiacmi, už mal zlomený zrak. Napadla mi jeho nezlomná viera vo veľkú budúcnosť nášho národa. Hodža je v horlivom spojení s českými poslancami. Budú porady s predsedom českého sväzu Staňkom. Čaká sa deň 30. mája, lebo bude konečne otvorený rakúsky parlament.

30. mája

Historický deň. Dnes česká delegácia na rakúskom ríšskom sneme zaujala stanovisko o spojení Čechov a Slovákov. Bolo to veľkolepé, keď všetky rakúske slovanské národy proklamovaly právo na sebaurčenie národov. Česi, Poliaci, Slovinci a Rusíni. Toto je to štátoprávne prehlásenie poslancov českých na ríšskej rade, kde stojí pasus o pretvorení mocnárstva habsburského v spolkový štát slobodných a rovnoprávnych národných štátov a ďalej: „při čemž nelze opomenouti i větve slovenské, žijíci v souvislém celku s historickou častí českou.“

9. júna

Porada u vysokého štátneho rakúskeho úradníka. Hodža viedol slovo, lebo zná uhorské pomery, osoby na rub i na líc. Robili sa poradné návrhy na ministerské kreslá pre grófa Eszterházyho, ktorý je poverený utvoriť nový kabinet.

O Czerninovi nedobrá kritika. Povrchnosť, lenivosť. Keď sme išli domov neskoro v noci, boli sme rozochvení veľkými nádejami.

Jedna vysoko postavená osobnosť mi riekla v špitáli: „Medzi Andrássym a Apponyim niet žiadnych zásadných protiv, oni bojujú jedine frázami jeden proti druhému. Sú to frazéri vieux jeu.“

Účasť Ameriky na vojne veľmi cítiť. Je to ohromná posila mravná a hmotná.

15. júna

Nové ministerstvo uhorské — Eszterházy; Apponyi je dnu. Dotisol sa, prijal mandát od mladíka. My vieme, že oni neurobia pravú volebnú reformu. „Zohriata polievka,“ riekol Hodža. Maďari sa ničomu nenaučili, nič nezabudli.

Slabosť kabinetného šéfa je v tom, že musel prevziať Apponyiho. Eszterházy povedal, že v Maďarsku môže byť len maďarská demokra-

18. júna

Na ríšskom sneme cítiť pulz novej doby. Čo je popri tom uhorský parlament? Spľasol na úroveň malého snemíku.

Tu točia sa dnes veľké kamene; Stříbrný rečnil o biede internovaných pri Hradci, na pochode ta asi 70-ich zabili honvédi, na stranu treba ísť v grupách, na povel kľaknúť. Keď jeden starý pán nemohol vstať na komando, prepichli ho bajonetom.

20. júna

V Uhrách vydal Apponyi maďarizačný rozkaz. Na Slovensku je ticho, Hodža riekol, že je tam také ticho ako v hrobe. Pravda. Nádej na lepšiu budúcnosť má každý. Už Tiszov pád obodril smysle.

21. júna

Dlhá večerná porada u vysokého rakúskeho štátneho úradníka a šľachtica. Naši znovu odopreli lojalitné prejavy. Už po štvrtý raz.

Vaida so svojím mäkkým orgánom, čiernymi očami, z ktorých niekedy šľahá oheň oduševnenia. Nikdy som nevidel človeka, ktorý by sa bol viac ponášal na básnika; človek cele citový, horúci a zas pri ňom Hodža chladný, ostrý ako britva. Ohromná individualita. Obdivujem jeho vonkajší kľud, lebo v celku je nervózny, totiž zodratý.

Napriek svojmu ťažkému postaveniu Hodža vie udržať svoju duchovnú pružnosť, takže často robí žarty. Jeho hrdosť je báječná. Slúži ako vojak, ale nikdy som nezbadal, aby bol hľadal spoločnosť nejakej vysokopostavenej osoby, alebo aristokrata. Naopak, dá sa prosiť, dá sa vyhľadávať. Jeho aplomb v styku s tunajšími štátnikmi hraničí s bezohľadnosťou. A docieli autority, úspechu. Intuitívny, samobytný, nezmechanizovaný bystrý duch.

Jeho ako britva ostrý duch výborne distinguuje a jeho predpovede sa splnily. Jeho politické koncepcie do budúcnosti sú široké; ohľadom budúcnosti nášho národa je tak, ako aj ja, optimistom. Mocný, nezlomný duch, ale intraitable. Pracujúci na svoju vlastnú zodpovednosť.

On nehľadá resonancie verejnosti. Ako rozumového človeka vedú ho sympatie k podobným novotám. Nikdy som nepočul stonania, žaloby z jeho úst. Nikdy poznámku nijakej závisti. Teraz, keď Viedeň počína byť strediskom svetových udalostí, prichádza na pravú koľaj, lebo iste slovenský Wams mu bol priúzky. Viem si teraz predstaviť jeho chýrneho strýka Michala s jeho nevyspytateľnými hlbokými očami, s jeho hĺbkou slovenskej povahy. Milan Hodža nie je nejaká ratolesť rodiny, je to peň sám.

Raz pri debate o deťoch — spomínal — keď som hovoril, že mám malé deti najradšej, keď plačú, lebo vtedy ich vynesú von, že on oproti deťom vo všeobecnosti nikdy necítil zvláštnej náklonnosti, ale že svoje deti nekonečne rád vidí. Jeho pani zriedkave navštevuje Viedeň, je to sympatická pani, seriózna, bodrá, všetka česť, oduševnelá Slovenka.

Je tu jeden bývalý minister uhorský. Hovorí, že socialisti podali tak mierny návrh na volebnú reformu, že Károlyi mal sa vysloviť, že nemôže byť pápežskejší než sám pápež, totiž socialistická strana.

9. júna

Navrátil som sa z Karlových Varov, kam som odprevadil ženu. Nazad idúc, zastavil som sa v Prahe, stál som na brehu Vltavy, videl Hradčany, Karlov most, keď pocítil som celé to kúzlo okršleku, ten zvláštny génius loci, tak zachytil ma pocit oduševnenia a odhodlanosti. I pomyslel som si — cez tú Prahu neprejdem bez toho, aby som nenavštívil našich popredných mužov a budem im hľadieť tlmočiť našu vďaku za prejav českého národa v záujme čs. jednoty. Oddám im — myslím sebe — pozdrav Hodžu. Už prvý človek, s ktorým som sa videl, Jaroslav Kvapil, ma obájil horúcim vlnením duše, národným radikalizmom, neústupnosťou. On je člen Národnej rady, ktorá stojí, ako nám to Udržal riekol, na stanovisku najväčšej intransigentnosti. Verný môj sprievodčí bol Anton Štefánek. Večer. Kaviareň u „Zlatej husi“, väčšia spoločnosť. Herben, nekonečne múdre oči. Stříbrný, muž s ohnivými očami rozprával, ako bol predseda Staněk u cisára.

Cisár totiž, keď prišla reč na Slovákov a keď mu Staněk neobalene riekol, že sú odhodlaní previesť to, čo bolo obsažené v enunciácii Českého sväzu, teda aj spojenie so Slovákmi — sa odmlčal…

Na druhý deň videli sme sa s F. Votrubom.

Po obede sme šli so Štefánkom na návštevu k Švehlovi. Toto má byť rozum agrárnej strany, veľký organizátor. Oddal som mu pozdrav Hodžov a radosť slovenského národa v očakávaní lepšej budúcnosti. Zahučaly, reku, radosťou tie slovenské hory, tie slovenské lesy…

Široká, mohutná lebka, celá impresia energie. Z jeho reči sála odhodlanosť, sebavedomie.

My sa nebojíme — hovorí — žiadnych miliardárov, — my to všetko zdržíme, znesieme.

Upozornil ma, ak by uhorská vláda začala dáku protiakciu oproti čs. jednote, aby sme im to hneď oznámili, aby to mohli vo Viedni paralyzovať. Hovoril som o našej kultúrnej slabosti v pomere k českému národu. On povedal, že on vzhľadom k Slovensku musí sa vžiť, čo sa týka českého ponímania našich pomerov, mnoho, mnoho rokov nazad. Oni musia u nás začať obrodnú prácu ako učitelia. Shovárali sme so o práci organizačnej.

Vychádzal som pod dojmom veľkého muža, významnej osobnosti. Návšteva u Jonáša, šéfredaktora „Venkova“. Žiadal články o Slovensku. Veľký záujem o naše záležitosti. Odtiaľ k Mattušovi. 81ročný, duchom bodrý starec. Len aby to všetko (akcia za čs. jednotu) malo praktický význam, znamená to ovšem vypovedanie vojny Maďarom, no, však nám boli vždy nepriateľmi. Opytoval sa, či to už nie je vôbec neskoro, či maďarizácia nepresiakla už všetky triedy. Uspokojili sme ho. Tak hovoril: Teším sa môcť pozdraviť tých vašich na Slovensku. Na druhý deň mi spomínal Štefánek, že starý pán bol veľmi dojatý. Štefánek mi hovoril, že dnes v Čechách hľadia hlavne na čistý, nezvratný, nezlomný charakter.

Odišiel som z Prahy ako znovuzrodený. Všade a s mnohými národovcami sme sa videli, pocítil som, že v Čechách je radikálne odhodlanie, ktoré diktovalo náladu českej delegácie na sneme, že národ povedomý si je dosahu doby. Všade smelosť, oduševnelosť. Všade bolo cítiť mohutnú tepnu českého srdca. Takýto národ nemožno zabiť. Hodžovi podal som referát, oddal pozdravy. Tešil sa.

K povesti, ktorá vznikla v Prahe o jeho — vraj — prílišnej rezervovanosti v politických otázkach, vyrozprával mi Hodža tento príbeh. Hlásila sa mu návšteva vizitkou X. Y., vicekonzul, o ktorom jakživ neslýchal a — hovoril s ním síce, ale veľmi, veľmi rezervovane. Vicekonzul sa vrátil do Prahy a sťažoval si na Hodžovu rezervovanosť — Hodža ovšem nemal zdania, že vicekonzul bol členom a dôverníkom Maffie. Hodža hovoril o politike s Udržalom a Staňkom a pokladal za zbytočné hovoriť s jemu neznámym c. k. vicekonzulom.

18. júla.

Zdá sa, že sme my našou nabídkou mieru bez anexie a odškodného podpálili Nemcom strechu nad hlavou, lebo Bethmann-Hollweg — šiel, prichádza Michaelis.

V tieto dni navštívil som zase v Berggasse sekretariát agrárnej strany. Tajomníci sú Seďa a Stoupal. Seďa, originálna hlava tragéda, rval a bil sa pre intervencie s húfom českých prezpoľných ľudí. Hlavne osvobodenie od vojenských služieb a tisíce rozličných sťažností. Seďa i Stoupal, tento posledný veľmi hladký, nadaný človek, hovorili mi o svojich výkonoch. Veľké veci, nemôžem to všetko sem registrovať.

21. júla

Porada u mňa. Staněk, Udržal, Sedlák, Hodža, Dérer, Ivanka. Jednalo sa o hranice Slovenska. Za južnú hranicu bol ustálený bezpodmienečne Dunaj, toto naše more. Ohľadom slovenčiny bolo dohovorené, že český sväz vo svojom najbližšom verejnom osvedčení zasadí sa hneď za bezodkladné práva slovenčiny v Uhrách a síce podobné chorvátštine v Chorvátsku. Materiál k tomuto prejavu máme podať my.

Tam shromaždení českí poslanci hovorili, že vplyv slovenčiny na češtinu bude blahodarný. Vôbec celý dosah čs. jednoty že bude ohromný. Udržal akceptoval, aby sme očakávali ťažký odpor Maďarov, ktorí majú svoje želiezko aj v Dohode a tým aj pri mierových vyjednávaniach, že Maďari i v Stockholme pracujú ohromnými peniazmi.

Poslanec Sedlák je veľmi skeptický, úfajme sa, že naše nádeje prevedú — ale jeho skepsis bola cele zjavná. Ako hosť bol u nás i Rotnágl z Prahy.

Udržal, tichý a rozvažitý, vždy veľký priateľ Slovenska, neústupný. Sedlák, muž starý a dobrák, ktorý ovšem netrpí ani tieň ilúzie. Staněk ako predseda, opätovne sa presvedčil, že bez predporady s nami sväz nepodnikne nič.

Často chodievam do parlamentu, nedávno dlhší rozhovor so Šmeralom, dojem bystroumného človeka. Ďalej s poslancom Nemcom, sympatický človek. Hovoril, že dá sociálne-demokratická strana pokyn na vyslanie nemaďarských národnostných sociálnych demokratov na kongres do Stockholmu.

Rozhovor s Kalinom. Človek oduševnelý a smelý. Zas v kaviarni „Centrál“ u českého žurnalistického stolu, kde je mienka, že jestliže by dnes opustili Česi myšlienku sjednotenia čs. národa, že by s tým spáchali samovraždu.

Aby sa otvoril vo Viedni spoločný český orgán pre slovenské záležitosti… Podvečer u Machara: len odhodlanosti. — Hranice Slovenska myslí si po Vacov a po hornú Tisu.

24. júla

Zaujímavý rozhovor s vysokým anglickým aristokratom. Jeho mienka o enunciácii Sväzu. Škoda by vraj bolo tej krásnej slovenskej reči; tej literatúry a potom vraj práve Slováci svojou centrálnou polohou medzi Čechmi, Poliakmi a Rusmi sú designovaní na významnú historickú misiu. Slovenská panenka má razom mnoho vohľadačov.

Dr. Ivanka donáša zaujímavé zprávy o kaptácii benevolencie ohľadom ľudovej strany od maďarskej vlády. Naši ľudia prijdú do ťažkej situácie. Kolísek cestuje k Hlinkovi pre informáciu. Ako počúvame, je Hlinka rozhodne za čs. jednotu.

Návšteva brata Emila z Pešti. Hovorí, že stanovenie hraníc Slovenska inklusíve Vacov — Miškovec je nemysliteľné. Najnovšie poslanca Blahu denuncovali, akoby chcel pracovať so sociálnymi demokratmi na republikánskych myšlienkach.

4. augusta

Návšteva našej priateľky kňažny. Jej mužovi na cestách po Uhrách hovoril jeden významný Nemec, že by sa lepšie vynímalo, keby v nádhernom hrade budínskom sedel Hohenzollern.

Večer s nemeckými žurnalistami v kaviarni. Hodža prítomný. Jeden z nich bol v Záhrebe; že tam dominuje myšlienka, spojenia všetkých Jugoslávcov.

Po tieto dni u Tusara v parlamente. Tusar presvedčil sa v Stockholme, ako veľkolepe pracuje maďarská tlačová kancelária. Ináče v meste bieda, ktorá vyzerá z hladných očí.

10. augusta

Včera večer v kaviarni „Európa“ s Hodžom, s jedným bývalým našim americkým konzulom Slovincom. Amerika má silne zasiahnuť do vojny. Vo Wilsonovi sa vidí najbezpečnejší nepriateľ monarchie.

24. augusta

Bol som na Slovensku, v Martine a v Ružomberku. Urobil som cestu v dohode s Hodžom… V Ružomberku sa dr. Šrobár s Hlinkom pomerili pod istými podmienkami, ktoré Hlinka prijal. Hlinka ohromný impresionista, u Šrobára najoptimistickejšia nálada. Plný odvahy, iniciatívy. Hlinka založil v Ružomberku tlačiareň; spomínal som Šrobárovi, že treba šíriť v masách myšlienku Cyrilo-Metodejskú, o ktorej sme sa mnoho shovárali s Hodžom. Šrobár, tak ako aj Hodža, cíti potrebu slovenskej tlače. Hovoril, že jestli by nebolo možné postaviť „Slovenský deník“ na nohy, že on chce spolu s Hlinkom vydávať časopis. Večer s Hlinkom. Plný ohňa, schudol, senzibilný, nervózny. Osvedčil sa, že vďačne príde na akúkoľvek konferenciu do Viednie.

Rozhovor o prešporských Ľudových novinách. Hlavný cieľ mojej návštevy po dohovore s dr. Hodžom, v Ružomberku bola rozprava so Šrobárom. Sdelil som mu, Makovickovcom a Bellovi naše konferencie s poslancami českými. Ružomberčania stoja tiež na stanovisku, aby do enunciácie Sväzu nedával sa žiaden separatizmus. Držať sa vždy veľkej hlavnej línie.

Šrobár sa má v septembri cez Viedeň vrátiť domov.

Uzavreté to, čo Hodža spomína, zveľadenie slovenskej tlače. Dnes predáva sa v Ružomberku denne päťsto čísel vládnych Slovenských novín. Ľud žiada si dychtive čítať.

Slovensko znepokojuje istý vysoký úradník „méltoságos“ Jekel ohľadom informácie, čo vlastne Slováci žiadajú. V Ružomberku mu povedali, že českú otázku vytvorili sami Maďari na Slovensku svojimi perzekúciami. Bellovi v Tatrách sľuboval veľmi mnoho.

Povedal som im, aby teraz žiadali takú autonómiu, akú majú Chorváti.

Návšteva v Martine. Tam bolo rozšírené, že vraj Maďari dávajú Slovákom — nitrianske kniežactvo. Maďari vysielajú provokatérov, na pr. v Martine bol Duliškovič, Pazúrik. Deprimovaný Škultéty hovoril: „Všetko závisí od zahraničných udalostí.“

Senior Ján M. Hodža hovoril, že u nich v Sučanoch je 50 prípadov hladového týfu. V Martine sišiel som sa s Hodžom. Podal som mu referát o dojmoch ružomberských. Doma, vo Viedni výhľady na lístky na šaty. Práve sme obdržali lístok na mydlo.

Medzitým sa vrátil Hodža, navštívil aj Budapešť. Hovoril, že písal do Ružomberka, aby sosbierané peniaze na slovenskú tlač upotrebily sa predovšetkým na zakupovanie sádzacích strojov.

30. augusta

Porady u vysokého štátneho úradníka šľachtica. Nastúpenie vlády Wekerlovej. Hodža by chcel previesť do jeho kabinetu jedného muža, nakloneného všeobecnému volebnému právu.

O Wekerlovi má Hodža mienku, že nikdy nebude vstave ťažkosti Uhier liečiť starými receptami.

Wilson odmietol pápežovú nabídku mieru s tým odôvodnením, že Nemecko ešte neudalo svoje pravé válečné ciele.

5. septembra

Na Slovensku šarapatí Duliškovič. Bol v Uhorskej Skalici u Okánika.

Návšteva Kolíska.

12. septembra

Návšteva Šrobára, Štefánka z Prahy. Schôdza v kaviarni „Landmann“, prítomní Hodža, Dérer, Ivanka a ja. Doniesli vážnu zprávu. Vydávanie Deníka zabezpečené. Deník majú viesť Hodža a Štefánek. Ťažkosť zabezpečenia papieru. Vládne „Slovenské noviny“ tlačia sa vraj v 20.000 exemplároch. Už píšu, že oni sú Slováci a nie tí druhí, čo boli okolo Slov. deníka.

Štefánek referoval o nálade českej voči Slovensku. Je oduševnená. Celý český národ stojí ako jeden muž za slovenskou myšlienkou.

Knieža Bedrich Schwarzenberg bol u Švehlu hlavne vzhľadom na otázku slovenskú, a to údajne z rozkazu cisárovho. Švehla čo najrozhodnejšie osvedčil sa za sjednotenie Čechov a Slovákov.

Hodža nabídku ohľadom Slovenského deníka prijal, ponechal si zahraničný odbor a vnútorný. Stroje budú zadovážené. Toto Hodža požadoval hlavne.

20. septembra

Je tu Janko Pálka z Lipt. Sv. Mikuláša. Rozprával, aký na Slovensku panuje teror. Štátny tajomník Palugyay vydal rozkaz, aby pri budúcich voľbách tí, čo nebudú vládne hlasovať, boli vyslaní na frontu. Že v takýchto pomeroch je možná len pasivita. Dokazoval som mu potrebu Slovenského deníka a že Hodža najde spôsob povedať ľudu, čo treba. Veľká odhodlanosť u Hodžu, že sa na to podoberá.

23. septembra

Bol som v parlamente oddať Staňkovi naše informácie, preklady maďarských novín atď.

Na radu Hodžovu hľadáme skrze mňa spojenie našej skupiny s poľským parlamentom, event. skrz Romana Zawiliňského. Píšem Škultétymu, Šrobárovi. Píšem Bazovskému pre informácie.

25. septembra

Vaida mi dáva memonrandum ohľadom prenasledovania Rumunov — na vysokopostavené aristokratky.

30. septembra

Každé ráno sedíme s Hodžom a Dérerom v kaviarni „Tuchlauben“.

11. októbra

Konferencia skupiny pre všeobecné volebné právo v Uhrách u mňa. Jednalo sa o tom, kto by mal čeliť nadvláde Maďarov v Rakúsku, konštatovala sa smutná udalosť, že takýchto kruhov v Rakúsku vôbec niet.

Hodža tiež v dlhšej reči tento fakt potvrdil a odporúčal obrátiť sa na strany parlamentárne. V borbe oproti maďarskej klike musíme dostať pomoc nie od vrchu, ale od spodu.

Bola s jednej strany reč o pritiahnutí nemeckého poslanca Wolfa. Osvedčil som sa, že tohoto človeka na svojom byte nemôžem prijať. Hodža ma podporoval.

12. októbra

Poslanec Záhradník ma oboznámil v parlamente s českým r. k. kňazom Svojsíkom z Prahy, ktorý podujal informačnú cestu po Slovensku.

Ohľadom strojov pre Deník nám sdelil, že rotačný stroj a linotypwriter nám dodá redakcia „Venkova“.

V Martine ukazoval Dula Svojsíkovi list od popredného advokáta, aby na kongregácii Dula, ako predseda, priznal, že sme s Čechmi jeden národ, ale aby protestoval oproti sjednoteniu a aby prízvukoval integritu koruny sv. Štefanskej.

Včera bol u mňa na konferencii pre volebné právo, konanej v prítomnosti Hodžovej, jezuita, intimus cisárov. Vypracoval nový plán ústavy. Pre Rakúsko federatívny, pre Uhorsko centralistický. Česko, Morava, Sliezsko jeden z „Bundesštátov“. To by bolo viedlo k veľkému Uhorsku. My sme mu riekli, že nemáme nič oproti maďarskému ľudu, len oproti režimu.

Kolísek, ktorý bol prítomný, sa opýtal, prečo dávajú Maďarom tak ohromné výhody? „Za to, že bojovali,“ riekol jezuita.

Steinacker varuje pred junctimom medzi volebným právom v Maďarsku a povolením samostatnej maďarskej armády, ale jezuita je jezuita. Ten človek by sa dal spáliť za svoje presvedčenie.

27. októbra

Poľským kráľom sa má stať Karol. Týmto spôsobom, že stane sa slovanským kráľom, Maďari sú ukrutne proti tomu. Za Čechmi vraj chodia, aby vydali osvedčenie lojálnosti a že im za to sľubujú väčšinu v Rakúsku. Včera tu bol Em. Lehocký z Prešporka a žaloval sa, že ťažko bojujú ohľadne Robotníckych novín. Zaujímavé veci povedal o národnom prebudení Slovákov na hranici moravsko-slovenskej. Včera sme sedeli u mňa; boli prítomní: Udržal, Staněk, Kolísek, Dérer, Lehocký, Klofáč, Sedlák, Ivanka, Hodža a ja. Kolísek referoval o svojej ceste po Uhorsku.

Pred týmto povedal Udržal v ríšskom sneme ostrú reč proti svetovej preponderancii Nemectva. Oproti tomu, aby v ríši panovala menšina. Kolísek spomenul tiene a svetlo svojej cesty. Poukázal na odhodlanosť mnohých katolíckych kňazov k spojeniu s českým národom a zas na odpor proti tejto myšlienke. I poznámky mnohých kňazov, že všetko je ateistické, čo pochádza z Prahy. Zaujímavú odpoveď dal na to poslanec Sedlák. I Udržal sa k nemu pripojil, že oni neforsírujú veľké reformy na cirkevnom poli. Krásne poznamenal poslanec Udržal, že Česi sú ohľadne slovenskej veci v každom ohľade odhodlaní k obetiam. Pritisnite vraj prst, ako na elektrický gombík a my vám pôjdeme na pomoc.

Lehocký referoval o mienke ľudí na spojenie s Čechmi a konštatoval, že okolnosti sú priaznivé i so zprávami, ktoré mu o tomto došly. Účastníci debaty prejavili nad tým spokojnosť.

Klofáč povedal, že jestvovanie slovenskej reči je ohromné plus pre obrodenie českej reči. Česi mienia na maďarskú oligarchiu prudko útočiť, a to už v najbližších schôdzkach delegácie, ktoré budú vo Viedni.

V týchto poradách hlavné slovo viedol Hodža. Odporúčal tiež, aby Česi sosbierali materiál aj od uhorských Nemcov, ktorí sú tiež odnárodňovaní. O Jugoslávcoch: žiadajú etnografické pásmo až k samému Prešporku. Československá mapa Nár. listov že vzbudila víchor maďarských protestov. Hovorilo sa o Károlyim. Károlyi je na oko priateľom Ententy. Všetkým ľuďom musí byť strhnutá náličnica, pretože oni pracujú za svoje triedne záujmy. Károlyi má veľký vliv na cisárovnu Zitu. Dynastia sa naďalej silne opiera o Maďarov. Vidíme to z koncesie národnej armády uhorskej. Znovu sme sa dohodli sísť sa o dva týždne.

Keď odchádzali, obdivoval Klofáč moju slovenskú sedliacku izbu.

30. októbra

Porada u vysokého rakúskeho štátneho úradníka, šľachtica. Hodža podal informáciu o pomeroch. Boli sme tam s Rumunmi. Naše obavy sa splnily. Tisza sa slízal s Wekerlom a volebnú reformu spotvorili tak, že to, čo udávajú, je hotový bluff. Vojaci, vyznamenaní krížom kráľa Karla, majú dostať volebné právo.

Včera sme sedeli v kaviarni „Landmann“. Prišli tam z Prahy inž. Pfeffermann a dr. Heidler. Mnoho sa hovorilo o straníckych veciach českých.

Dnes spomínal Hodža, že naši ľudia mu neodpovedajú ohľadne k jeho dotazu o Týždeníku, ktorý by chcel postaviť zase na nohy. Túto ležérnosť našich ľudí menuje on oblomoštivnou a spomína, že to je práve najväčšia ťažkosť našej spolupráce s Čechmi. Na jednej strane exaktnosť ako stroj a na druhej strane impresionizmus a povrchnosť.

14. novembra

Lenin, či Kerenský? V tomto dnešnom víre jedna zpráva naháňa druhú a drží dušu v napätí.

16. novembra

Nepriateľská vládna tlač slovenská nabýva vždy viac a viac terénu. Kalendár maďarónskej „Našej zástavy“ v Prešove ide sa tlačiť v 10.000 exemplároch. Hodža považuje za najväčšiu nutnosť obnoviť vydávanie „Slovenského deníka“, úradne zastaveného počiatkom vojny. Hlavná ťažkosť je, že niet papieru. Hodža chce odpomôcť tým, že by bral hladký papier na hladký stroj, Štefánek má odísť po tieto dni z Prahy do Pešti započať predpráce.

19. novembra

Boli sme v parlamente. Ďakoval som Staňkovi za jeho mužré osvedčenie v záujme Slovákov. Hovoril mi, že sa nevie ubrániť maďarským žurnalistom, zvedavým, či to vraj Česi mienia seriózne, a že dostal mnoho pozdravov z Čiech. Sedlák mi zas sdelil, že po celom Česku majú teraz začať prednášky a večierky o Slovensku. V novinách stojí, že v pešťskom parlamente odpovedal Wekerle na útok českých poslancov proti Uhorsku. Tvrdil, že národnosti v Uhorsku majú vraj úplnú rovnoprávnosť, a to v škole, v cirkevnej autonomii a že sa proti týmto útokom ohradzuje a že im vraj: „nepripisuje zvláštneho významu.“

30. novembra

Často, skoro každý deň chodievam do ríšskeho parlamentu. Včera mi tam Staněk hovoril: „Choďte, aby vás maďarskí konfidenti nevideli so mnou.“ Ale mňa to len vábi a láka tam neodolateľnou silou. Včera sme sedeli s Hodžom a s Udržalom. Hovoril, že podá dotaz na Wekerleho, ako na gentlemana, či je dobre informovaný o národnostných pomeroch v Uhrách, keďže tak v sneme hovoril. Dr. Adolf Stránský mi zas hovoril, že vo svojej reči bude destinguovať medzi maďarskou oligarchiou a maďarským ľuďom, ktorý so Slovákmi dobre nažíva. Udržal hovoril o výdatnej pomoci pre naše kultúrne snahy.

6. decembra

Obdivujem bodrosť a odvahu Čechov v nasledovaní vytknutého cieľa. Oni nepoznajú taktizovania, kompromisov.

Bol tu Dula. Išli sme večer do kaviarne „Landmann“, kam prišiel Hodža, Staněk a Sedlák. Česi boli veselí a bodrí. Shovárali sme sa o našej zahraničnej propagande, o ktorej vyslovili sme svoj obdiv. Posledne, keď boli u Czernina, Sedlák referoval, že Udržal prerušil Czernina v jeho slovách a povedal: „Excelencia, my nechceme váš systém, my chceme vás.“ Starý sváko Dula bol od radosti celý bez seba. Na tomto mieste sme boli, kde sme niekedy sedeli so Scotom Viatorom. Zaujímavé boly reči českej delegácie. Všetky svoje referáty od prava na ľavo zahrotili proti propagande Maďarov. Maďari stratili koncepciu. Oligarchia maďarská stratila náličmcu falošného liberalizmu, parlamentarizmu, ktorú im strhli Česi na základe neustáleho informovania Hodžu a nás a iných jeho slovenských spolupracovníkov. Aj maďarské reči na delegáciách na obranu maďarstva boly vlažné a slabé, postrádajúce podkladu pravdy.

No, reku, sváko Dula, takto vyzerá tu nálada v českých kruhoch. Títo ľudia smejú sa všetkým vyhrážkam Pešti. Títo sú iný materiál, ako naši. „No, veď dobre, po tom, čo tí dokázali, som ani iné nečakal.“ Na druhý deň sme boli všetci zas v hoteli „De France“, na večeri. Tam nám poslanec Staněk sdelil, že v budúcich dňoch pôjdu k cisárovi a on že cisárovi povie, že pretože Slováci nemajú prístupu k prestolu, že teda on v ich mene chce informovať cisára o ich politickom a kultúrnom stave.

To je veľká vec. Čestní ľudia. Ako opísať tú náladu, s ktorou chodievam z týchto večerov? Ono to vibruje v srdci, v celej vnútornej bytosti. Krásny akord veľkých nádejí.

7. decembra

Bol tu riaditeľ Rudolf Pilát. Je oslobodený a ide do Prahy. Včera sme sedeli v kaviarni „Landmann“, Hodža, on a ja, a hovorili sme, ako si predstavujeme skoré zasiahnutie českých priateľov do našich hospodárskych pomerov. Hodža predovšetkým vytýčil potrebu bezodkladného založenia pozemkovej banky, ktorá by slúžia ako krystalizačný bod i pre naše hospodárske a úverné družstvá. Poznamenal, že dr. Preiss súhlasí s touto myšlienkou. Hodža kladie dôraz na to, aby nová slovenská agrárna banka vzala do ruky budúcu parceláciu spolu s organizačnou prácou na vidieku.

12. decembra

Jerusalem dobyli Angličania. Musela to byť pohnutá chvíľa, keď prvý lancier šiel do mesta. Tradícia križiakov.

Pomery na potravinárskom trhu sa vždy horšia. Pešť a Salzburg sú od niekoľko dní bez plynu. Česi idú nezvratne svojou cestou ďalej. Včera som sa stretol na električke s Ad. Stránským. Vedenie českej politiky nachádza sa dnes v rukách českých roľníkov. Švehla, Udržal a Staněk sú ľudia, ktorí bez každého ohľadu idú za cieľom.

V Uhrách veľmi sledujú tých členov komisie, ktorí boli údajne zo Slovenska u Staňka. Kdežto my vieme, že tam žiadna osobitná deputácia nebola, lebo — my sme stále s ním.