ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ženíchov starý svat: Najmilejší rodičia. Prv, než sa z príbytku vášho vzdialime, dovoľte, abych pár slov k Vám a Vášmu synovi prehovoriť mohol. Jako operený vták, zanechajúc hniezdečko roditeľov svojich, tak i človek dospelý, na svet súci a práce schopný, musí opustiť dom rodičovský, aby si chlieb v potu tvári vyhľadávať a seba i svoju mu od Boha sverenú rodinku statočne živiť mohol; ale i vtáča odchádzajúce z hniezda, v ktorom uzrelo svetlo sveta, ho obletuje a svojím spôsobom spieva lebo čviriká, jako by vďaku vzdávalo tým, ktorí ho vychovali. Poneváč je človek na božský obraz stvorený, nesmie zaostať za zvieraťom nevinným. Teda v mene jeho ďakujem Vám, milí rodičia za všetko, čo ste dobrého synovi svojmu poskytli, on iste nezabudne na Vás, na Vaše dobrodenia, kresťanské vyučovanie a nežnú opateru. Jestli má len iskru kresťanského citu v útrobách svojich, bude hľadeť sa vám za všetko odplatiť; jestli by ale nemohol, iste Vám to stonásobne vynahradí Pán Boh sám.

K ženíchovi: Milý synu! Isté je, že teraz nastupuješ dráhu života samostatného a odchodíš zpod opatery rodičov svojich. Je pravda, že lásku a starosť musíš venovať manželke a budúcej rodine svojej, ale pri tom nikdy nesmieš zabudnúť na roditeľov svojich. Pamätaj, že oni všetko možné vynaložili na to, aby ťa do človečenstva priviedli. Otec krvopotne mozolil, aby si bol vždy sýty a ošatený; matka ťa čistila, chránila od všetkého úrazu a opatrovala ťa jako oko v hlave. Toto sa peniazmi zaplatiť nedá, ale hľaď aby si im radosť robil tým, že bude z teba poriadny a statočný človek, verný manžel, starostlivý otec a dobrý kresťan. Nerob nič takého, čo by rmútilo srdcia jejich a pamätaj vždy na štvrté prikázanie Božie: „Cti otca i matku svoju, aby si dlho živý bol na zemi“. Len tie deti Boh požehnáva, ktoré si svojich rodičov ctily a vážily. Tak, jako niekdy patriarchovia a svätí otcovia zo starého i nového zákona, synom svojim dobrorečili a im požehnanie svoje dávali, i ja Vás v mene syna Vášho úctive prosím, požehnajte ho a dobrorečte mu. (Tu ženích pokľakne a prijme rodičovské požehnanie.)

Reči v dome nevestinom

(Pytač medzi dvermi po kresťansky pozdraví a rečie): Po druhýkrát opovažujeme sa tento prah prekročiť a prosiť, by ste nám dovolili do svojho príbytku vojsť a pár slov prehovoriť.

Oddavač rečie: Jako milých a vzácnych priateľov Vás vítame, nech sa vám páči ďalej a povedzte, čo máte na srdci.

Pytač: Ďakujeme srdečne, že ste nám láskave dovolili vstúpiť do príbytku tohoto. My poslaní sme od svadobného pána otca N. N. otca totižto tu prítomného ženícha, ktorý, ako je Vám známo, zasľúbený je s dcérou majiteľa príbytku tohoto, preto Vás láskave prosíme, by ste nám mladú nevestu i s jej rodičmi priviesť ráčili. (Keď títo vstúpili, hovorí ďalej): Najmilejší páni rodičia, drahí priatelia! Shromaždili sme sa do tohoto príbytku, aby sme si to, čo nám pred časom bolo sľúbené, odtiaľto odviedli. Je to cnostná panna tu prítomných vznešených rodičov, ktorých úctive prosíme, by svoj daný sľub splnili a nám svoju milú dcérušku, k vykonaniu kresťanskej povinnosti novomanželov prepustili.

Reči oddavača: Milí rodičia a všetci tu prítomní drahí priatelia! V mene svadobných rodičov pýtam si dovolenie, aby som smel tiež pár slov prehovoriť. Vidím, že veľactení rodičia nevestiní nekladú Vám i nám nič v cestu, aby sa sľub stal i skutkom, a tak prv, než nastúpime cestu do chrámu Božieho, nesmiem prenechať, aby som pár slov k pánom rodičom a mladej neveste neprehovoril.

Milí rodičia! V mene vašej dcéry opovažujem sa Vám poďakovať za všetky dobrodenia, ktoré ste svojmu dieťaťu po dnes poskytli, je to síce povinnosť rodičovská, dietky svoje do človečenstva priviesť, ale za to povinné sú deti rodičov svojich ctiť a im za ich trápenie večne povďačnými byť. Tak teda to, čo vám dcéra vaša nebude môcť vynahradiť, nech vám to milostivý Boh odplatí, nech vám dá zdravie na mnohé ešte roky, nech vám dá dožiť radosti na vašich deťoch, vnukoch a pravnukoch a po smrti nech vám dá korunu slávy večnej.

Milá dcéro! Ty nastupuješ teraz cestu nielen radostnú, ale i tŕnistú, dľa toho, jako ti bude Boh nebeský na pomoci a jako si ty budeš stlať. Pamätaj si, že manželka je stĺp celej rodiny. Ona svojou láskou a usilovnosťou učiní z vlka tichého baránka. Ona svojou schránlivosťou robí z haliera tisícky, ona svojou nábožnosťou vychová z dietok svojich dobrých, statočných a bohabojných kresťanov, ktorí sú potom chlúbou rodiny, udržovatelia krajiny a zastávatelia viery. Toto je potom vzor kresťanskej manželky a to je tá, ktorá má všetkých päť pohromade. Hľaď teda byť svojmu mužovi verná, buď vo všetkom opatrná, šanobná, usilovná, čistotná a nábožná a tak budeš nielen svojmu mužovi, rodičom a priateľom, ale i Pánu Bohu milá, za čo ťa on iste požehná. Teraz, deti moje, pokľaknite pred rodičov, odproste ich a žiadajte si rodičovské požehnanie, potom pôjdeme v mene Božom do chrámu, aby ste vykonali to, čo cirkev každému kresťanovi nakladá.

Poďakovanie sa za hostinu

Keď dakto od svojho priateľa dačo dostane do daru, alebo ho priateľ uhostí a on sa za to nepoďakuje, je nevďačník. A tak, jako sa tmy delia od svetla, tak sa delí človek nevďačný od vďačného, nevďačnosť je nepekná vlastnosť, ktorá sa ani pánu Bohu neľúbi. Poneváč my už z vôle Božej od vás sa poberáme, nechceme sluť nevďačnými.

Ponajprv ďakujeme milému pánu Bohu, že sme dielo šťastlive previedli, a že nás ráčil chrániť od všeho úrazu. Tak tiež vám srdečne ďakujeme za dary, ktoré ste nám ráčili predložiť, nech vám to pán Boh stokrát vynahradí a tie nádoby, ktoré sme vyprázdnili, aby nikdy neboly prázdne, ale vždy hojne a bohato naplnené. Daj vám za to pán Boh mnoho šťastia a radosti na tomto i na druhom svete, korunu slávy večnej, čo vám zo srdca prajeme. (Keď prídu z kostola do svadobného domu, medzi dverami pristavia ich dvaja domáci, obyčajne sluhovia, majúc sviazané dva červené ručníky, krížom na konec každého ručníka uviaže sa rozmarín okrášlený stužkami, každý z týchto chytí rožok s rozmarínom a postavia sa tak medzi dvere, aby príchodzím zastavili cestu. Jeden z nich začne):

(Keď svadobníci hádžu do širáka peniaze, starý svat hodí tiež peniaz a rečie): No, tu máte mýto, pán mýtnik! Zaplatili sme vám veru poriadne, aby ste vedeli, že sme statoční ľudia a preto nás už pustite cez tie vaše mosty, lebo máme ešte ďalekú cestu pred sebou a bojíme sa, aby sme neomrkli. (Podáva im sklenicu.) Ešte vás i počastujeme. (Ten, ktorý sa napil, utre si ústa a rečie): Dobre je, keď sa huba obleje. (Druhý rečie):

(Starý svat pozdraví rodičov kresťanským pozdravom a rečie): Mnohovážení páni rodičia! Tuto vám statočne odovzdávam poklad, ktorý ste mi pred chvíľou sverili, ale neodovzdávam ho taký, aký bol, lebo vy ste mi dali mládenca a pannu, a ja vám odovzdávam muža a ženu. Oni si sľúbili pred Božím oltárom lásku, vernosť a poslužnosť až do smrti. Oni boli dvaja teraz sú už jedno. Prijmite ich do príbytku svoj ho k vašej podpore, radosti a potešeniu. (Odovzdá mladoženíchov rodičom, ktorí ich potom pobozkajú.) Tak nech vás Boh žehná, udelí vám pokoj, aby ste mali život šťastný po všetky doby až na veky vekov. Amen.