Slovenské veselie

Volanie na svadbu

Veľactení páni!

Prichádzame k Vám tým cieľom, aby sme Vám oznámili, že poctivý mládenec, (vdovec) N. N. zauminnil si stav mládenecký (vdovský) premeniť a do stavu manželského vstúpiť a ku tomuto cieľu vyvolil si za družku života svojho poctivú pannu N. N. Poneváč je to nie len v obyčaji, ale aj cit ich k tomu viaže, aby tento tak vážny skutok bez drahých priateľov a príbuzných nekonali, požiadaní sme od výš menovaných osôb, by sme v mene jejich Vás poprosili, by ste boli tak láskaví, a jejich pozvaním nepohrdli, ale aby ste sa ku jejich svadbe uponížiť ráčili.

Iný spôsob volania na svadbu

Jako starodávni židia a pohanské národy, tak i kresťania už od dávna tú peknú obyčaj zachovali, že keď do stavu manželského vstupujú, svojich priateľov a zvláštne svojich príbuzných na svadbu volajú. Poneváč poctivý mládenec N. N. zaumienil si poctivú pannu N. N. za svoju manželku vziať a tak na inú dráhu života stúpiť, nechce tiež byť horší jako jeho predchodcovia, aby totiž tú krásnu obyčaj zadržal a svojich milých k sňatku svojmu povolal. Preto ja jako vyslanec jeho, opovažujem sa v mene oboch vyšemenovaných a v mene jejich rodičov Vášnosť poprosiť, aby ste jeho svadbu svojou prítomnosťou okrášlili a (tu sa povie deň svadby) do svadobného domu uponížiť si nesťažovali.

(Poznámka. Na mnohých stranách je tá obyčaj, že družba pred samou svadbou musí ešte raz volať, teda povie):

Odpustite, žo som sa zas osmelil prah Vášho príbytku prekročiť, poneváč ale čas uteká, mladá nevesta narieka, mladoženích prestupuje, mládež, tá už vyspevuje, starejší nás kommanduje a zvolávať naháňajú, preto prosím, nemeškajte a cestu mi zašanujte, ráčte sa k nám uponížiť, do chrámu nás odprevadiť, potom bude hodovanie, k nemuž tiež znie moje zvanie.

Prosba o družičku

Ctený pán otec a pani matka! Vieme, že je Vám to dobre známo, jak vzácne a prepotrebné sú družičky pri svadobnom veselí. Je to prastará obyčaj, že družičky pomocné svoje ručičky neveste vždy podávaly a skvelý prievod okrášľovaly. Preto nevestini rodičia nás posielajú s tou úprimnou prosbou k Vám, by ste Vašej spanilej dcére láskave dovolili za družičku ísť a jej prítomnosťou sobáš tento okrášliť.

Volanie duchovného otca

Dôstojný Pane! Ráčte odpustiť, že sme osmelili do Vášho cteného príbytku vstúpiť a Vám prosbu našu predložiť. Snúbenci a ich rodičia, Cirkve svätej verní ctitelia, by veľmi žialili, keby svojho milovaného duchovného otca na svadobnom veselí nemali. Preto v mene jejich úctive prosíme, by dôstojnosť Vaša nimi nepohrdla a po obradoch cirkevných nás všetkých svojou návštevou poctila. Tým sa česť svadobného domu pozdvihne. Chudobná svadba v Káni Galilejskej bola nám toho príkladom, ktorú Kristus Pán svojou prítomnosťou oslávil. (Ostatné povinnosti najdeš v oddiele Reči a obyčaje pri stole.)