ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poznamenanie. Na mnohých stranách horného Uhorska a aj na Dolniakoch medzi Slovákmi je tá obyčaj, že po sobáši mladý zať odchodí z kostola do svojho príbytku so svojimi. Len po chvíľke, kad je už obed hotový, mladoženích s pytačom a svojím svadobným húfom idú pre mladú nevestu. Teraz pytač ide pred ostatnými do domu mladej nevesty a hovorí oddavačovi takto: Trebárs výskaním a spevom prichádzame do vášho príbytku, nemyslíme, že nám považovať budete za dajakú drzosť, ale uistení sme, že nás do vášho príbytku vďačne prijmete a naše prosby vyslyšíte, sľubujeme, že lásku vašu nezneužijeme a vás nepohoršíme.

Odpoveď oddavača: Nevinná veselosť je i Pánu Bohu milá, lebo veselého ducha človek nemôže byť zlý a preto vďačne vám miesta poprajeme a vaše žiadosti s radosťou vypočujeme.

(Pýtanie nevesty starejším.) Veľactení priatelia! Iste vám je známy náš príchod a príčina, pre ktorú sme do príbytku vášho vkročili. My sme totižto prišli, aby sme si našu nevestu, ktorá je už v chráme Božom s naším mladým zaťom kresťanským sobášom spojená, k jej budúcemu manželovi priviedli. Úfame, že nám v tomto našom konaní žiadne prekážky činiť nebudete a nám ju vďačne prepustíte.

Odpoveď oddavača: Čo Boh spojil, človek nerozväzuj, toto majúc pred očima, nemôžme odopreť žiadosti vašej a mladú nevestu vám vďačne prepúšťame. Nech Boh nebeský, ktorý tento párik spojil, ho i požehná, aby vo svornosti a láske sotrvávali, tak aby to nielen ľuďom, ale i Bohu bolo milé, že by z toho manželstva rodičia a ich priatelia sa tešili, čo im zo srdca prajeme. (Pýtanie truhly pytačom.)

Pytač rečie: Milí priatelia! Nechcem byť dotieravým, ale myslím si, že kto povedal A, povie aj B a tak, keď ste nám dovolili, aby sme si nevestu bez prekážky odviedli, uistený som, že nám i poslednú žiadosť neodoprete a že nám našu nevestu, len tak ako vtáča z hniezda neprepustíte, ale že nám mileradi povolíte, žeby táto mladá nevesta mohla zas bez prekážky od Boha požehnané a od milých rodičov jej do vena dané imanie, totižto perinky, šaty s truhlou alebo skriňou a tomu podobné veci k budúcemu svojmu manželovi nami dodať. (Pri oddávaní týchto vecí, ženy začnú na tie veci trh, čo múdry starejší prekáziť.)

Odobierka nevesty od rodičov

Oddavač rečie: Bolo, je aj bude vždy obyčajou, že dospelé dievčatá rady sú, keď prídu pod čepec a rodičia sa tešia, keď príde dieťa jako sa hovorí, „do poriadku“. Napriek všetkej tejto radosti, je odchod z rodičovského domu a lúčenie od milých rodičov ťažké. Isté je, že i naša mladá nevesta cíti túto boľasť v svojom srdci, pre ktorú neni v stave poriadne od svojich rodičov sa odobrať, preto opovažujem sa ja za ňu k milým jej rodičom pár slov prehovoriť. Milí rodičia! Čo Pavel apoštol k Efez. 5. 31. o statočných manželoch povedal, že totižto: „Opustí človek otca svojho i matku svoju, a pripojí sa k manželke svojej, i budú tí dvaja jedno telo,“ toto sa i dnes pri našom svadobnom veselí deje. Lebo hľa, naša mladá nevesta opúšťa rodičov svojich a pripojuje sa k budúcemu manželovi svojmu. Iste vás to, milí rodičia tlačí, že neviete, jako sa vášmu dieťaťu povedie a zdáliž toto manželstvo bude šťastné. Nezúfajte, nermúťte a upokojte sa, dôverujte v Pánu, lebo čo Boh činí, vše dobré jest. Ďakujem vám v mene vašej dcéry za všetky dobrodenia, ktoré ste jej pri výchove poskytli. Nech vám to milostivý Boh stokrát odplatí. Za trápenie, ktoré ste podstúpili, nech vám dá Boh dožiť dlhý vek, ktorý vám jej budúce deti, vaše vnúčatá osladia. Ona iste nezabudne na vašu dobrotu a zostane vám vernou dcérou a neodopre vám podpory vo vašej starobe, čo vám zo srdca prajem.

Odobierka nevesty od vychovateľov, ktorí ju, keď jej rodičia odumreli, vychovali

Veľactení priatelia! Jakožto zástupca mladej nevesty, dovoľujem si k vám pár slov prehovoriť. Najväčším šťastím pre rodičov je, keď im dá Boh dožiť dospelosť ich dietok, a keď ich môžu do poriadku uviesť a šťastnú budúcnosť im zabezpečiť. Dietky, vstupujúce na túto dráhu života, za šťastlivé pokladajú sa, keď môžu rodičovské požehnanie obsiahnuť. Žiaľbohu, našej mladej neveste toto nepodarilo sa, ale tak, jako sa Boh i o toho najmenšieho chrobáčka postará, sa i o túto tu prítomnú osobu postaral, dajúc jej miesto rodičov, takých dobrodincov, ktorí vynasnažili sa, nakoľko im bolo možné, jej to vynahradiť, čo jej osud vyrval. Preto v mene jej ďakujem vám, milí priatelia za všetke dobré, ktoré ste tejto mladuche preukázali. Prináleží vám väčšia vďaka, jako rodičom, lebo týchto povinnosť viaže oproti svojim deťom, vy ste to ale z dobrej vôle a z úprimného srdca konali, nech vám to Boh nebeský stokrát vynahradí, dá vám za to zdravia a nech požehná každý váš krok, ktorý učiníte k dobrému, po smrti ale nech vám dá korunu slávy večnej.