Profesor Šiltao

Najrozsiahlejšia Chlumeckého próza — Profesor Šiltao, sivuánsky nadčlovek. Utopistický román — vychádzala najprv na pokračovanie v Pravde chudoby roku 1923. Prvá časť vyšla 24. júna (č. 66), posledná 24. novembra (č. 132). Pravda chudoby v tom čase vychádzala trikrát týždenne. Roku 1924 Slovenský tlačový výbor KSČ vydal román v Slovenskej komunistickej knižnici. V Pravde chudoby i v knižnom vydaní sa autor podpísal plným menom a pseudonym Enšpenger uviedol len v úvodzovkách za menom.

Isté nezrovnalosti sa vyskytli v súvise s druhou časťou názvu románu. Pri uverejňovaní v Pravde chudoby na obálke knižného vydania i v recenzii knižného vydania sa názov podáva ako Profesor Šiltao, sivuánsky nadčlovek (o nadčloveku sa v jednom prípade hovorí aj v texte). Na titulnej strane knižného vydania však čítame: Profesor Šiltao, cestovateľ všehomírom. Rovnako je v reklamnom vydavateľskom ozname v Pravde chudoby (30. júla 1924).

Toto pomenovanie používa neskôr aj monografista Ján Pleva (Václav Chlumecký, Osveta 1958) a Ivan Kusý (Dejiny slovenskej literatúry IV, Veda 1975, s. 266).

Tretiu verziu sme našli v zoznamoch Slovenskej komunistickej knižnice, ktoré vyšli ako reklama v Ročenkách slovenskej chudoby na roky 1924 a 1925. Tu je verzia názvu (i podtitulu) zasa celkom odlišná: Profesor Šiltao. Záhadná guľa. Rozprávka. Kvôli tejto nejednotnosti v pomenovaní používame v našom vydaní len titul: Profesor Šiltao.

Text časopiseckého a knižného vydania románu Profesor Šiltao sa absolútne zhoduje.

Pri jazykovo-štylistickej úprave textov poviedok a románu sme sa nemohli uspokojiť iba s pravopisnými zásahmi (písanie i — y, s — z, dĺžok, cudzích slov atď. podľa súčasných noriem). Nevyhnutné bolo množstvo tvaroslovných a lexikálnych zásahov. Primeranými dnešnými tvarmi sme nahrádzali najmä archaizmy a bohemizmy, ako tišliar, vytknúť, velice, ačkoľvek, poneváč, veškerý, ludičky, darebnosť, venkovský, opravdu, láda, kdežto, teprv, klín, rudý, papršlek, merictvo, mluvnica, asnáď, kdepak, bydleť, zblbnutý, pohlavok, ubývať atď., atď. V syntaxi sme upravovali najmä pasívne a genitívne väzby, nesprávne väzby predložkové a čiastočne slovosled.

Štefan Drug