ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pán Július Kutloch, tesársky majster v Banskej Bystrici, je vysokoučený človek. Obzvlášť v špiritizme, okultizme, telepatii a všetkých nadprirodzených, neprirodzených, nadzmyselných a nezmyselných vedách je v celom susedstve uznávaný ako autorita prvého rangu. Po dlhoročných experimentoch podarilo sa mu našu Zem medio-rádiograficky spojiť s Marsom. Ja som jeho najbližší sused a som veľmi dobré píšúce médium, keď ma pán Kutloch uvedie do tranzu.

Bolo to 10. októbra 1917 zemského času, večer o 11. hodine v byte môjho váženého majstra. Ja som sedel pri stole, pred sebou papier, v ruke pero. Majster mi položil svoju ľavú ruku na hlavu a pravú na oči a hlasno zavolal: „Vy duchovia bývalých občanov tejto našej Zeme, vyzývam vás, aby ste jedného z vás, ktorý sa v nekonečnom vesmíre zoznámil s dajakým duchom pochádzajúcim z planéty Mars, hneď sem poslali.“ To som ešte počul, potom som zaspal — bol som v tranze. Keď som prišiel zasa k sebe, mal som pred sebou na papieri mojou vlastnou rukou napísané: „Ja som duch jedného slovenského sedliaka, ktorý pred tisíc rokmi obetoval život za vlasť a volám sa Dunajský a mám teraz kamaráta, ktorý zomrel ako otrok na Marse pred troma rokmi. Ten sa volá Mirituči a ja sa s ním zídem každý deň v neutrálnej vesmírnej zóne medzi Zemou a Marsom, kde výlučne iba my dvaja sa môžeme pozhovárať. O Marse vám môžem podať celkom spoľahlivé správy, lebo mne Mirituči všetko dopodrobna vždy hlási, čo sa u nich robí a ja zasa jemu, čo je u nás nového. Teda vám, milí zemeobčania, oznamujeme, že na Marse panuje teraz kráľ Čilijan XXXII. ako jediný panovník nad ríšou takou veľkou ako Európa s Áziou. Čilijan je černoch a černosi sú panujúci národ, hoci ich je len 16 percent zo všetkého obyvateľstva Marsu; 40 % je červených, 15 % ružových, 14 % zelených, 8 % žltých, 4 % bielych a 3 % belasých. Pravdaže, sú tam aj všetky možné variácie bastardov, ale tí sa tam pripoja podľa toho, ktorá farba sa komu zdá krajšia. Tak napríklad jeden oranžník drží s červenými, druhý so žltými atď. Hlasovacie právo majú len černosi a kráľ musí robiť len to, čo oni chcú. Všetok kapitál, všetky fabriky, budovy, pozemky atď., všetko je v čiernych rukách. Tí druhí sú ,národnosti‘ alebo, ako ich černosi volajú, ,strakavé opice‘; oni majú právo robiť a umrieť. Poriadok na Marse udržuje veľká armáda. Každá strakavá opica musí byť začas vojakom. Poddôstojníkov je najviac zelených, lebo sú najspoľahlivejší, ale oficieri sú výlučne len černosi. Keď je napríklad vzbura červených národov, tak pošlú zelené, žlté, biele a belasé regimenty urobiť poriadky.“

Toto všetko Mirituči napísal mojou rukou. Od toho času dostávame pravidelne tou istou cestou medio-rádiogramy, ktoré tu uverejňujeme:

11. októbra. Na Marse vypukla revolúcia. Červení sú pánmi situácie.

12. októbra. Červení vydali proklamáciu, že otroctvo v akejkoľvek forme je odstránené a že v každom ohľade bude panovať úplná rovnosť. Chcú zaviesť republiku s červeným prezidentom.

14. októbra. V jednom meste, kde býva najviac zelených, vyvolili akéhosi šustra za zeleného kráľa. 200 000 červených tiahne s kanónmi proti mestu.

15. októbra. Čierny kráľ Čilijan XXXII. zaďakoval za seba i za celú dynastiu.

16. októbra. Zelený šuster sa vzdal červeným.

17. októbra. Súkromný majetok zrušili. Všetky pozemky, fabriky, budovy, bane, železnice, lode, aeroplány prešli do majetku všeobecnosti, čiže štátu.

18. októbra. Na Marse je zavedený štvorhodinový pracovný čas. Každý bez rozdielu musí vykonávať ručnú robotu, keď chce, aby dostal jesť. Sluhov a slúžok viac nieto — aj učenci sa učia čistiť si svoje topánky sami.

19. októbra. Černosi sa všetci sťahujú na veľký ostrov, skade pochádzajú. Čierny učenec Momses povedal veľkú reč, v ktorej dokazuje, že strakavé opice nikdy nemôžu dosiahnuť ten stupeň vzdelanosti ako černosi a že v krátkom čase musí zaniknúť celá kultúra, ak nebudú panovať černosi.

20. októbra. Teraz vysvitlo, že celú tú revolúciu zorganizoval sám bývalý kráľ Čilijan v spojení s červeným učiteľom, menom Kosobuko. Veľká bezočivosť a nenásytnosť černochov sa Čilijanovi zhnusila.

21. októbra. Všetky úrady sú obsadené zadarmo pracujúcimi dobrovoľníkmi, ktorých sa hlási toľko, že každému treba duševne pracovať len jednu hodinu denne.

15. novembra. Mars je federatívna republika a pozostáva zo siedmich autonómnych štátov. Každý štát má svoju národnú snemovňu a svojho prezidenta.

30. novembra. Kosobuka zvolili za prezidenta republiky celého Marsu. Čilijan je prvým viceprezidentom a ružový robotník Sintofu je druhým viceprezidentom.

2. decembra. Celú armádu rozpustili. Vojakov viac netreba.

5. decembra. Všade je poriadok, len v čiernom štáte to vyzerá zle. Tam si zvolili za národného prezidenta najtučnejšieho chlapa medzi sebou; váži tri metrické centy a vie jesť za desať iných. Tento pán bol predtým veľkostatkár a veľkoobchodník so sviňami. Černochom sa nechce robiť; nepúšťajú sa ani do poľnej roboty, ani do remesla, lebo nemajú otrokov.

6. decembra. Peniaze na Marse prestali existovať. Akékoľvek bývalé cenné papiere sú len makulatúrou alebo raritou pre múzeum. Každý občan má knižku so svojou fotografiou, s kupónmi, za ktoré dostane, čo mu treba. Starci a chorí dostanú knižku zadarmo, tí sú od roboty oslobodení. Deti vychováva štát spoločne. Zlato a striebro nemá takmer nijakú cenu.

10. decembra. Slávny čierny učenec Momses teraz vyrátal, že černosi majú ešte najdlhšie na tri mesiace čo jesť a potom umrú všetci od hladu, ak sa nechytia hneď roboty. Žiada, aby národná vláda prosila červených o inštruktorov — ale hneď a hneď.

10. decembra. Kongres prijal jednohlasne návrh prezidenta Kosobuka, aby bol postavený veľkolepý pomník ostatnému kráľovi Čilijanovi XXXII. ako najšľachetnejšiemu človekovi všetkých čias a svetov. Iba Čilijan protestoval proti tomuto plánu veľmi horlivo a dokazoval, že zaďakoval len pre vlastný prospech, lebo zdravý rozum mu vraví, že starý systém sa nedá udržať. „Až teraz som úplne šťastný, keď vidím, že celý svet je spokojný, a keď môžem tak účinkovať, ako mi káže srdce. Ja som v každom ohľade len vyhral pri tomto prevrate a prosím teda, aby sa mi pomník nestaval — nezaslúžim si to.“ Tak skončil reč Čilijan.

Nato sa hlasovalo ešte raz a návrh bol navzdory protestom Čilijana predsa prijatý. Zvláštne pomery sú to na tom Marse!!